Ako bude ESG vykazovanie prebiehať v praxi, koho sa (ne)týka a čo robiť, aby firma mala lepší ESG rating? Približuje špecialista na oblasť ESG vykazovania Peter Szabó.
Národná rada schválila novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorá má zabezpečiť transpozíciu smernice EÚ o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, tzv. ESG vykazovanie. Za účtovné obdobie od 1.1.2024 sa povinnosť týka niektorých bánk, poisťovní (okrem zdravotných poisťovní), zaisťovní a obchodných spoločností, ktoré emitovali cenné papiere. Od roku 2025 sa už ale bude týkať mnohých firiem aj na Slovensku. Pre koho bude ESG reporting povinnosťou, prečo je vhodné pripraviť sa na jej plnenie už teraz, ako bude prebiehať v praxi aj čo hrozí, ak si firma túto povinnosť plniť nebude, priblížil v rozhovore pre Podnikajte.sk Peter Szabó, audítor zo spoločnosti LeitnerLeitner.
Smernica CSRD vs ESG vykazovanie
Skôr ako prejdeme k detailom, čo si predstaviť pod smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a prečo sa vlastne rieši?
Povedomie o ochrane životného prostredia a jej význame postupne rastie, a preto sa o túto problematiku zaujímajú aj firmy. Niektoré už istým spôsobom zverejňujú údaje o tom, ako k udržateľnosti pristupujú. Problematike sa venujú aj rôzne iniciatívy. Napríklad GRI - Global Reporting Initiative, medzinárodná organizácia, ktorá je autorom doteraz najpoužívanejších štandardov pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti. Zároveň vybrané firmy musia vykonávať už dlhšie finančné výkazníctvo podľa IFRS štandardov, ktoré sa začínajú zameriavať aj na oblasť udržateľnosti. A v neposlednom rade si EÚ stanovila klimatické ciele, čo si vyžaduje aj zavedenie jednotného rámca na vykazovanie a sledovanie cieľov v oblasti udržateľnosti v jednotlivých spoločnostiach. Preto bola v roku 2022 prijatá tzv. smernica o udržateľnosti (CSRD).
Ako súvisí CSRD smernica s povinnosťou ESG vykazovania?
Smernica je základný rámec toho, pre ktoré spoločnosti bude ESG vykazovanie povinné a ako sa budú údaje v rámci ESG aktivít sledovať. Na základe nej sa zaviedli jednotlivé ESRS štandardy (European Sustainability Reporting Standard), ktorých je 12 a už detailnejšie upravujú, ktoré údaje majú firmy vykazovať.
A čo presne znamená skratka ESG?
Ide o aktivity v troch oblastiach: Environment – postoj k životnému prostrediu, Social – postoj k zamestnancom a spoločnosti/komunite, Governance – riadenie podniku.
Nová povinnosť ovplyvní väčšie aj menšie firmy – kto (ne)musí ESG vykazovať?
Ktorých firiem sa vykazovanie týka?
Doposiaľ sa ESG vykazovanie týkalo subjektov verejného záujmu, teda bánk, poisťovní či veľkých účtovných jednotiek, ktoré majú obrat nad 170 miliónov eur. Toto sa meniť nebude. No z CSRD smernice vyplýva, že od roku 2025 sa má ESG vykazovanie týkať aj veľkých spoločností s obratom nad 40 miliónov eur, majetkom 20 miliónov eur a 250 zamestnancov. Na Slovensku sa tieto parametre upravili ešte o infláciu a tak sa v novele zákona o účtovníctve stanovili hranice - obrat nad 50 miliónov eur, majetok 25 miliónov eur majetok a 250 zamestnancov. Spoločnosti musia splniť dve z troch kritérií počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období. Existuje ale aj istá výnimka, kedy sa firma komplexným ESG vykazovaním priamo zaoberať nemusí.
O akú výnimku ide?
Vyhnúť sa ESG reportu je možné vtedy, ak ide o dcérsku firmu niektorej spoločnosti z EÚ (materské spoločnosti zo štátov mimo EÚ majú mierne odlišný režim). Z ich strany je potrebné iba doložiť informáciu, kde možno nájsť konsolidovanú výročnú správu s ESG reportingom materskej spoločnosti.
