Čo je potrebné vedieť, ak chcete používať dron? V čom spočívajú najnovšie zmeny legislatívy a čo znamenajú v praxi?
Využívanie dronov zažíva v posledných rokoch veľký rozmach aj na Slovensku. Ich používatelia však musia dodržiavať isté pravidlá, ktoré sa postupne menia a prispôsobujú.
Dopravný úrad vydal nové Rozhodnutie č. 2/2019, ktoré vstúpilo do platnosti 15. novembra 2019. Okrem iného upravilo pravidlá pre používateľov, ktorí s dronmi narábajú v rámci záľub a pre tých, ktorí ich využívajú na komerčné účely.
O aké zmeny konkrétne ide, čoho sa týkajú a čo je vlastne potrebné vedieť pri práci s dronom nám vysvetlil Adam Kacvinský, zakladateľ spoločnosti Aprop s.r.o., zameranej na letecký výcvik a poradenstvo pri výkone leteckých prác s dronom.
Podmienky pre používateľov dronov v rámci hobby skupiny
Pokiaľ chcete dron využiť na vytvorenie súkromných snímok - seba, rodiny alebo čohokoľvek v rámci voľného času - budete zaradení medzi hobby užívateľov.
Hobby užívatelia nepotrebujú žiadne povolenie na narábanie s týmito zariadeniami. Po kúpe dronu je len potrebné dodržiavať všeobecne platné predpisy, ktoré upravuje Dopravný úrad v rozhodnutí č. 2/2019. Jedným z takýchto predpisov je zákaz lietania v aktivovanom vyčlenenom vzdušnom priestore a zakázaných priestoroch. Ide napríklad o jadrové elektrárne, továrne, vojenské strelnice, či cvičné priestory. Preto je dôležité, aby pilot dronu vedel, kde lieta.
Na orientáciu vo vzdušných priestoroch slúži letecká mapa ICAO 1 : 500 000. Podľa predpisov Dopravného úradu je povinný mať ju počas lietania s dronom pri sebe komerčný užívateľ. Hobbystom stačí vedieť, v akom vzdušnom priestore sa nachádzajú. V mape by sa preto každý pilot mal vedieť orientovať - ako sa rátajú výšky, odkiaľ pokiaľ je vzdušný priestor, či je aktivovaný a pod. Adam Kacvinský začiatočníkom odporúča poriadne si naštudovať problematiku, nakoľko tieto znalosti nikto nenadobudne len tak „zo dňa na deň“.
„Hobbisti“ pri kúpe dronu musia vziať do úvahy váhu zariadenia. Od váhy dronu sa odvíjajú pravidlá, ktoré musí užívateľ dodržiavať, a aj cena dronu. Sumy sa pohybujú v rozmedzí od 80 až 1000 eur.
Drony rozdelené do piatich kategórií
Podľa novej právnej úpravy sú bezpilotné zariadenia rozdelené do piatich kategórií podľa váh, pričom sa na každú vzťahujú rozdielne pravidlá. Najväčší rozdiel medzi jednotlivými váhami spočíva v povolenej vzdialenosti od budov, áut či ľudí. Ťažšie drony majú prísnejšie pravidlá.
Drony možno zaradiť do týchto piatich kategórií:
- drony do 250 gramov - piloti nesmú dronmi prelietavať nad zhromaždiskami ľudí (napr. nad plným námestím). V riadenom vzdušnom priestore môžu podľa novej úpravy pravidiel lietať do výšky 30 m nad zemou a ďalej ako 3,7 km od referenčného bodu letiska (zemepisný bod, ku ktorému sa rátajú všetky vzdialenosti od letiska), a to bez koordinácie s riadiacou vežou. Niektoré drony majú automatický režim zvaný „Follow me“, kedy lietadlo samé sleduje svoje spárované zariadenie a osobu, ktorá ho má pri sebe. V takomto prípade je podľa nových pravidiel pilot povinný dodržiavať maximálnu výšku 30 m nad zemou do horizontálnej vzdialenosti rovnako 30 m od pilota.
