Pre dodávateľov z Číny sú obľúbené, odberateľov však môžu znamenať zbytočné náklady a stres. Čomu sa vyhnúť a kedy zbystriť pozornosť?
Každý importér a exportér by mal poznať dodacie podmienky Incoterms, ktoré by mali byť súčasťou kontraktov uzatváraných so zahraničnými partnermi. Čo si pod nimi predstaviť a ako ich efektívne využívať, približujeme aj na praktických príkladoch v článku Medzinárodné dodacie podmienky INCOTERMS v praxi. V tomto článku sa však budeme venovať len niektorým z nich – takým, ktoré čínski predajcovia často ponúkajú slovenským importérom a ktoré sú pre nich nevýhodné. Ide predovšetkým o parity DDP, FCA a CIF.
Zdanlivo výhodná podmienka DDP - prečo je pre importérov problémom?
Dodacia podmienka DDP (Delivered Duty Paid), ktorá znamená, že pri dodaní by už za tovar malo byť zaplatené aj clo a dane, je často ponúkanou dodacou podmienkou čínskymi dodávateľmi pri nákupe cez portály ako Alibaba alebo Made in China. Čínski predajcovia túto dodaciu podmienku ponúkajú zahraničným importérom zvyčajne pri menej objemných tovaroch (niekoľko jednotiek až stoviek kilogramov) v nižších hodnotách (stovky až tisícky eur). Najčastejšie pri leteckých prepravách, možno sa ale stretnúť aj s tým, že čínsky predajca použije túto dodaciu podmienku pri realizácii prepravy ku kupujúcemu na Slovensku železničnou alebo námornou prepravou.
Aj keď môže pre importéra znieť lákavo, že tovar z Číny kúpi v zásade za rovnakých podmienok ako v Európe a už sa nemusí starať o clo a DPH, vo väčšine prípadov je realita iná. Aby totiž za slovenského importéra mohol čínsky predajca zaplatiť clo a DPH, musel by mať daňové zastúpenie (napríklad pobočku alebo inak vyriešenú daňovú rezidenciu) v niektorom z členských štátov Európskej únie - a to ázijskí (nielen čínski) dodávatelia spravidla nemajú.
Pri využití DDP tovar z Číny spravidla k importérovi zo Slovenska skutočne príde, aj keď s časovým oneskorením. Importéri ale majú následne problém pri kontrolách Finančnej správy po prepustení tovaru. Finančná správa má právo začať kontrolu na konkrétny dovozný alebo vývozný prípad nielen v čase jeho preclievania na import alebo export, ale aj po colnom konaní. Má dokonca právo aj na začatie colnej kontroly po prepustení tovaru do voľného obehu za určité časové obdobie, napríklad za kalendárny rok. V takom prípade musí importér predložiť kompletné účtovné výkazy za predmetný rok a doklady o preclení ku každej zahraničnej platbe za tovar, platenej na účet subjektu mimo Európskej únie.
Ak slovenskí importéri nedokážu doložiť k importným zásielkam, ktoré im čínsky dodávateľ doručil s použitím dodacej podmienky DDP, colné dokumenty (napríklad JCD), Colnému úradu nepostačuje ako dôkaz o dohode o DDP informácia na faktúre a ani žiadne čestné prehlásenie zo strany dodávateľa, že bol s importérom dohodnutý na dodacej podmienke DDP. Finančná správa bude totiž od importéra akceptovať iba dokumentáciu garantujúcu skutočné preclenie tovaru.
Ak importér nemôže predložiť takýto doklad, Finančná správa podmienku neuzná a tovar bude musieť byť dodatočne preclený s tým, že importéri nezaplatia iba clo a DPH, ale aj sankciu (štandardne je vo výške 10 – 30 % z vymeraného colného dlhu) a úroky z omeškania colného dlhu. Nevýhodou je, že posledné dve platby sa počítajú aj zo sumy DPH.
Ak by mal importér dočinenia s dodávateľom, ktorý má registráciu v EÚ a bol teda schopný zabezpečiť DDP dodanie, vedel by importérovi poskytnúť číslo svojej daňovej registrácie v EÚ, ako aj JCD a colný výmer pre konkrétnu zásielku. Tú by po kontrole autenticity s colným úradom, ktorý dokumenty vydal, Finančná správa na Slovensku akceptovala.
