Chaos v DPH-čkach, neschopnosť štátu vymeniť si údaje či zbytočné odhlasovanie v Sociálnej poisťovni. Ktoré byrokratické nezmysly sú vo finále 12. ročníka?
Slovenskí podnikatelia dlhodobo upozorňujú na nadmernú byrokratickú záťaž, ktorá im komplikuje podnikanie a život. Hoci niektoré regulácie majú svoje opodstatnenie, v legislatíve je veľa takých, ktoré by sa v 21. storočí a v dobe digitalizácie dali riešiť oveľa efektívnejšie alebo zbytočne brzdia niektoré procesy či znamenajú vyššie náklady pre firmy. Práve na to upozorňuje anketa Byrokratický nezmysel roka a hoci nejde o rebríček najväčších problémov v podnikateľskom prostredí, poukazuje na prekážky z rôznych oblastí, s ktorými sa podnikatelia musia vysporiadať.
Do 12. ročníka ankety bolo zaslaných viac ako 50 námetov, z ktorých zástupcovia podnikateľských organizácií vybrali desať byrokratických absurdít. Čo sa dostalo do finále?
Keď má štát „dvojaký meter“ vzniká chaos a rastie administratíva aj náklady
V našej legislatíve možno nájsť niekoľko takých zákonov a pravidiel, u ktorých by sa dalo povedať, že berú „dvojaký meter“ v podstate na to isté. Napríklad sa medzi finalistami ankety nachádza absurdita, ktorá poukazuje na rozdielne sadzby DPH aj pri príbuzných produktoch. Výsledkom je, že samostatná petržlenová vňať má inú DPH ako vňať aj s koreňom či zeler buľvový inú ako zeler stopkový. Dokonca sú prípady, kedy potraviny dovezené zo zahraničia majú nižšiu DPH ako tie, ktoré sú vypestované na Slovensku. V chaotických sadzbách dane z pridanej hodnoty sa často nevyznajú ani samotní predajcovia a v praxi sa možno stretnúť s tým, že ten istý produkt má u rôznych predajcov inú DPH.
Rozdielny prístup je aj v prípade eKolkov, ktoré podnikatelia potrebujú napríklad keď oznamujú zmenu firemných údajov štátnym orgánom. Nie je totiž jedno, kde alebo akým spôsobom si eKolok zakúpia – pri kúpe fyzicky na pošte má platnosť 2 roky, no ak si ho kúpia online cez webovú stránku či aplikáciu, alebo v samoobslužnom kiosku, použiť ho musia do 30 dní.
Zaujímavá je tiež prehnaná regulácia spotrebiteľských zmlúv (napr. lízingových alebo poistných). Zákon totiž stanovuje aj taký detail, ako veľkosť písma, ktorou má byť zmluva napísaná, a ak nie je čitateľná, podnikateľovi hrozí pokuta až viac ako 66 000 eur. Naproti tomu, pri takých dokumentoch ako je príbalový leták k liekom takéto podmienky stanovené nie sú a v praxi nevznikajú žiadne zásadné problémy.
Štát berie dvojaký meter tiež pri niektorých sumách dôležitých pre podnikanie. Zatiaľ čo sa z dôvodu rastúcej inflácie menilo stravné v roku 2023 až trikrát, iné sumy, ktoré sú dôležité pre vznik daňových a odvodových povinností, sa nemenili aj viac ako 10 rokov. Od doby, kedy boli stanovené, však rástli ceny výrobkov aj cena práce a dnes tak podnikatelia oveľa rýchlejšie dosiahnu napríklad obrat na DPH (minimálna hranica je 49 790 eur). Skôr im vzniká aj povinnosť odpisovať drobný majetok, keďže pre samostatne hnuteľné veci je hranica 1 700 eur a pre nehmotný majetok 2 400 eur. V neposlednom rade majú zvýšenú administratívu pri dohodách, nakoľko odvodová výnimka platí len pre príjem do 200 eur.
Úrady si stále nevedia predávať informácie, byrokracia zostáva na pleciach firiem
Aj keď si Úrad pre verejné obstarávanie vie zabezpečiť všetky potrebné potvrdenia o firme, ktorá žiada o zápis do zoznamu hospodárskych subjektov, jeden dokument predsa len zostáva na pleciach podnikateľov. Ide o potvrdenie, že firma nie je v likvidácii, ktoré sa žiada od súdu. Paradoxom celej situácie však je to, že iný doklad od rovnakého súdu si úrad vyžiadať vie a nemusí tým zaťažovať podnikateľa.
Automatická výmena informácií na Slovensku ešte vôbec nie je samozrejmosťou. Dôkazom je ďalší nominovaný nezmysel. Ak podnikateľ živnostenskému registru do 15 dní neohlási zmenu údajov zodpovedného zástupcu (napríklad zmenu trvalého bydliska), hrozí mu pokuta. Ide pritom o informáciu, ktorou už disponuje register fyzických osôb. Oba registre patria pod ministerstvo vnútra, no ich vzájomné prepojenie je stále „vo hviezdach“ a za neschopnosť štátu zabezpečiť, aby si medzi sebou tieto registre údaje automaticky vymenili, sú trestaní podnikatelia.