- drony v rozmedzí 250 g - 900 g – platia tie isté pravidlá ako pri kategórii 1.
- drony od 900 g do 4 kg - týchto zariadení sa týkajú pravidlá prvých dvoch váhových kategórií, no okrem nich musia dodržiavať minimálnu vzdialenosť 50 m od nezúčastnených osôb. Ide o ľudí, ktorí sa nepodieľajú na príprave, vykonaní a vyhodnotení letu dronu. Narozdiel od ľahších zariadení nesmú prelietavať nad husto osídlenými oblasťami miest, obcí, zón či urbanistických koncentrácií, taktiež nad zhromaždeniami ľudí na voľnom priestranstve, stavbami, ochrannými pásmami letísk a leteckých pozemných zariadení, ani nad chránenými územiami.
- drony od 4 kg do 25 kg - platia rovnaké pravidlá ako pri tretej kategórii a v riadenom vzdušnom priestore môžu bez koordinácie s riadiacou vežou letieť len do výšky 30 m nad zemou, ďalej ako 5,6 km od referenčného bodu letiska.
- modely lietadiel od 4 kg do 25 kg - týkajú sa ich rovnaké pravidlá ako kategórie 4.
Zhrnutie - čo by mal vedieť hobby pilot dronov
- na riadenie dronov v hobby segmente nie je potrebné povolenie pre výkon leteckých prác,
- treba dodržiavať všeobecné pravidlá a pravidlá určené danej kategórií dronu - minimálna vzdialenosť od ľudí a objektov, povolená výška lietania v riadenom vzdušnom priestore (30 m nad zemou),
- odporúčame ovládať orientáciu v leteckej mape a vedieť, v akom vzdušnom priestore sa nachádzate.
Podmienky pre používateľov dronov v komerčnej sfére
Legislatíva pre využívanie dronov na podnikateľské účely je už o niečo náročnejšia. Do tejto skupiny sa radia všetci používatelia, ktorí majú z tejto činnosti akýkoľvek ekonomický prospech (napr. svadobní kameramani, profesionálni fotografi). V takomto prípade sa vyžaduje povolenie pre výkon leteckých prác. Na to, aby bolo vydané, je nutné podstúpiť niekoľko krokov.
Povolenia pre výkon leteckých prác
Prvým je úspešné absolvovanie teoretických skúšok na Dopravnom úrade. Potom sa môžu uchádzači prihlásiť na praktické skúšky. „Slúžia na pochopenie hlavných princípov nielen lietania dronu, ale aj postupov riadenia všetkých lietajúcich zariadení vo vzdušnom priestore, legislatívy a počasia,“ vysvetľuje Adam Kacvinský.
Teoretická skúška sa skladá zo šiestich predmetov - letecké právo a postupy riadenia leteckej prevádzky, všeobecné vedomosti o lietadle, letové výkony lietadla a plánovanie letu, meteorológia, prevádzkové postupy a základy letu. Praktická časť pozostáva z otestovania orientácie v leteckej mape a vedomostí v lietaní s dronom.
Na skúšky je jeden riadny a tri opravné termíny. Opakovať je potrebné iba predmety, v ktorých pilot nedosiahol úspešnosť aspoň 75 %. Akonáhle pilot vyčerpá všetky opravné pokusy, musí opakovať všetky predmety, a to do 12 mesiacov od posledného pokusu. Ich úspešným ukončením získavajú uchádzači preukaz pilota na diaľku.
Ďalším krokom je poistenie dronu, nakoľko pri komerčnej činnosti sa môžu používať výlučne poistené zariadenia. Poisťuje sa voči tretím osobám, pre prípad poškodenia niekoho majetku (napr. pád dronu na auto či dom).