Dodávatelia bez registrácie využívajú ázijských prepravcov, ktorí celkový náklad (napríklad kontajner naložený zásielkami pre 200 príjemcov) zvyčajne preclia na veľmi nízke sumy, napríklad 1 USD za kus a nemajú k tomu príslušnú dokumentáciu. V tomto prípade je jeden JCD vystavený na celý kontajner - pritom má mať každá zásielka svoj vlastný JCD v závislosti od príjemcu a skutočnej hodnoty zásielky. Colníci takú situáciu štandardne riešia s importérmi, od ktorých vyberú colný dlh z celej hodnoty zásielky aj s extra poplatkami.
Nie je FCA ako FCA – dôležité je žiadať potvrdenie
Dodacia podmienka FCA (Free Carrier), ktorá znamená „vyplatené dopravcovi“ dáva predávajúcemu zodpovednosť za prepravu tovaru na dohodnuté miesto v krajine odoslania. Zvyčajne ide o sklad prepravcu, ktorý si vybral kupujúci.
Štandardne je pri využití tejto dodacej podmienky povinnosťou predávajúceho zásielku nielen doručiť na dohodnuté miesto v krajine odoslania, ale aj ju precliť na export. Čínsky predajca by teda mal tovar vycliť v Číne na export a slovenský importér by ho mal zasa precliť na import na Slovensku alebo v inej krajine Európskej únie.
V praxi sa ale často stáva, že čínsky predajca ponúkne importérovi dodaciu podmienku FCA a po prijatí platby sa tvári, že ho zaväzuje iba dodať tovar na dohodnutú adresu v Číne. Čínski predajcovia sa takto neraz snažia presunúť zodpovednosť za colné konanie v ich krajine na slovenských importérov, ktorým to zvyšuje náklady importu. Zvyčajne ide o extra náklad vo výške 100 až 200 eur, čo síce nie je pre podnikateľov existenčný problém, určite to ale nepoteší. Ak čínsky dodávateľ ponúka kupujúcemu FCA, odporúčame si od neho nechať potvrdiť, či tým myslí aj poskytnutie svojej exportnej licencie k exportnému colnému konaniu v Číne a aj zariadenie exportného colného konania. Ak čínsky predajca odmieta potvrdenie predložiť, odporúčame zmeniť dodaciu podmienku na EXW alebo FOB.
Prečo neakceptovať prepravu čínskym dodávateľom na parite CIF/CFR európsky prístav?
Pri dodacej podmienke CIF, respektíve jej verzii CFR, kde tovar počas prepravy nie je poistený (písmeno „I“ v CIF znamená „insurance“, čiže poistenie) má predávajúci, v tomto prípade v Číne, zodpovednosť za exportné preclenie tovaru v jeho krajine a doručenie zásielky po prístav určenia, čiže už v Európskej únii. Aj keď sa dodacia podmienka CIF môže pre importérov javiť ako výhodnejšia oproti často používanej FOB, kde má predajca povinnosť doručiť už vyclený tovar na export v Číne do dohodnutého prístavu odoslania v Číne, pre importérov výhodná nie je.
Dodávatelia, ktorí deklarujú CIF v obchodných podmienkach, štandardne pošlú tovar do jedného z európskych prístavov (napríklad Koperu, Hamburgu či Rotterdamu) bez toho, aby uhradili prístavné poplatky. V mnohých prípadoch dokonca neuhradia ani celú sumu námorného, a to je spolu s prístavnými poplatkami vyberané po príchode zásielky do európskeho prístavu, pričom je aj podmienkou uvoľnenia tovaru na ďalšiu prepravu na Slovensko.
Neuhradené prepravné a ďalšie náklady importérovi po príchode zásielky dofakturuje prístav resp. spoločnosť, ktorá zásielku v prístave preberie. Prístavy nemajú povinnosť informovať príjemcov o tom, že ich tovar už prichádza a štandardne to riešia až po niekoľkých dňoch či týždňoch po jeho príchode. Vtedy už ale dochádza aj k nutnosti platiť skladné a stojné (ktoré môže byť v desiatkach či stovkách eur na deň).