Nakoľko sa ale v ESG reporte budú zohľadňovať aj údaje o aktivitách slovenskej pobočky, je pravdepodobné, že jej „matka“ pošle dotazník, v ktorom sa bude na niektoré údaje dopytovať. Zbieraniu údajov sa preto nevyhne, odpadne jej ale náklad na vypracovanie reportu či jeho overenie.
Ovplyvní ESG vykazovanie už teraz aj malých a stredných podnikateľov?
Hoci sa bude táto povinnosť zatiaľ týkať väčších spoločností, tie si dané informácie môžu zisťovať aj o svojom dodávateľskom reťazci. Teda od menších firiem – svojich dodávateľov, môžu vyžadovať údaje o ich ESG aktivitách. Máme napríklad klientov, ktorí dodávajú tovar pre väčšie firmy, od ktorých im prichádzajú dotazníky na zistenie týchto informácií. V prvej fáze sa týkajú najmä ochrany práv zamestnancov, napríklad zisťujú, ako je zabezpečená ochrana zdravia pri práci, či spoločnosti neporušujú zákaz zamestnávania detí a podobne. Zatiaľ ide hlavne o nemecké firmy, ktoré informácie získavajú od slovenských dodávateľov, nakoľko v Nemecku platí zákon o dodávateľskom reťazci – ten danú povinnosť nariaďuje. Po novom povinnosť zisťovať informácie o dodávateľskom reťazci zahŕňajú aj ESRS štandardy. Navyše sa očakáva, že v najbližších rokoch by sa mali prijať aj ESRS štandardy pre malé a stredné podniky, ktoré budú v zjednodušenej forme.
Je už známe v akom rozsahu budú stanovené pre menšie firmy?
Ešte to nie je úplne jasné, ale očakáva sa, že keď aktuálnych
ESRS štandardov je 12, tak tých pre malé a stredné firmy by malo byť menej
(pravdepodobne jeden). Zatiaľ je k dispozícii draft štandardu pre
dobrovoľné vykazovanie informácií o udržateľnosti pre malé a stredné
podniky.
Vykazovať informácie o udržateľnosti nemusí byť problém, dôležité je mať dáta
Ako si možno ESG vykazovanie predstaviť v praxi?
Vykazovanie informácií o udržateľnosti bude súčasťou výročnej správy spoločnosti, ktorú majú auditované firmy povinnosť zostavovať už dnes. V rámci nej bude po novom samostatná časť s informáciami o udržateľnosti, ktorú budú podniky musieť vyplniť.
Budú tieto informácie vykazované v štruktúrovanej podobe?
Štruktúrovanú podobu výkazu dodajú práve ESRS štandardy. Hoci ich je 12, sú rozdelené na dva všeobecné, päť pre oblasť „E“, štyri pre „S“ a jeden sa týka oblasti „G“. Následne sa delia na jednotlivé podkategórie údajov, o ktorých je potrebné informovať. Napríklad v oblasti Environment je potrebné vykázať informácie o tom, akú spotrebu energií firma má, ako sa podieľa na tvorbe CO2 a podobne. Výročná správa, v ktorej sa budú ESG údaje vykazovať, by sa mala zverejňovať elektronicky prostredníctvom predpísaného formulára. Jeho formát bude ešte upresnený.
Určité informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť sú vo výročnej správe uvádzané aj v súčasnosti. Bude ESG vykazovanie náročnejšie?
Myslím si, že pre spoločnosti ide o pomerne náročnú úlohu. Samozrejme, pokiaľ ide o otázky ohľadom počtu zamestnancov či ich rodového zloženia, to firmy vedia vyplniť. No zložitejšie témy, ako napríklad sledovanie produkcie skleníkových plynov a príprava stratégie na ich zníženie, môže byť náročnejšie zistiť a uviesť.
Čo môže firmám s vykazovaním pomôcť?
Jednak môže pomôcť obrátiť sa na odborníkov - poradcov, ktorí sa v téme orientujú, nakoľko naštudovať si celú problematiku a štandardy alebo tým poveriť niektorého zo zamestnancov, by mohlo byť príliš zaťažujúce. Profesionálni konzultanti firme môžu pomôcť s vyplnením potrebných údajov. Vznikajú navyše rôzne startupy, ktoré sa na tému ESG vykazovania orientujú a ponúkajú firmám svoje aplikácie a služby. Ešte skôr ako firma začne údaje vykazovať, je ale potrebné ich začať zbierať.