Následne si majiteľ dronu vypracuje prevádzkovú príručku. Ide o právny dokument, ktorý zahŕňa všetky podstatné informácie - typ zariadenia, v akej organizácii sa ide používať, za akých podmienok chcú lietať, aké činnosti budú vykonávať, čo budú robiť v prípade pádu atď. Vypracovať si ju môže pilot aj sám, no vzhľadom na náročnosť môže byť lepšou voľbou obrátiť sa na expertov.
Všetky spomínané dokumenty sa spoločne zašlú na Dopravný úrad, ktorý následne vydá povolenie pre výkon leteckých prác. Ak skúšky nie sú úspešne absolvované alebo v dokumentácii niečo chýba, úrad licenciu vydať nemusí.
Celý proces trvá približne 3-4 mesiace a je relatívne náročný. Niektoré spoločnosti preto poskytujú poradenstvo, školenie a prípravu na spomínané skúšky, či pomoc s poistením a vypracovaním prevádzkovej príručky.
Koľko bude používanie dronu na komerčné účely stáť?
V prvom roku sa suma za vybavenie potrebných dokumentov a prípadné absolvovanie školení pohybuje okolo 1 800 € a následne každý rok sa náklady pohybujú asi okolo 500 €.
Spomínané sumy zahŕňajú nasledovné poplatky: hoci skúšky na Dopravnom úrade sú bezplatné, za povolenie na letecké práce je potrebné zaplatiť 600 € v prvom roku a 180 € každý ďalší rok. Skúšky však už opakovať netreba, povolenie je trvalé. Do nami uvedenej ceny sa ešte ráta poistenie 300 € ročne. Taktiež rátame s nákladmi v prípade, že klient osloví spoločnosť, ktorá poskytuje školenia a pomôže mu s vybavením potrebnej dokumentácie. Ide o pomerne nákladnú činnosť, a preto je na každom podnikateľovi zvážiť, či sa mu táto investícia vráti.
Komerční užívatelia dronov by nemali zabúdať ani na spomínané orientovanie sa v leteckej mape. V tomto prípade je však povinnosťou pilota mať ju počas lietania vždy pri sebe. Vyhnete sa tak zbytočným problémom, ak ju od vás bude náhodne vyžadovať polícia.
Zhrnutie – čo by mal vedieť komerčný užívateľ dronov
- v komerčnom segmente je potrebné mať povolenie na výkon leteckých prác,
- na jeho získanie musí pilot absolvovať teoretickú aj praktickú skúšku na Dopravnom úrade, registrovať zariadenie, poistiť si ho a vypracovať prevádzkovú príručku,
- náklady sa v prvom roku pohybujú okolo 1 800 €, v každom ďalšom roku je to asi 500 €,
- leteckú mapu by mal mať vždy pri sebe.
Nové pravidlá pre drony od 15. 11. 2019
Rovnako, ako sa vyvíja trend používania dronov, vyvíja sa aj súvisiaca legislatíva. 15. novembra 2019 došlo k ďalším zmenám v pravidlách pilotovania týchto zariadení. V rámci všeobecných pravidiel sa prvá významná zmena týka maximálnej výšky letu v neriadenom vzdušnom priestore, označovanom aj ako priestor triedy G. Tá už nie je 120 metrov nad zemou, po novom sa táto výška ráta od najvyššej prekážky v okruhu 30 metrov.
Ďalšia úprava v rámci povolenej výšky je aj v oblasti malých športových letísk, ktoré siahajú 5,5 km od vzťažného bodu letiska do výšky približne 1200 m n. m. Do poslednej zmeny platilo, že v takýchto miestach pilot dronu mohol letieť maximálne do 120 m nad zemou. V súčasnosti je povolené túto výšku prekročiť, avšak len v prípade, že má majiteľ dronu odkomunikovaný takýto let s prevádzkovateľom letiska, ktorý vie prípadné prilietajúce lietadlá na dron vo vzduchu včas upozorniť.