V praxi sa stretávame aj s tým, že čínski dodávatelia ponúkajú slovenským importérom dodanie CIF do prístavu v Bratislave. Treba si však uvedomiť, že do bratislavského prístavu neplávajú kontajnerové lode z Číny a že čínsky predajca, ktorý takéto dodanie ponúka, pravdepodobne ani nevie, kde Bratislava je a že nemá prístup k moru. Zásielky doručované na CIF Bratislava v réžii čínskych predajcov najčastejšie končia v slovinskom prístave Koper, z kadiaľ si ich musia importéri s problémami, časovými zdržaniami a zvýšenými nákladmi na prepravu nechať prepravovať na Slovensko, pomocou prepravných spoločností, ktoré tieto služby poskytujú.
Výsledná suma prepravy je tak o niekoľko stoviek až tisícok eur vyššia ako v pôvodnej ponuke čínskeho dodávateľa. Nevýhodou je tiež to, že pri použití CIF nie sú zvyčajne výsledné extra poplatky importérovi vopred známe, takže ide o nepríjemné prekvapenie. Z praxe vieme povedať, že pri použití dodacej podmienky CIF zaplatí importér priemerne o 500 – 2 000 eur viac, ako by ho mala stáť preprava pri použití výhodnejších dodacích podmienok EXW alebo FOB.
Predraženie na parite CIF oproti FOB si môžeme uviesť aj na jednoduchom ilustračnom príklade.
Príklad dovozu bagra s objemom 5 CBM pri použití podmienky CIF a FOB
Slovenský importér si bager objednal od čínskeho predajcu, ktorý mu ponúkol prepravu bagra z Číny do prístavu v Bratislave na dodacej podmienke CIF Bratislava za 400 USD (cca 388 eur). Slovenský importér podmienku akceptuje a zaplatí za tovar a prepravu dodávateľovi. Následne začne preprava a importér čaká. Po 40 dňoch sa začne dopytovať, kde má tovar a dodávateľ ho informuje, že zásielka je v prístave a že sa im má ozvať. Importér sa snaží zistiť, koho má kontaktovať a po kontrole prepravných dokumentov od dodávateľa príde na to, že tovar by mal byť v slovinskom prístave Koper. Po kontaktovaní prístavu importér zistí, že čínsky dodávateľ neuhradil prístavné poplatky a ani celé námorné a prístav alebo firma uvedená ako zodpovedná osoba v prístave mu vystaví faktúru vo výške 1092 eur bez DPH. Po úhrade musí importér zariadiť prepravu bagra z prístavu Koper do Trenčína s tým, že tovar je potrebné aj precliť. Pri komunikácii s prístavom a aj pre následnú prepravu využíva importér služby lokálnej prepravnej spoločnosti. Preprava z prístavu a colné služby stoja slovenského importéra ďalších cca 455 eur bez DPH. Tiež upozorňujeme, že prepravné služby v rámci Európy sú už fakturované s DPH, čo má vplyv na importérovo cash flow (predpokladáme, že je platca DPH). Nevýhodou CIF je aj oneskorené dodanie, kde sa oproti parite FOB natiahne termín dodania o niekoľko týždňov.
Výsledná cena prepravy pre slovenského importéra pri CIF = 400 USD (cca 388 eur) + 1092 eur + 455 eur = 1935 eur bez DPH.
Ak by sa slovenský importér dohodol s čínskym dodávateľom na dodacej podmienke FOB, v rámci ktorej by dodávateľ dodal bager do čínskeho prístavu Qingdao a prepravu by pre importéra zariadil slovenský prepravca špecializujúci sa na medzinárodné kombinované prepravy, celková cena prepravy by pre importéra už s dodaním na adresu v Trenčíne bola 1087 eur bez DPH. Tovar by bol pri tejto preprave celý čas poistený a prepravca by trasoval prepravu tak, aby boli eliminované prestoje a importér mal tovar čo najskôr. Importné prepravy z tretích krajín sú navyše oslobodené od DPH.
Kompletná cena prepravy pre slovenského importéra pri použití FOB (prístav v Číne) = 1087 eur bez DPH.
Z príkladu vyplýva, že pri CIF by sa importérovi predražila preprava bagra až o 848 eur bez DPH. Okrem vyššej ceny prepravy a časových prestojov je CIF pre importéra nevýhodná aj preto, že je extrémne náročné získať poistné plnenie v prípade poškodenia tovaru na preprave. Toto je pri FOB prepravcami ošetrené tým, že zásielka je poistená v renomovaných poisťovniach a prepravca zabezpečuje v prípade nutnosti ich súčinnosť.
