Koho sa to týka nová povinnosť preplatiť zamestnancom zvýšené výdavky spojené s využívaním vlastného zariadenia pri práci z domu a aké sú podmienky?
Kedysi bol home office považovaný skôr za
benefit, v súčasnosti je z dôvodu pandemických opatrení pre viacerých
ľudí povinnosťou. Zamestnanci sa museli situácii prispôsobiť a svoje
obývačky dočasne premenili na kancelárie. Zmeny si vyžiadal aj Zákonník práce.
Jeho novela, ktorá začala platiť od marca, stanovuje zamestnávateľom povinnosť
preplatiť zamestnancom zvýšené výdavky spojené s využívaním vlastného
zariadenia pri práci. Kto má na úhradu nárok a aké sú podmienky, zisťovala spoločnosť MODESK, ktorá sa zaoberá zariadením pre zdravú modernú kanceláriu.
Home office, domácka práca a telepráca nie sú to isté
Vláda reagovala úpravou Zákonníka práce na
pandémiu koronavírusu ešte minulý rok v apríli, kedy zamestnávateľom
ustanovila možnosť prikázať zamestnancom, aby pracovali z domu, pokiaľ to
bolo možné. Viaceré firmy tak spravili z preventívnych dôvodov. Táto
úprava platí počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu, vrátane dvoch mesiacov po ich skončení. Podľa zverejnených informácií Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR vzhľadom na to, že v prípade
prikázanej práce z domu išlo o povolený jednostranný zásah do
pracovných podmienok, nebolo potrebné meniť pracovnú zmluvu, ale vydať príkaz,
ktorý sa musel dostať k zamestnancovi.
Od 1. marca 2021 začala platiť novela Zákonníka prace, ktorá prináša viacero zmien a upravuje podmienky práce z domu. Nová úprava vymedzila, čo je domácka práca, telepráca alebo príležitostná práca z domu, teda dočasný home office. „Za domácku prácu alebo teleprácu (tzv. trvalý home office) sa považuje práca vykonávaná pravidelne z domácnosti zamestnanca, v prípade telepráce s použitím informačných technológií. Výkon takejto práce má trvalý a stály charakter (nielen príležitostný). Domácka práca aj telepráca musia byť dohodnuté v pracovnej zmluve,“ vysvetľuje Oliver Majdúch, advokát a zakladateľ advokátskej kancelárie SCHIN & MAJDÚCH. Poukazuje na rozdiely medzi príležitostnou prácou z domu, ktorú zamestnanec vykonáva za mimoriadnych okolností, so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti, ak to povaha práce umožňuje. „Práve s týmto spôsobom výkonu práce sa v súčasnej situácii stretávame najčastejšie,“ tvrdí Barbara Némethová z advokátskej kancelárie SCHIN & MAJDÚCH a zdôrazňuje, že je dôležité tieto pojmy rozlišovať, pretože sa často zamieňajú. Kedy zamestnanec vykonáva home office, kedy domácku prácu a v akom prípade hovoríme o telepráci a ako sa v jednotlivých prípadoch líšia povinnosti zamestnávateľa či pravidlá BOZP, približujeme taktiež v článku Home office, domácka práca či telepráca – rozdiely, pravidlá a povinnosti od 1.3.2021.
Kto a ako musí zamestnancovi uhradiť zvýšené výdavky pri používaní vlastného zariadenia?
Pri domáckej
práci alebo telepráci stanovuje novela zamestnávateľom viaceré povinnosti.
Jednou z nich je aj uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky spojené
s používaním vlastného zariadenia na výkon práce. Oliver Majdúch
prezrádza, aké sú základné predpoklady na vznik nároku na náhradu týchto
výdavkov: „Podmienky náhrady zvýšených výdavkov musia byť riadne dohodnuté v
pracovnej, resp. kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ musí súhlasiť s používaním
vlastného náradia, zariadenia či iných predmetov zamestnanca. Zamestnanec musí zvýšené
výdavky skutočne preukázať,“ objasňuje. Podľa advokáta Stanislava Hutňana
je pri domáckej práci samotná forma, respektíve predmet pracovnej činnosti,
špecifický. „V prípade, ak by bol zamestnanec prijatý na takéto
pracovné miesto, nevidíme problém, aby si dojednal aj finančnú kompenzáciu aj
napríklad za ergonomickú stoličku. Je to však výslovne na zmluvnej dohode
a súhlasu zamestnávateľa,“ pripomína.
Ako ďalej
tvrdí Barbara Némethová, Zákonník práce nešpecifikuje konkrétne náhrady, ktoré
má zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi. „Zamestnávateľ by mal stanoviť presný
mechanizmus týchto náhrad, s ktorým sú zamestnanci uzrozumení,
v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, aby sa v budúcnosti
vyhol prípadným sporom. V praxi najčastejšie zamestnávatelia hradia napríklad
výdavky na energie, internetové služby, papier, telefonické služby
a podobne,“ hovorí.