Ako na to?
Zber dát je z môjho pohľadu asi na celom ESG vykazovaní najzložitejší. Spoločnosti často už istým spôsobom potrebné informácie majú, no sú „roztrúsené“ po firme – na personálnom oddelení evidujú údaje o zamestnancoch, niekde na faktúrach zasa môže byť údaj o spotrebe energií a podobne. Aby bol zber údajov štruktúrovaný, je v prvom rade potrebné si stanoviť, ktoré údaje potrebuje firma zbierať. V ESRS štandardoch je viac ako tisíc dátových bodov, no nie všetky musí vykazovať každý podnik. EFRAG (European Financial Reporting Advisory Group) vydal databázu, ktorá tieto body zhŕňa a každá firma si následne vie pozrieť, ktoré dátové body sa jej týkajú a ktoré údaje má zbierať. Následne je potrebné si nastaviť interný systém zberu dát a spôsob, kde, odkedy a v akých intervaloch sa budú informácie zapisovať. Aby sa nestalo, že zrazu na konci roka, keď treba vykázať napríklad spotrebu energií za celý rok, sa bude tento údaj zisťovať dodatočne naraz.
Existujú nejaké informačné systémy, ktoré so zberom dát firmám pomôžu?
Vyvíjajú sa rôzne podnikové systémy, ktoré so zberom údajov pomáhajú. Veľké firmy, ktoré potrebujú zistiť údaje od svojho dodávateľa, napríklad vytvárajú vlastné platformy, kde sa dodávateľ prihlási a v dotazníku vypíše údaje, ktoré od neho odberateľ potrebuje zistiť a ktoré musí v ESG reporte zohľadniť.
ESG rating môže ovplyvniť financovanie firmy aj nadviazanie spoluprác
S vykazovaním ESG sa spája aj ESG rating. O čo ide?
Ide o akési hodnotenie firmy podľa toho, aké dosahuje ukazovatele v jednotlivých oblastiach ESG. Už teraz naň nazerajú niektorí investori či banky pri porovnávaní spoločností. Existuje pritom niekoľko desiatok ratingov, ktoré poskytujú menšie či väčšie ratingové spoločnosti. Hodnotenie ale nemá štandardizovanú podobu, je na každej spoločnosti, či hodnotenej firme udelí päť hviezdičiek alebo desať bodov, či jednotku ako známku. Taktiež majú vlastné kritériá, podľa ktorých hodnotenie udeľujú. Nateraz preto nemajú ratingy veľkú výpovednú hodnotu, no možno očakávať, že časom sa presadí rating, ktorý budú používať všetci.
Spomínate investorov a banky. Ako môže ESG vykazovanie či ESG rating ovplyvniť financovanie firmy alebo obchodnú spoluprácu?
Banky už teraz pri poskytovaní úverov žiadajú od svojich klientov rôzne údaje o ich podnikaní vo forme dotazníkov a dá sa predpokladať, že budú neskôr zohľadňovať informácie uvedené vo výročných správach. Tie budú verejné a budú sa dať porovnávať. Potom si budú môcť obchodní partneri aj banky vyberať, s kým budú spolupracovať alebo komu poskytnú financie. Môže sa tak stať, že banka nebude chcieť firme poskytnúť štandardný úver. Zároveň to ale môžu využiť tak, že oslovia firmu so „špinavou“ výrobou a nižším ESG ratingom a ponúknu jej možnosť financovania zelenej transformácie.
Ako si môže firma rating zlepšiť?
V prvej fáze odporúčam identifikovať si stratégiu, kde sa firma v danej chvíli nachádza a čo a akým spôsobom chce dosiahnuť. Možno už niektoré opatrenia v oblasti udržateľnosti vykonáva, možno niektoré potrebuje zaviesť. Potom si treba stanoviť dáta, ktoré je nutné sledovať, aby bolo možné zhodnotiť, či sa stanovený cieľ darí spĺňať. Ak chce firma napr. menej produkovať CO2, musí sledovať, akú má produkciu teraz a stanoviť si, ako chce zníženie dosiahnuť. Určiť si istú stratégiu, kam chce smerovať. Je ale podľa mňa kontraproduktívne, ak sa firma zameria na zlepšenie ratingu len v jednej oblasti. Skôr má význam nastaviť si stratégiu z pohľadu viacerých oblastí (aj „S“ a „G“).
