Kedy zamestnanec vykonáva home office, kedy domácku prácu a v akom prípade hovoríme o telepráci? Ako sa v jednotlivých prípadoch líšia povinnosti zamestnávateľa či pravidlá BOZP?
Od 1. marca 2021 platí novela Zákonníka práce. Zmeny sa dotýkajú aj práce z domu, pričom sa okrem iného upresnili dva pojmy – domácka práca a telepráca. Navyše sa dnes veľmi často skloňuje anglický pojem home office ako synonymum pre prácu z domu. Ani jeden z týchto výrazov však nepredstavuje totožné situácie a rozdielne sú tiež napríklad povinnosti zamestnávateľa. Novela preto vyvolala viacero otázok:
- Kedy zamestnanec vykonáva home office, kedy domácku prácu a v akom prípade hovoríme o telepráci?
- Je pri domáckej práci zamestnávateľ povinný vytvoriť zamestnancovi iné pracovné podmienky ako pri telepráci?
- Čo v praxi znamená, že zamestnávateľ musí uhradiť zvýšené výdavky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci a ako ich treba dokladovať?
- Aké pravidlá BOZP pri práci z domu majú byť dodržané?
Túto problematiku čitateľom Podnikajte.sk bližšie ozrejmil Dušan Nitschneider, advokát a partner advokátskej kancelárie NITSCHNEIDER & PARTNERS, ktorý sa špecializuje aj na oblasť pracovného práva, zamestnanosti a sociálnych práv.
Domácka práca a telepráca nie sú to isté. V čom je rozdiel?
V Zákonníku práce nájdeme pojmy domácka práca a telepráca. Prečo je práca z domu v zákonníku definovaná dvomi odlišnými pojmami?
Rozlišovanie medzi domáckou prácou a teleprácou má svoj praktický rozmer, ktorý spočíva najmä v odlišných povinnostiach zamestnávateľa. Obidva pojmy majú spoločný základ, pri ktorom sa práca pravidelne vykonáva na mieste, ktoré je mimo pracoviska zamestnávateľa. Pod týmto miestom si môžete predstaviť byt, dom, chalupu či kaviareň. Ak to povaha práce umožňuje (napr. administratívne práce, copywriteri) je dokonca možné dohodnúť, že zamestnanec si bude sám vyberať, odkiaľ bude pracovať. Pri takejto dohode by sme zamestnávateľom odporučili dohodnúť minimálne územie Slovenskej republiky (daňové hľadisko, potenciálny vznik stálej prevádzkarne v inom štáte), ideálne presnú adresu (hľadisko BOZP, ochrany údajov, dostupnosti energií a internetu).
V čom je praktický rozdiel? Kedy zamestnanec
vykonáva domácku prácu a kedy teleprácu?
Hlavným odlišným
znakom je, že pri telepráci zamestnanec pracuje s informačnou technológiou
(napr. telefón alebo počítač) a pravidelne ju používa na komunikáciu so
zamestnávateľom či klientom. Jednoducho povedané, ak vykonávate administratívu
prácu alebo poradenskú činnosť a pravidelne pri tom používate počítač
a internet (tzv. tok údajov), tak pôjde o teleprácu. Na druhej
strane, o teleprácu nepôjde, ak ste napríklad stolár a počítač,
tablet či mobil máte pridelený len z dôvodu uľahčenia práce.
Čo konkrétne si môžeme predstaviť, ak hovoríme o využití informačných technológií len na uľahčenie práce?
Uľahčením práce možno rozumieť napr. prezeranie podkladov, návrhov či zastihnutie zamestnávateľom na udelenie pokynu.
Pre lepšiu predstavu, ktorých profesií sa zvyčajne týka telepráca?
Pod teleprácou možno rozumieť také zamestnania, kde podstata práce zamestnanca spočíva v práci s informačnou technológiou a výmene údajov. Telefón, tablet či počítač, resp. inú technológiu, keďže táto oblasť sa neustále vyvíja, využívajú napr. zamestnanci v marketingu, telemarketingu, call centre, správe sociálnych sietí alebo aj zamestnanci v IT, administratívni pracovníci, koordinátori projektov, grafici, právnici, účtovníci, fakturanti a pod. Výmena údajov je samovysvetľujúca.
Ktorých
zamestnaní sa, naopak, týka domácka práca?
