Zákonník práce

Čo upravuje Zákonník práce a ktoré veci by ste v ňom nenašli? Prinášame stručný prehľad základov pre každého podnikateľa.

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ako jeden z najdôležitejších kódexov pracovného práva, vo všeobecnosti upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislou prácou sa pritom rozumie práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom (t. j. závislou prácou nie je živnosť ani iný druh podnikania).

Obsahuje nielen práva a povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnancov a ich postavenie v tzv. súkromnej sfére, ale aj vzájomné vzťahy medzi nimi. Nezameriava sa teda napríklad na štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami – tie upravuje osobitný zákon o štátnej službe.

Čo všetko nájdete v Zákonníku práce?

Zákonník práce z hľadiska svojej štruktúry pozostáva z 12 častí. Riadi sa základnými zásadami, obsiahnutými v čl. 1-11, ktoré dávajú podklad pre jednotné chápanie, výklad či uplatňovanie jeho ustanovení. Ide o princípy pracovného práva, ktorými sa majú riadiť pracovnoprávne vzťahy.

Okrem vymedzenia pôsobnosti zákona a hlavných pojmov ako zamestnávateľ, zamestnanec (vrátane jeho spôsobilosti v pracovnoprávnych vzťahoch), či pojmu zástupcovia zamestnancov sú dôležitým obsahom zákona ustanovenia o pracovnom pomere, pracovnom čase, mzde zamestnanca, prekážkach v práci, ochrane práce, sociálnej politike zamestnávateľa, ale aj o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, náhrade škody či kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.

Predzmluvné vzťahy a pracovná zmluva

Zákonník práce určuje, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V nadväznosti na to sú v ňom upravené aj povinnosti vznikajúce zamestnávateľovi ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy (napr. zákaz vyžadovania konkrétnych informácií od fyzickej osoby, povinnosť oboznámiť fyzickú osobu s pracovnými či mzdovými podmienkami atď.).

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zákonník však upravuje nielen jej formu, ale aj obsah, teda ktoré podstatné náležitosti je povinný zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť (napr. druha miesto výkonu práce).

Skončenie pracovného pomeru

Okrem vzniku pracovného pomeru nájdete v Zákonníku práce aj jeho skončenie, teda zánik. Zákon vymenúva niekoľko spôsobov skončenia pracovného pomeru:

• dohodou,
• výpoveďou (zo strany zamestnávateľa i zamestnanca),
• okamžitým skončením pracovného pomeru a
• skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Každý z nich je osobitý a môže sa aplikovať za odlišných podmienok. Bez ohľadu na spôsob skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ musí vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (tzv. zápočtový list) a uviesť v ňom napríklad dobu trvania pracovného pomeru ako aj iné údaje.

Druhy pracovného pomeru

Zákonník práce ustanovuje viaceré druhy pracovného pomeru, a to:

• pracovný pomer na neurčitú dobu,
• pracovný pomer na určitú dobu,
• pracovný pomer na kratší pracovný čas,
• delené pracovné miesto,
• prácu vykonávanú doma alebo na inom dohodnutom mieste (tzv. domácka práca) alebo prácu vykonávanú doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (tzv. telepráca).
  

Každá z uvedených foriem je špecifická a vyžaduje si splnenie iných predpokladov. Napríklad pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky s tým, že možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Pracovný čas  a dovolenka zamestnanca

Čo je pracovný čas, čo je doba odpočinku a aké je rovnomerné či nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, je obsiahnuté v tretej časti Zákonníka práce. Tam okrem toho nájdete aj ustanovenia týkajúce sa prestávok v práci, nepretržitého odpočinku v rámci dňa a týždňa, práce nadčas a práce v noci, pracovnej pohotovosti či ustanovenia o dovolenke vrátane jej druhov, výmery a náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.

Zamestnancovi vzniká za zákonných podmienok nárok na:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni,
• dodatkovú dovolenku.

Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti.