Viete uviesť aj konkrétne príklady opatrení, ktorými si firma môže skóre zlepšiť?
V oblasti „Environment“ môže ísť o zníženie spotreby energií, zavedenie cirkulárnej ekonomiky, riešenie nakladania s odpadmi (napríklad, ak má firma jednorazové palety, tak im môže hľadať ďalšie využitie a znižovať svoju uhlíkovú stopu). V oblasti „Social“ to môže zasa byť odstránenie rodovej nerovnosti, zavedenie transparentného hodnotiaceho systému zamestnancov. V časti „Governance“ je to napr. zlepšenie procesov v oblasti riadenia firmy za účelom plnenia legislatívnych povinností alebo zavedenie etického kódexu či predpisov, ako bojovať proti korupcii.
Akú máte skúsenosť z praxe – zaoberajú sa už firmy zberom dát či zavádzaním opatrení?
Postupne áno. Ale pre niektorých táto téma už začína byť obťažujúcou. Pojem „ESG“ sa na nich valí zo všetkých strán. V praxi sa tým ešte len začínajú zaoberať, ale odrádza ich, že je to pomerne komplexná téma, ktorí si bude vyžadovať veľké nasadenie zdrojov.
Čo firmy riešia najčastejšie ako prvé? Ktorou oblasťou sa najviac zaoberajú?
Zvyčajne začínajú tým, ako znížiť spotrebu energií. Napríklad, ak majú energeticky náročnú výrobu, hľadajú spôsoby, kde šetriť. Vie im to totiž pomôcť aj finančne. Následne sa zameriavajú na tvorbu CO2 emisií (ako ju vedia eliminovať – menej cestovať autom, kúpiť do vozového parku elektromobily, využívať viac verejnú dopravu, obmedziť cestovanie lietadlom atď.). V ďalšom kroku sa niektoré firmy venujú oblasti spoločenskej zodpovednosti. Pracujú s komunitami na mieste ich pôsobenia. Prípadne podporujú znevýhodnené skupiny, nadácie a neziskové organizácie.
Oplatí sa robiť tieto opatrenia aj dobrovoľne?
Odhliadnuc od toho, že aktivity v oblasti ESG môžu vyžadovať obchodní partneri či banky, môžu pre firmu znamenať tiež konkurenčnú výhodu.
Nová povinnosť si vyžiada investíciu, pozor aj na pokuty
ESG vykazovanie má podliehať overeniu zo strany audítora. Čo je dôležité pre firmu v tejto súvislosti vedieť?
Overenie bude povinné, nakoľko sa informácie o udržateľnosti budú vykazovať v rámci výročnej správy. Môže ísť o rovnakú osobu alebo spoločnosť, ktorá overuje účtovnú závierku, no tiež to môže byť iný audítor, ktorý overí len časť výročnej správy venovanú ESG vykazovaniu. Dôležité je povedať, že na to, aby mohol audítor overovať údaje o udržateľnosti, musí mať samostatnú licenciu. My, ako audítori, preto teraz prechádzame školeniami, aby sme vedeli, ako máme pristupovať k overovaniu týchto nefinančných údajov. Spoločnosť by si preto mala dať pozor na to, či audítor má zodpovedajúcu licenciu a či absolvoval príslušné vzdelávanie.
S akými nákladmi by mali firmy počítať v súvislosti s ESG vykazovaním?
Pre veľké spoločnosti môže ísť o náklad vo výške desiatok až stoviek tisíc eur ročne. V prípade menších spoločností môžu byť náklady v stovkách až tisícoch eur. Do toho sa dajú započítať náklady na interných zamestnancov, ktorí sa budú problematike venovať, nastavenie procesov pre zber dát, prípadné licencie na nové softvérové riešenia, náklady na externých expertov a, samozrejme, aj náklady na overovanie týchto informácií.
Čo hrozí firmám, ktorých sa ESG vykazovanie týka, za nesplnenie tejto povinnosti?
Môžu dostať pokutu za neplnenie zákona o účtovníctve. Výška bude závisieť od závažnosti porušenia. Môže ísť o sumy až do dvoch percent majetku spoločnosti, najviac však 1 mil. eur.