Byrokracia neobchádza ani zamestnávateľov
Nestačí, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce (podľa údajov Eurostatu v roku 2021 bol podiel odvodov na celkovom daňovom zaťažení na Slovensku druhý najvyšší z celej EÚ). Život zamestnávateľom komplikuje aj zbytočná administratíva – ak práve nikoho nezamestnávajú, na finančnej správe či v zdravotnej poisťovni zostávajú naďalej registrovaní, no v Sociálnej poisťovni sa ukončuje ich registrácia vždy, keď odhlásia posledného zamestnanca. Síce sa v roku 2021 proces zjednodušil a Sociálna poisťovňa registráciu zamestnávateľov ruší automaticky, stále to pre nich znamená istú byrokratickú záťaž. Odhlásení sú totiž aj vtedy, ak vedia, že o pár dní príjmu nového zamestnanca, teda sa musia opäť registrovať.
Ďalším problémom, ktorý sa týka zamestnávateľov
a najmä ich nákladov, je nárok na dovolenku.
Majú ho totiž aj rodičia, ktorí sa starajú o deti počas materskej. Voľné
dni sa im počas tohto obdobia hromadia a keď opäť nastúpia do práce, môžu
si dovolenku vyčerpať. Zamestnávatelia tak zamestnancom platia
náhradu mzdy za čas, ktorý neodpracovali. Podobne je to aj pri zmene
pracovného úväzku. Ak sa skrátený zmení na plný, zamestnanec môže čerpať
voľno, ktoré mu zostalo z kratšieho úväzku. Pre lepšiu predstavu možno
uviesť príklad:
Zamestnanec pracoval na ¼ úväzok za 300 eur/mesiac. Zostalo mu 10 dní dovolenky, za ktoré by bez zmeny úväzku dostal asi 150 eur. Po nástupe na plný pracovný úväzok, kde má mzdu 1 200 eur/mesiac, mu však zamestnávateľ musí za 10 dní voľna z predchádzajúceho záväzku zaplatiť až 600 eur.
Mikrodaňovníci v nevýhode
Medzi TOP 10 byrokratických absurdít roka 2023 sa dostala aj podmienka, ktorá vie veľmi rýchlo pripraviť podnikateľov o daňové výhody. Status mikrodaňovníka totiž možno získať vtedy, ak splní isté podmienky. Tá hlavná sa týka maximálnej výšky ročných príjmov, ďalej ale nesmie byť daňovník závislou osobou a v tomto období nesmie uskutočniť žiadnu kontrolovanú transakciu. Stačí teda, aby majiteľ požičal svojej firme peniaze alebo si prenajímal priestory od rodinného príslušníka (napr. pre kaderníctvo priestor v rodinnom dome) a už mu nepatrí status mikrodaňovníka a nemôže si uplatniť daňové zvýhodnenia týkajúce sa odpisovania majetku či odpočtu daňovej straty.
V zdravotníctve nemá kto pracovať, no zahraničných zdravotníkov brzdíme byrokraciou
Byrokracia nekomplikuje život len samotným podnikateľom, dopad má aj na iné segmenty, napríklad zdravotníctvo. Na Slovensku máme dlhodobý nedostatok zdravotníkov a namiesto toho, aby sme dieru vykryli lekármi či sestrami zo zahraničia, tým, ktorí sú z tretích krajín, hádže slovenská legislatíva „polená pod nohy“. Ak totiž chce na Slovensku pracovať lekár z krajiny mimo EÚ, musí ministerstvu školstva predložiť doklady o uznaní odbornej kvalifikácie a ministerstvu zdravotníctva zas doklady o špecializácii. Do júna 2022 bolo potrebné overiť pravosť oboch dokumentov v domovskej krajine lekára, potom túto požiadavku ministerstvo školstva zrušilo, no rezort zdravotníctva ju naďalej vyžaduje. Predlžuje sa tak celý proces a v prípade krajín vo vojnovom konflikte ide o značné komplikácie.
Problém uplatniť sa u nás majú aj zdravotné sestry z tretích krajín – pokiaľ nedosiahli bakalárske vzdelanie, môžu u nás pôsobiť len ako zdravotné asistentky. A to aj potom, čo na Slovensku absolvujú stáž a doplňujúcu odbornú skúšku. Pre rozdiely vo vzdelávacích systémoch sa do úvahy vôbec neberie, ako prestížnu školu študovali, či majú dlhoročnú prax a s akými úkonmi majú skúsenosti (v niektorých krajinách vykonávajú aj činnosti, ktoré u nás môžu len lekári).
Hlasovať za najväčší nezmysel môže každý
Ktorá z absurdít sa stane absolútnym Byrokratickým nezmyslom roka 2023? Rozhodnúť možno hlasovaním na stránke byrokratickynezmysel.sk. Čas na odovzdanie hlasu je do 31.12.2023 do 15:00 hod.
