Predstavujeme niekoľko horúcich kandidátov na víťaza súťaže Byrokratický nezmysel roka 2014.
Byrokratický nezmysel roka 2014 je už tretím pokračovaním tejto ankety, ktorú každoročne vyhlasuje Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Zmyslom tohto projektu je upozorniť na legislatívne opatrenia, ktoré zbytočne sťažujú podnikanie na Slovensku. Predchádzajúce ročníky tejto súťaže potvrdili jej význam, pretože niektoré byrokratické nezmysly sa podarilo aj vďaka vášmu hlasovaniu odstrániť. Do hlasovania o najväčší Byrokratický nezmysel roka 2014 sa môžete zapojiť aj vy v ankete
www.byrokratickynezmysel.sk.
Zdravotná služba povinná pre všetkých zamestnávateľov
Novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov ukladá všetkým zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby. Dôvodom je, že v porovnaní s predchádzajúcim znením legislatívy upravujúcej túto oblasť, sa povinnosť zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby rozšírila aj na nerizikové práce , tzn. aj na zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej aj druhej kategórie. Do tejto kategórie patria napríklad administratívni pracovníci, zamestnanci pracujúci v službách, zamestnanci v reštauráciách a baroch, zamestnanci pracujúci v maloobchode a podobne.
Povinnosť zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov bez výnimky – na všetky obchodné spoločnosti aj živnostníkov. Problémom je, že zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby bude stáť všetkých zamestnávateľov nemalé finančné prostriedky. Zamestnávateľ je povinný mať na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí budú musieť spĺňať konkrétne požiadavky a mať určenú špecializáciu alebo zamestnávateľ pracovnú zdravotnú službu zabezpečí dodávateľským spôsobom so špecializovanou externou firmou, čo bude asi najčastejší spôsob. Bez ohľadu na spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby sa všetkým zamestnávateľom so zamestnancami prvej a druhej kategórie prác zvýšia náklady bez toho, aby im to prinieslo akýkoľvek úžitok.
Krachujúca spoločnosť musí uhradiť vysoký poplatok, na ktorý nemá peniaze
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ukladá spoločnosti, ktorá je predlžená, povinnosť podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní. Spoločnosť je predlžená ak má viac ako jedného veriteľa a súčasne má záporné vlastné imanie (hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku). Návrh na vyhlásenie konkurzu v mene spoločnosti podáva na príslušnom súde štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu tejto spoločnosti, likvidátor spoločnosti, či zákonný zástupca spoločnosti.
Spoločnosť, ktorá sa dostane do predlženia, má pravdepodobne vážne finančné problémy a nedisponuje žiadnymi voľnými finančnými prostriedkami. Napriek tomu zákon o konkurze a reštrukturalizácii hovorí, že takáto spoločnosť je povinná ešte pred podaním samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Výška tohto poplatku je pritom extrémne vysoká - 1 659,70 eur. Krachujúca spoločnosť, ktorá by si aj svoju povinnosť splniť chcela, si ju tak z dôvodu neprimerane vysokého poplatku paradoxne ani splniť nemá ako a je nedobrovoľne nútená porušiť zákon o konkurze a reštrukturalizácii, za čo jej hrozia ďalšie sankcie a dostáva sa do začarovaného kruhu vážnych problémov.
Závažnosť tohto problému potvrdzuje aj Lukáš Ivan zo spoločnosti Fontionnel: „Výška preddavku na úhradu odmeny a výdavkov správcu je objemom prác spojených s touto agendou určite opodstatnená. V reálnych prípadoch však do značnej miery obmedzuje štatutárov v plnení si svojej zákonnej povinnosti - vyhlásení dlžníckeho konkurzu. V našej praxi sa v 7 z 10 prípadov podnikateľov stretávame so situáciou, kedy štatutár podá návrh na začatie konkurzného konania buď po lehote alebo vôbec práve v dôsledku výšky preddavku. Je dôležité pripomenúť, že za oneskorené podanie návrhu na začatie konkurzu hrozí štatutárovi sankcia až do výšky dvojnásobku minimálnej výšky základného imania, teda do výšky 10 000 eur."
Nesplniteľný termín voči Sociálnej poisťovni pri ukončení pracovného pomeru
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ukladá ako jednu z povinností zamestnávateľa viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia. Tlačivom na, na ktorom sa vedie evidencia na účely dôchodkového poistenia, je Evidenčný list dôchodkového poistenia. Tento dokument je veľmi dôležitý z hľadiska určenia dôchodkových nárokov zamestnanca. Zamestnávateľ má povinnosť takúto evidenciu predložiť Sociálnej poisťovni do troch dní (kalendárnych, nie pracovných) od uplatnenia nároku zamestnanca na dôchodkovú dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi.
Aj keď je lehota na splnenie tejto povinnosti zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo poštou, faxom alebo elektronicky,tento termín je veľmi náročné dodržať. Do Evidenčného listu dôchodkového poistenia sa pritom uvádzajú aj informácie z poslednej mzdy, ktoré ešte nemusia byť v takom krátkom čase spracované (napríklad ak mzdovú agendu zabezpečuje externá účtovnícka firma). V porovnaní s tým, výplatný termín, do ktorého musia byť mzdy za konkrétny mesiac spracované i vyplatené, je až do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Okrem toho, za zamestnancov na účely dôchodkového poistenia a teda aj za zamestnancov, za ktorých je potrebné vyhotoviť evidenčný list dôchodkového poistenia, sa považujú aj všetci dohodári s výnimkou tých, na ktorých sa dôchodkové poistenie nevzťahuje.
Nesplniteľnosť tohto šibeničného termínu na predloženie Evidenčného listu dôchodkového poistenia do troch dní paradoxne priznáva v jednom zo svojich materiálov aj samotná Sociálna poisťovňa . Uvádza, že ak zamestnávateľ nemôže v danej lehote uviesť správne a úplné údaje, má Evidenčný list dôchodkového poistenia poskytnúť Sociálnej poisťovni ihneď, ako tieto údaje bude mať k dispozícii po mzdovom vyúčtovaní.
O Byrokratickom nezmysle roka 2014
Byrokratický nezmysel je anticena pre legislatívne opatrenie komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zaťažujúce podnikateľov a upozorniť na ne s cieľom odstrániť ich z legislatívy. Vyhlasovateľom je už tretí rok Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Stálymi partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov a Slovak Business Agency. Anketa sa teší z roka na rok čoraz väčšiemu záujmu širokej verejnosti a podpore.