Pokiaľ ide
o dočasný home office, podľa advokátov platí, že zamestnanci majú
nárok na poskytnutie náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného
zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce za predpokladu,
že s ich používaním súhlasí zamestnávateľ. „Podmienky poskytnutia
náhrady pritom musia byť, rovnako ako pri domáckej práci a telepráci,
dohodnuté v pracovnej, resp. kolektívnej zmluve,“ uvádza Oliver Majdúch.
Podľa Stanislava Hutňana v prípade „príležitostnej práce“ alebo v praxi často označovaného „príležitostného home officu“ je úhrada nákladov zamestnancovi, ktoré vznikli v dôsledku dočasnej práce z domu, pomerne diskutabilná. Nárok zamestnanca sa pri „príležitostnom home office“ na kompenzáciu nákladov výslovne neustanovuje. „Zastávame názor, že v záujme zachovania právnej istoty by bolo vhodné takúto kompenzáciu, resp. jednotlivý mechanizmus hradenia zahrnúť do kolektívnych zmlúv alebo určiť jednotlivo v pracovných zmluvách, v prípade existujúcich pracovných zmlúv je toto možné vyriešiť formou písomného dodatku k pracovnej zmluve. Na druhej strane máme za to, že aj keď v zákone absentuje úhrada nákladov resp. príspevku na zariadene pri príležitostnom home office, zamestnávateľovi a zamestnancovi v takom prípade nič nebráni pristúpiť k dohode,“ vysvetlil.
Čo z toho vyplýva?
Zamestnávateľ je naďalej povinný poskytnúť pracovné prostriedky zamestnancovi na výkon práce, aj keď nepracuje z kancelárie, ale zo svojej domácnosti. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom, že bude používať vlastné pracovné prostriedky alebo zariadenie, ak ich má k dispozícií. V prípade tejto dohody môžu v pracovnej zmluve stanoviť, že zamestnávateľ bude zamestnancovi poskytovať príspevok. Taktiež môže prísť k dohode so sociálnymi partnermi v kolektívnej zmluve.
Ako uvádza Stanislav Hutňan, najčastejšie sú podmienky úhrady zvýšených nákladov na zariadenie stanovené pri domáckej práci alebo telepráci, kde už z povahy zamestnania vyplýva, že miesto pracovnej činnosti nie je sídlo zamestnávateľa, ale bydlisko zamestnanca.
Ak by chceli
zamestnanci začať rokovania so zamestnávateľom o domáckej práci,
telepráci, prípadne o „príležitostnom home office“, aby dostali príspevok na
zariadenie, advokát odporúča využiť kolektívne orgány zamestnancov, teda
zástupcov zamestnancov na sociálny dialóg so zamestnávateľom a tieto
inštitúty riadne zakomponovať do kolektívnych zmlúv. „V takom
prípade už nebude potrebná nutnosť individuálneho dojednania medzi zamestnancom
a zamestnávateľom pri takejto forme pracovnej činnosti.
U zamestnávateľov, kde nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je možné
zahájiť takýto dialóg, samozrejme, individuálne a určite je potrebné
zamerať sa predovšetkým na výhody takto vykonávanej práce, predovšetkým
finančné výhody pre zamestnávateľa, ktorý by v dôsledku takto vykonávaných
prác nemusel hradiť a zabezpečovať rozsiahle kancelárske priestory,
energie a podobne,“ radí.
Aké ďalšie pravidlá platia po schválení novely pre prácu z domu približujeme v článku Domácka práca a telepráca – nové pravidlá od 1. marca 2021 a čo ešte sa zmenilo novelou Zákonníka práce sa dozviete v článku Zmeny v Zákonníku práce od 1. marca 2021 a neskôr.
Inšpirácie zo zahraničia
V zahraničí sa firmy rozhodujú, či preplatia zamestnancom zariadenie, ktoré používajú pri práci. Spoločnosti poskytujú jednorazové príspevky alebo zamestnancom pravidelne prispievajú určitou čiastkou k výplate. V niektorých firmách posudzujú, či je zariadenie pre ľudí vhodné a ak nie, tak im prispejú na kúpu nového, ktoré vyhovuje požiadavkám. „V Česku niektoré firmy prispievajú zamestnancom na zariadenie, alebo im umožňujú, aby si napríklad zdravotnú stoličku preniesli z kancelárie domov, kým majú home office. Trendom v rámci benefitov už nie je len pracovný notebook alebo telefón, s pribúdajúcimi sedavými zamestnaniami narastá aj záujem o ergonomické zariadenie. Napríklad v severských krajinách je vybavenie kancelárií výškovo nastaviteľnými stolmi už upravené zákonom,“ uvádza Kateřina Zaydlarová z Centra zdravého sedenia a vysvetľuje, že takto môžu ľudia vymeniť dlhodobé sedenie za občasné státie, ktoré zlepšuje prúdenie krvi, znižuje riziko krvných zrazenín a iných zdravotných problémov. Prospieva teda zdraviu i produktivite. Starostlivosť o zamestnancov sa stáva dôležitou a diskutovanou témou HR oddelení, pričom sa záujem posúva smerom k pracovníkom. Spokojnosť a zdravie prispieva k stabilite tímu, lepším výkonom a pozitívne vplýva na budovanie dobrého mena firmy.