Domáckou prácou zasa
možno rozumieť povolania, ktorých povaha spočíva v inej práci ako práci
s informačnými technológiami. Zo svojej povahy ju musí byť možné vykonávať
v domácnosti. Nebudú sem teda spadať práce, ktoré je možné vykonať len na
výrobnej linke či za dodržania striktných noriem objednávateľov (t. j. keď
prostriedky na výkon práce je možné zabezpečiť len na pracovisku
zamestnávateľa). Príkladmi povolaní, kde je možná domácka práca sú stolári
alebo opravári s potrebným vybavením či domáci učitelia.
Home office si nezamieňajte s domáckou prácou a teleprácou
V bežnej komunikácii sa spomína častejšie pojem „home office“. Je to vhodný ekvivalent k pojmom domácka práca a telepráca?
Výraz home office na Slovensku počas pandémie zľudovel a často sa používa nie úplne správne. Z právneho hľadiska nejde o totožný pojem ako domácka práca alebo telepráca. Priblížením k zákonu, sa pod „ľudovým“ pojmom home office myslí situácia, keď zamestnanec prácu síce vykonáva z domu, avšak nie pravidelne, prípadne ju z domu vykonáva pri vzniku mimoriadnych okolností. Pri domáckej práci či telepráci sa táto práca z domácnosti vykonáva pravidelne. To je základný rozdiel.
Keďže ide o nepravidelnú prácu
z domu, v akých prípadoch je možné využiť home office?
Z teoretického
hľadiska by malo ísť o situácie, keď zamestnanec potrebuje občasne zostať
doma z nejakého svojho dôvodu (napríklad mu príde práčka, príde mu
opravár, kominár, potrebuje doležať chorobu a pod.), alebo z dôvodu
na strane zamestnávateľa (napríklad sa menia elektrické rozvody na pracovisku,
opravuje sa kúrenie, prebieha celodenná revízia zariadenia). Samozrejme aj
takýto home office treba odsúhlasiť či dohodnúť. Netýka sa to však pandemickej
situácie (teda mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a
počas dvoch mesiacov po ich odvolaní).
Z praktického hľadiska by som sem zaradil aj dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom o tom, že zamestnanec pri vopred rámcovo vymedzených situáciách môže zostať doma niekoľkokrát v mesiaci. Umožnenie takéhoto home office by malo podliehať súhlasu zamestnávateľa. Podmienky by sa mali bližšie upraviť v internej smernici. Toto praktické nastavenie treba posudzovať prípad od prípadu, aby nedošlo k obchádzaniu zákona a porušeniu dobrých mravov.
Povinnosti zamestnávateľa pri domáckej práci a telepráci
Že zamestnanec pracuje v domácom prostredí a nie na pracovisku,
ešte neznamená, že zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti. V čom sa líšia
pri jednotlivých situáciách?
Základným rozdielom v povinnostiach zamestnávateľa je ten, že pri telepráci musí zabezpečiť, inštalovať a pravidelne udržiavať technické vybavenie a programy, ktoré zamestnanec potrebuje na výkon práce. Je tiež možné dohodnúť, že zamestnanec bude používať vlastné vybavenie či programy. Zamestnanca je potrebné upozorniť na obmedzenia ich používania a prípadné následky. Zamestnávateľ musí pri telepráci tiež dôraznejšie dbať na ochranu údajov, ktoré zamestnanec pri telepráci spracúva a používa. Pri domáckej práci zamestnávateľ tieto povinnosti nemá, ak to nevyžaduje jeho ostražitosť, okolnosti, zmluvy či GDPR. Ostatné povinnosti (napr. náhrady zvýšených výdavkov, BOZP, predchádzanie izolácii) platia pre domácku prácu a teleprácu rovnako.
Hovoríte, že zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na používaní vlastného vybavenia a novela Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať zvýšené výdavky zamestnanca spojené s ich používaním. O aké výdavky v praxi ide?
V tomto prípade novela priniesla viac otázok, ako odpovedí. V prvom rade chcem zdôrazniť, že táto povinnosť sa týka len domáckej práce a telepráce, nie nepravidelného home office. Sú dva základné predpoklady na vznik nároku na náhradu týchto výdavkov. Po prvé, podmienky náhrady zvýšených výdavkov musia byť riadne dohodnuté v pracovnej, resp. kolektívnej zmluve a zamestnávateľ musí súhlasiť s používaním vlastného náradia, zariadenia či iných predmetov zamestnanca. Po druhé, ak sa aj dohoda uzatvorí, zamestnanec musí zvýšené výdavky skutočne preukázať. Až po splnení týchto predpokladov zamestnancovi vznikne nárok na preplatenie zvýšených výdavkov. Moderným jazykom by sme mohli povedať, že takáto úprava nie je vôbec „user-friendly“, a to ani z pohľadu zamestnanca ani z pohľadu zamestnávateľa.