Zmeny nastali aj v lietaní v riadenom vzdušnom priestore (CTR). Do tejto oblasti sú zaradené všetky medzinárodné letiská. Tých je na Slovensku doposiaľ šesť - Bratislava, Piešťany, Žilina, Sliač, Poprad, Košice. Staré pravidlá povoľovali dronom aj v hobby aj komerčnom segmente lietať max. do 30 m nad terénom, pričom bolo potrebné hlásiť sa riadiacej veži za istých podmienok. Podľa Adama Kacvinského išlo o veľmi problematický a komplikovaný proces. Nová legislatíva umožňuje komerčným používateľom lietať v takomto priestore za splnenia podmienky, že je zastihnuteľný na dvoch telefónoch, pre prípad, že jeden z nich sa vybije. Jednoducho je potrebné, aby bolo pilota vždy možné kontaktovať. Ďalej musí vykonať tri podstatné kroky:
- aspoň 24 hodín pred lietaním zašle riadeniu letovej prevádzky e-mail s informáciami, kedy a kde chce s dronom lietať. Následne by mal byť majiteľovi dronu doručený potvrdzujúci mail z riadiacej veže. Pokiaľ sa tak nestane, nesmie na danom mieste lietať. Adam vtedy odporúča kontaktovať dispečera a opýtať sa na dôvod nedoručenia potvrdenia,
- minimálne 15 minút pred vzlietnutím je pilot povinný zatelefonovať riadeniu, ktoré mu povolí alebo nepovolí vzlietnuť,
- pilot je povinný hlásiť akúkoľvek zmenu v dohodnutom postupe, taktiež oznámi ukončenie letu.
Zakladateľ spoločnosti Aprop vníma tento krok v legislatíve ako veľmi pozitívny. Chváli zlegalizovanie a zjednodušenie komunikácie s riadiacim strediskom. Pilot navyše nie je obmedzovaný spomínanou výškou 30 metrov. Letieť môže do výšky povolenej od riadiacej veže. Tá má za konkrétny vzdušný priestor zodpovednosť a lietadlá musí informovať o tejto činnosti, aby nedošlo k zrážke. Predošlé pravidlá totiž takýto postup nedovoľovali - predpisy by boli porušené, aj keby riadenie letovej prevádzky nemalo s vyšším lietaním dronu žiadny problém.
Veľká zmena nastáva aj v prípade lietania v noci. To bolo zakázané obom skupinám používateľov. Nové pravidlá umožňujú lietať s dronom aj v noci, ale len komerčnému segmentu. Zariadenie však musí mať vhodné osvetlenie. Danú činnosť je tiež potrebné uviesť v prevádzkovej príručke. Ak túto informáciu Dopravný úrad v spomínanom dokumente akceptuje, pilot môže lietať aj v noci.
Zhrnutie – čo sa zmenilo od 15. 11. 2019?
- drony sú v hobby segmente rozdelené do piatich kategórií podľa váh, pričom sa na každú vzťahujú rozdielne pravidlá - rozdiely medzi jednotlivými váhami spočívajú najmä v povolenej vzdialenosti od budov, áut či ľudí,
- v neriadenom vzdušnom priestore môžu podľa nových pravidiel drony lietať v okruhu 30 m od najvyššej prekážky,
- v oblasti malých športových letísk, ktoré siahajú 5,5 km od vzťažného bodu letiska do výšky 1200 m. n. m., smie presiahnuť výšku 120 m od zeme, avšak len v prípade, že to má odkomunikované so správcom letiska,
- v riadenom vzdušnom priestore môže komerčný užívateľ letieť s dronom aj vyššie ako 30 m od zeme, avšak len do výšky povolenej riadiacou vežou,
- v prípade komerčného segmentu smie vhodne osvetlené zariadenie lietať aj v noci, ak to má uvedené a schválené v prevádzkovej príručke.