Mzda a priemerný zárobok

Predmetom úpravy Zákonníka práce je aj mzda a priemerný zárobok. Platí, že zamestnávateľ má povinnosť poskytovať zamestnancom za vykonanú prácu mzdu. Zákon definuje pojem mzda a súčasne určuje, že nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného zákona. Ustanovuje mzdu za prácu nadčas (najmenej v sume 25 % priemerného zárobku) i za prácu vo sviatok (najmenej 100 % priemerného zárobku), mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (za každú hodinu najmenej v sume 1,79 eura) a v nedeľu (za každú hodinu najmenej v sume 3,58 eura) či za nočnú prácu (za každú hodinu najmenej v sume 1,43 eura). Ďalej zákon hovorí o výplate či splatnosti mzdy ako aj o zrážkach zo mzdy a ich poradí.

Prekážky v práci

Jednotlivé druhy prekážok v práci (pracovné voľno) nájdete v piatej časti Zákonníka práce. Ide napríklad o prekážky z dôvodu dobrovoľníckej činnosti, výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy či plnenia brannej povinnosti.

Prekážky v práci môžu vzniknúť na strane zamestnávateľa (napr. keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení alebo v dodávke surovín, pre nepriaznivé poveternostné vplyvy) i na strane zamestnanca (napr. vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa, účasť na vlastnej svadbe). V súvislosti s tým zákon konkrétne ustanovuje, pri ktorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne bez náhrady mzdy.  

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

V neposlednom rade sú obsahom Zákonníka práce aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré môže zamestnávateľ výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami  na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb.

Konkrétne ide o:

• dohodu o vykonaní práce,
• dohodu o pracovnej činnosti  a
• dohodu o brigádnickej práci študentov.

Pri každej z nich zákon určuje osobitné podmienky na uzatvorenie dohody. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Pri zvyšných dvoch dohodách zase vtedy, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. 

Čo v Zákonníku práce nenájdete?

Zamestnávanie zamestnancov tvorí širokú oblasťou, ktorá je upravená nielen Zákonníkom práce, ale aj ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto je dôležité vedieť, ktoré veci v ňom nenájde.

Minimálna mzda

Zákonník práce síce obsahuje ustanovenia o mzde s tým, že táto nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, avšak viac o minimálnej mzde nehovorí, nepriamo odkazuje na osobitný zákon o minimálnej mzde, ktorý upravuje určovanie a poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Tento predpis určil minimálnu mzdu na rok 2021.

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

Ďalšou problematikou, ktorú by ste darmo hľadali v Zákonníku práce je nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie. To je totiž upravené v samostatnom zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz ich vykonávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postihy za porušenie zákazu. Od 1. marca 2021 je účinná novela toho zákona, o ktorej si prečítajte v článku Nelegálne zamestnávanie – zmeny od 1. 3. 2021.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Neoddeliteľnou súčasťou každého pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP).

Prečítajte si tiež

Zákonník práce – § 60 a § 63

Zákonník práce sa vo svojej šiestej časti venuje ochrane práce iba vo všeobecnej rovine. Označuje ju za systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Zamestnávateľ má v súvislosti s ochranou práce povinnosť sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Ale aj zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca nájdete v osobitnom zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Podrobnosti týkajúce sa tejto oblasti upravuje aj zákon ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Sankcie za porušenie povinností

Zaujímavosťou je, že Zákonník práce neurčuje v prípade porušenia povinností zamestnanca alebo zamestnávateľa žiadne sankcie (napr. pokutu). Za porušenie povinností z neho vyplývajúcich môžu byť zamestnávateľovi uložené sankcie podľa zákona o inšpekcii práce, a to napríklad pokuta do výšky 100 000 eur. 

Služby zamestnanosti

V neposlednom rade v Zákonníku práce nenájde ani systém nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní či zmene zamestnania, alebo obsadzovaní voľných pracovných miest (tzv. služby zamestnanosti). Obsiahnuté sú totiž v zákone o službách zamestnanosti.  

Ako často sa mení Zákonník práce?

Zákonník práce patrí medzi najčastejšie kritizované právne predpisy, a to tak zo strany zamestnávateľov ako aj zo strany zamestnancov.

Vzhľadom na požiadavky praxe ide o  predpis, ktorého znenie je pravidelne novelizované. Za posledných šesť rokov sa Zákonník práce novelizoval celkom 18-krát. V roku 2021 došlo zatiaľ k dvom novelizáciám.