Čo si v praxi môžeme predstaviť pod preukázateľným dokázaním výdavkov?
Ak je potrebné niečo
zakúpiť (napr. klávesnica, myš), výdavky zamestnanec preukáže jednoducho
(bloček). Ak však zamestnanec bude žiadať preplatenie zvýšených výdavkov na
elektrinu alebo internet, tak ich vznik bude musieť vedieť riadne
a skutočne preukázať. Preukázanie skutočnej spotreby internetu /
energie na pracovné účely už pri prvom zamyslení vyvoláva zmätok.
Ucelenú odpoveď ako to urobiť zatiaľ nemáme.
Rámcovo môžeme vychádzať z verejne dostupnej odpovede finančnej správy k úhrade zvýšených výdavkov počas pandemickej situácie, ktorá hovorí, že ak zamestnanec nechce z náhrad za spotrebu energií platiť daň z príjmu, tak musí preukázať ich skutočnú spotrebu. Podľa finančnej správy je na výpočet skutočnej spotreby energie možné použiť kombináciu nasledovných faktorov:
- priemerná spotreba počítača v kWh,
- počet odpracovaných hodín a
- platba za spotrebovanú energiu, t.j. cena kWh.
Pravidlá BOZP pri domáckej práci a telepráci zostali s otáznikom
Na pracovisku sa vzťahuje na zamestnancov množstvo pravidiel BOZP. Ako to bude v oblasti plnenia povinností s BOZP vyzerať po 1. marci pri domáckej práci a telepráci?
Novela sa problematike nevenuje vôbec. Zamestnávatelia a zamestnanci sa tak aj po účinnosti novely budú musieť spoliehať na aplikačnú prax, zdravý úsudok, eventuálne prijať potencionálne BOZP riziká spojené s výkonom práce z domu. Zjednodušene povedané, budú postupovať tak, ako postupovali pred pandemickou situáciou, a to až do momentu, kým príslušné autority problematiku verejnosti nepriblížia. Ako dobrý krok vpred však hodnotíme usmernenie Národného inšpektorátu práce k výkonu práce z domu počas pandemickej situácie. Toto usmernenie bude platiť aj po 1. marci 2021, nakoľko Zákonník práce uvádza, že osobitné ustanovenia platia počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.
Ako túto oblasť teda upravuje Národný inšpektorát práce v spomínanom usmernení?
Usmernenie vyriešilo veľa praktických otázok. Do jeho prijatia sme na Slovensku nemali podobný dokument, ktorý by bližšie špecifikoval práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pri BOZP počas práce z domu.
Z podstatnejších zmien uvádzame nasledovné:
- Zamestnávateľ nezodpovedá za stav pracoviska, na ktorom zamestnanec plní pracovné úlohy, vrátane stavu a revízie elektrickej inštalácie, vykurovacích zariadení a pod.
- Zamestnávateľ zodpovedá za vhodnosť pracovných prostriedkov a ich súlad s BOZP.
- K notebooku je zamestnávateľ povinný prideliť aj ergonomickú klávesnicu a myš; tiež má zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce so zobrazovacou jednotkou (napr. monitor) najneskôr po 4 hodinách nepretržitej práce.
- Obrazovka notebooku nie je vhodná na celodennú prácu, preto má zamestnávateľ k notebooku poskytnúť aj monitor.
Usmernenie kladie dôraz aj na prevenciu (napríklad work-life balance, psychohygienu, pravidelnú komunikáciu so zamestnancom, predchádzanie izolácii zamestnanca a pod.) a venuje sa aj kontrolnej činnosti zamestnávateľa (preferovaná je tá na diaľku).
Uvedené usmernenie sa na zamestnancov bude vzťahovať, ak vykonávajú prácu z domu z dôvodu pandemickej situácie. A to aj v prípade, že pri takejto práci z domu dochádza k pravidelnosti jej výkonu, teda aj keď sú naplnené znaky domáckej práce / telepráce. Po dvoch mesiacoch od zániku pandemickej situácie sa už na takúto pravidelnú prácu z domu (ak ostatne zachovaná) bude vzťahovať bežný režim pre domácku prácu a teleprácu.