Aké sú všeobecné pravidlá pri riadení dronov?
Zabúdať však netreba ani na ostatné pravidlá, ktoré sú stále platné a nezmenené. Jedným z nich je aj nepretržité udržiavanie očného kontaktu s dronom. Ten nesmie byť nahradený elektronickou ani optickou pomôckou. Výnimku tvoria len okuliare a kontaktné šošovky. Princíp je teda ten, aby pilot svoj dron neustále videl.
S týmto nariadením súvisí aj ďalšie pravidlo - dron dáva prednosť iným lietadlám, a to za každých okolností. Adam Kacvinský na stránke spoločnosti Aprop uvádza: „Lietadlom sa v tomto prípade nerozumie iba zariadenie s dvomi krídlami a motorom, ktoré si pod týmto slovom človek bežne predstaví. Ide aj o vrtuľníky, vetrone, rogalá, paraglidy, balóny a im podobné zariadenia, ktoré sa v rovnakých výškach ako lietajú drony vyskytujú bežne.“ Pilot dronu preto zodpovedá za dostatočný odstup od týchto lietadiel, čo si vyžaduje neustály vizuálny kontakt s dronom, aby stihol včas zareagovať.
Dôležitým a často porušovaným nariadením je zákaz prelietavania nad ochrannými pásmami či národnými parkmi. Konkrétny národný park si v interných pravidlách stanovuje, či lietanie dronov povolí alebo nie. Dopravný úrad túto činnosť síce delegoval na správcov národných parkov, ale Adam nepredpokladá, že by to niektorý z nich vôbec povolil.
Jediná možnosť, ako vytvoriť snímky v takomto pásme je žiadosť podaná správcovi parku. V nej pilot argumentuje, prečo chce nad územím letieť. Platí to len v komerčnom segmente, hobby používateľom sa takéto povolenie nedáva vôbec. Formulár stojí približne 100 €, pričom nie je isté, že schválenie dostanete.
Osobitnú podmienku musia spĺňať používatelia dronov na letecké snímkovanie. Ide o činnosť, kedy sa využíva špeciálny kalibrovaný objektív, pričom je možné presne určiť, kde boli snímky urobené. Patria tu napr. meračská a geodetická činnosti, či 3D mapovanie budov.
Usmernenie k leteckému snímkovaniu na účely zákona o ochrane utajovaných skutočností Národného bezpečnostného úradu zo dňa 07.03.2019 znie takto: „Podnikateľ, ktorý má v podmienkach Slovenskej republiky vykonávať letecké snímkovanie, ktoré napĺňa definície podľa zákona č. 215/1995 Z. z. a vyhlášky č. 194/2007 Z. z., teda jeho výsledkom je letecký meračský snímok musí disponovať platným súhlasom ministerstva obrany a musí byť spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností spôsobom podľa zákona č. 215/2004 Z. z. a byť držiteľom platného potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti.“ Takéto ustanovenie je podľa Adama Kacvinského „špecialitou“ našej krajiny, v zahraničí sa s niečím takým nestretol. Tento názor potvrdzuje aj nominácia v ankete Byrokratický nezmysel roka 2016.
Otázkou môže byť aj Nariadenie GDPR. Pre pilotov dronov to znamená, že by nemali vyhotovovať zreteľné snímky tváre ľudí a miesta, kde je viditeľné meno, priezvisko, adresa, či evidenčné číslo vozidla bez toho, aby na to mali súhlas dotknutých osôb. Ide o zber osobných údajov, pri spracúvaní ktorých je potrebné vychádzať z povinností zakotvených v Nariadení GDPR. V praxi to znamená, že súhlas nasnímaných osôb nepotrebujete v prípade, že snímate všeobecný priestor, napr. námestie plné ľudí. Pravidlá GDPR sa teda na pilotov nevzťahujú, pokiaľ špecificky nezaznamenávajú osobu z blízka, či vyššie uvedené osobné údaje.
