Skupina poslancov Európskeho parlamentu vzniesla námietku voči smernici o ESG vykazovaní. Čo považujú za najväčšie problémy a ako hlasovali slovenskí europoslanci?
Európska únia v snahe stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom zavádza rôzne opatrenia na zníženie znečistenia životného prostredia. Je ním aj tzv. ESG vykazovanie, teda vykazovanie informácií o udržateľnosti firmy. Dotýkať sa má najmä veľkých spoločností, no prax ukazuje, že ovplyvní aj menšie. Časť poslancov Európskeho parlamentu však využila svoju právomoc a voči novým povinnostiam podnikateľov predostrela niekoľko výhrad.
Firmy budú musieť preukazovať udržateľnosť podnikania
Vykazovanie udržateľnosti podniku nie je úplnou novinkou, už takmer 10 rokov musia veľké firmy vykazovať nefinančné informácie. Nová smernica, platná od 5.1.2023 pôvodnú reguláciu nahrádza a rozširuje. Do praxe sa má postupne zavádzať do roku 2029.
V rámci ESG vykazovania budú firmy zverejňovať informácie napríklad o tom, akú majú spotrebu energií, či zavádzajú obnoviteľné zdroje energie a do akej miery produkujú výrobky z obnoviteľných surovín. Taktiež, aké nástroje využívajú na zosúladenie súkromného a pracovného života zamestnancov, aký podiel žien a mužov majú medzi zamestnancami a vyrovnanosť ich mzdového ohodnotenia či ako riadia riziká v súvislosti s korupciou atď.
Počítať teda treba s istou administratívnou záťažou. A aj keď malým a stredným firmám nová regulácia priamo neprikazuje ESG vykazovanie, neznamená to, že sa ich táto povinnosť nedotkne. Môže sa stať, že ich k tomu budú tlačiť obchodní partneri či finančné inštitúcie.
Námietka europoslancov: zvýšenie byrokracie aj nákladov pre firmy
Podľa časti poslancov Európskeho parlamentu prináša nové ESG vykazovanie vysokú administratívnu záťaž pre firmy a ohrozuje zámer Komisie znížiť byrokraciu pri výkazníctve o 25 %. Zároveň predkladatelia námietky argumentujú, že ESG vykazovanie si bude vyžadovať veľké náklady zo strany firiem.
Skupina namietajúcich poslancov žiadala, aby sa výrazne znížila zložitosť a množstvo štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, a to použitím zrozumiteľného jazyka. Požadovali jasné definovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti, aby štandardy boli merateľné a porovnateľné medzi podnikmi. Komisia by tiež mala podľa predkladateľov námietky zabezpečiť, aby väčšie firmy, ktorých sa ESG vykazovanie týka, netlačili na menšie spoločnosti a nežiadali od nich plnenie oznamovacích povinností nad rámec zákona. Teda aby na ne neprenášali svoje oznamovacie povinnosti.
Ďalšou navrhovanou zmenou bola zmena v určení veľkostnej kategórie firiem, ktorých sa ESG vykazovanie týka, čím by sa zúžil okruh dotknutých spoločností – zmeniť by sa mala súvaha a prahové hodnoty čistého obratu, ale aj navýšiť počet zamestnancov v stredných firmách z 250 zamestnancov na 500 zamestnancov a zaviesť definíciu strednej kapitalizácie pre podniky, ktoré majú do 1 500 zamestnancov.
Predkladatelia svoju námietku odôvodňujú tým, že podnikatelia sú v súčasnosti v neľahkej situácii - čelia vysokým cenám energií, inflácii, vyšším úrokovým sadzbám či nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. A k tomu sa zvyšuje administratívne zaťaženie firiem. Taktiež poukazujú na to, že európske hospodárstvo je pod tlakom a spoločnosti sa presúvajú do tretích krajín a že firmy v EÚ čelia vysokej byrokracii, ktorú chce Únia znižovať.
Hlasovanie slovenských europoslancov
Európsky parlament však nakoniec námietku odmietol. Za totiž hlasovalo len 261 europoslancov, proti bolo až 359 a 11 sa zdržalo hlasovania. Pôvodný delegovaný akt tak môže byť prijatý aj bez úprav z námietky.
Čo sa týka hlasovania slovenských europoslancov, za boli Peter Pollák, Ivan Štefanec, Miriam Lexmann, Eugen Jurzyca a Milan Uhrík. Ako sa vyjadril na svojej stránke poslanec E. Jurzyca, námietku podporil, pretože mal za to, že navrhované opatrenia zmiernia zvýšenie byrokracie a pomôžu lepšiemu vyhodnoteniu efektívnosti navrhovaných pravidiel. I. Štefanec súhlasí s tým, že firmy sú v neľahkej situácii a ESG vykazovanie zvýši administratívnu či byrokratickú záťaž, a tiež, že komplikovanosť štandardov bude mať negatívny dopad na konkurencieschopnosť spoločností.
Proti boli Katarína Roth Neveďalová, Martin Hojsík, Michal Wiezik, Robert Hajšel a Lucia Ďuriš Nicholsonová. A hoci námietka bola smerovaná najmä k byrokratickej a administratívnej záťaži či nejednoznačnosti pravidiel, napríklad L. Ďuriš Nicholsonová svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že námietka išla proti cieľom smernice, ktorá má nastaviť pravidlá pre spoločnosti, aby minimalizovali svoje negatívne vplyvy na životné prostredie a zabezpečili dodržiavanie ľudských práv. Poslankyňa tvrdí, že nikto z podnikateľov nechce, aby sa jeho značka spájala so škandálmi súvisiacimi so znečistením alebo nútenou, či detskou prácou.
Faktom teda zostáva, že svoju udržateľnosť budú firmy musieť vykazovať podľa pôvodne schválených pravidiel a podnikatelia by sa mali na svoje nové povinnosti náležite pripraviť. Či naozaj prispejú k udržateľnejšiemu podnikaniu, alebo prinesú len kopec novej administratívy, ukáže až prax.