Zhrnutie - Všeobecné pravidlá platné pre obe kategórie pilotov dronov
- pilot musí udržiavať s dronom nepretržitý očný kontakt,
- dron dáva prednosť všetkým lietajúcim objektom za každých okolností (lietadlám, vrtuľníkom, rogalám, balónom...),
- dron nesmie prelietavať nad národnými parkmi,
- nariadenia GDPR sa na pilotov dronov nevzťahujú, ak osoby a osobné údaje nezaznamenávajú konkrétne a z blízka,
- v prípade leteckého snímkovania je potrebné mať súhlas ministerstva obrany, byť spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností podľa zákona a mať platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti.
Sankcie v oblasti používania dronov
Za porušenie stanovených pravidiel pilotov pokutuje priamo Dopravný úrad a nie Policajný zbor SR. Ten však môže spísať záznam, ktorý následne zašle na Dopravný úrad. Pokuty pre hobbystov sa môžu pohybovať v desiatkách eur (napr. nepovolené lietanie v národných parkoch), a tiež môže byť pilotovi dron odobraný.
Využívanie dronu na komerčné účely bez požadovanej licencie sa považuje za „iný správny delikt“, ktorý vám môže byť uložená pokuta až do 33 000 €. V prípade, že dôjde k poškodeniu majetku alebo ublíženiu na zdraví, klasifikuje sa to ako trestný čin. Adam v blogu na stránke spoločnosti dodáva, že ak ste navyše lietali nepovoleným spôsobom, je to zásadná priťažujúca okolnosť.
Ako je to v zahraničí?
Každý štát má v oblasti lietania s dronmi svoje vlastné pravidlá. Ak chce v niektorej krajine používať dron, mal by si naštudovať konkrétnu legislatívu. Väčší rozdiel vníma Adam v spomínanej priemyselnej bezpečnosti a povolení na letecké snímkovanie. V iných krajinách je možné vykonávať takúto činnosť legálne s bežnými povoleniami, avšak na Slovensku je to náročné nielen vybaviť, ale záťažou je to aj po finančnej stránke.
V Českej republike je legislatíva nastavená podobne ako u nás. Adam vidí veľkú výhodu v českej aplikácii, ktorá zobrazuje letecký priestor v rámci republiky. Pilotovi stačí zadať čas a miesto, kde chce vykonať let s dronom a aplikácia mu ukáže, či tam letieť môže alebo nie. Takýto aplikačný softvér by privítal aj na našom území.
Výhody a nevýhody dronov
Adam Kacvinský vidí v bezpilotných lietadlách obrovský potenciál. Už dnes sa tieto zariadenia využívajú nielen na vytváranie krásnych leteckých záberov, ale aj pri meraniach území a pozemkov, mapovaní budov, no nemenej podstatnou pomocou sú aj pri záchranárských, pátračských či hasičských akciách. Drony využívajú aj vyšetrovatelia dopravných nehôd. Je možné, aby si nehodu takýmto spôsobom zaznamenali a v rámci postprocesu vyšetrili.
Naopak nevýhodu vníma zakladateľ spoločnosti Aprop v narušení súkromia v prípade, že sa nedodrží legislatíva. Nebezpečná je aj manipulácia v prípade, že pilot neovláda alebo nedodržiava pravidlá. Dron sa tak môže zraziť s lietadlami či vrtuľníkmi.
Nastavenie aktuálnej legislatívy vníma pozitívne. Je podľa neho dobré, že sa pravidlá postupne prispôsobujú používateľom a trochu uvoľňujú. „Pravidlá lietania s dronmi je potrebné v maximálnej možnej miere zjednodušiť, aby boli pochopiteľné aj laickému segmentu a mohli ich dodržiavať všetci dronisti,“ dopĺňa Adam Kacvinský.
