Čo hrozí zamestnávateľom, ak sa spoľahnú na odklad oznamovania kategórie práce 2?

Majú sa zamestnávatelia riadiť vyhlásením úradu alebo zákonnou lehotou? Aké riziká im hrozia, ak uprednostia informácie z webu úradu verejného zdravotníctva pred znením zákona?

Pred pár dňami sme podnikateľom pripomenuli novú povinnosť oznamovať Úradu verejného zdravotníctva SR údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie.

Od roku 2019 musí podľa zákona každý zamestnávateľ tieto informácie zasielať úradu elektronicky každoročne do 15. januára.

Zákon, ktorým bola nová povinnosť zavedená, bol prijatý už v roku 2017, no povinnosť oznamovať zamestnancov druhej kategórie bola ako jediná z novely odložená až rok 2019. Dôvodom bolo, aby mali zamestnávatelia aj úrad dostatočný čas na prípravu spôsobu elektronického oznamovania.

Úrad verejného zdravotníctva však k polovici januára 2019 prekvapil zamestnávateľov a na svojej stránke aktualizoval oznam, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na to, že sa táto povinnosť uplatňuje prvýkrát, úrady verejného zdravotníctva budú uvedenú povinnosť považovať za splnenú, ak bude elektronické oznámenie odoslané najneskôr 30.06.2019.“

Otázkou zostáva, aké má právne účinky takéto vyhlásenie kontrolného orgánu a aké môže mať dôsledky nesplnenie si zákonom stanovenej povinnosti zamestnávateľa.

Ktorí zamestnávatelia a do kedy musia oznámiť kategóriu 2 v roku 2020 nájdete v článku Oznamovanie kategórie práce 2 v roku 2020.

Čo je účelom novej povinnosti pre zamestnávateľov

Novú oznamovaciu povinnosť pre zamestnávateľov upravuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Dôvodom jej prijatia bolo, aby úrad verejného zdravotníctva a zástupcovia zamestnancov boli informovaní a aby mali prehľad o zdraviu škodlivých faktoroch práce a pracovného prostredia zamestnancov, ktoré spôsobujú choroby z povolania a iné poškodenie zdravia pri práci.

Táto oznamovacia povinnosť je nielen byrokratickou záťažou, ale má plniť svoju úlohu pri ochrane zdravia zamestnancov. S týmto účelom bola novela zákona prijatá a úradu bola daná kompetencia kontrolovať dodržiavanie povinností.

Úrad ale nedostal kompetenciu rozhodnúť o termíne plnenia zákonnej povinnosti. Tá je v zákone jasne stanovená aj so sankciami za jej nesplnenie.

Povinnosti zamestnávateľa obohacuje aj zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby, o ktorej sa dočítate v článku Pracovná zdravotná služba v roku 2019

Aké pokuty hrozia zamestnávateľom za nesplnenie novej povinnosti

Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány môžu konať iba v medziach zákona. Túto možnosť štátnych orgánov si treba zároveň vysvetľovať aj ako ich povinnosť konať a nezostať nečinný.

V rámci zákonného spôsobu ukladania pokút, zákon považuje nesplnenie si tejto oznamovacej povinnosti za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, za ktorý príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 do 20 000 EUR.

Konanie o uložení pokuty pritom môže začať až do dvoch rokov od kedy sa úrad dozvedel o porušení povinnosti. Začatie konania je ale limitované troma rokmi od kedy k porušeniu došlo. Zjednodušene sa teda dá povedať, že ak podnikateľ nedostane pokutu do 3 rokov od 15.1.2019, tak je "za vodou" a prípadný problém je takpovediac premlčaný.

V rámci niektorých zákonov majú úrady možnosť udeliť pokutu, kde zostáva priestor pre posúdenie závažnosti porušenia zákona a je možnosť upustenia od uloženia pokuty. V tomto prípade však zákon hovorí niečo iné. Úradu nedáva možnosť upustenia od uloženia pokuty a v prípade porušenia zákona musí pokutu uložiť.

Zákonného termínu sa môžu domáhať aj zamestnanci

Ako sme sa už zmienili, uvedená povinnosť má svoju faktickú, nie iba byrokratickú funkciu. Ak sa bude zamestnanec domnievať, že úrad prekračuje svoje právomoci tým, že udeľuje jeho zamestnávateľovi výnimky nad rámec zákona, môže sa sťažnosťou na nečinnosť orgánu verejnej správy domáhať, aby úrad vo veci konal a sankcionoval zamestnávateľa.

Takúto možnosť má každý, kto sa domáha svojich právom chránených záujmov (čo ochrana zdravia pri práce nepochybne je), o ktorých sa domnieva, že boli porušené nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Ak by úrad túto sťažnosť neuznal, zamestnanec by sa mohol obrátiť na súd so žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Úrad by sa v takomto prípade dostal do ťažkej pozície, keď na jednej strane zamestnávateľom umožnil odklad oznamovacej povinnosti, ale na druhej strane by stál zamestnanec, ktorý sa domáha ochrany svojich práv v rámci ochrany zdravia pri práci.

Ak úrad zmení názor, zamestnávatelia budú mať problém

Navyše, netreba zabúdať, že štátne orgány sú právnické osoby, na čele ktorých stoja riadiaci pracovníci. A v prípade zmeny na čele úradu, ak by sa nové vedenie nestotožnilo s odkladom oznamovacej povinnosti a tento odklad by tiež považovalo za nezákonný, nič by nebránilo novému vedeniu dodatočne udeliť pokuty za porušenie zákona.

O tom, že nehovoríme o sci-fi, ale slovenskej realite by vedeli rozprávať mnohí zamestnávatelia v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami. Aj RTVS zmenila názor uvedený na webe a začala spätne vymáhať koncesionárske poplatky od mnohých zamestnávateľov.

Možnosti obrany zamestnávateľa

Čo ak sa teda úrad dodatočne rozhodne, že každému kto nezaslal do 15. januára oznámenie, uloží pokutu podľa zákona? Aké bude mať podnikateľ možnosti obrany?

V prvom rade by zamestnávateľ mal možnosť brániť sa v správnom konaní. Ak by toto nepomohlo a pokuta by bola uložená, má zamestnávateľ možnosť obrátiť sa na súd žalobou proti rozhodnutiu orgánu verenej správy.

A ak by ani tá nepomohla a pokuta by nebola zrušená, štátne orgány zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade nesprávneho úradného postupu. Náhrady takejto škody sa možno tiež domáhať súdne.

Reakcia Úradu verejného zdravotníctva SR

Oznámenie o akceptovaní aj neskoršieho splnenia povinnosti nahlasovania zamestnancov zaradených do druhej pracovnej kategórie zverejnil úrad verejného zdravotníctva na svojom portáli krátko pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty na jej splnenie. V roku 2019 tak podnikatelia nemuseli povinnosť stihnúť do 15.1., no stačí, ak údaje pošlú do konca júna. Úrad tak chce vyjsť zamestnávateľom v ústrety, vysvetľuje hovorkyňa úradu Daša Račková: „ Na základe množstva otázok zamestnávateľov je zrejmé, že zamestnávatelia majú záujem o splnenie povinnosti v dobrej viere, ale dodržanie termínu im neumožňuje napríklad veľký počet dotknutých zamestnancov (niekoľko tisíc), rozdelených do niekoľkých stoviek pracovných pozícií (v prípade veľkých zamestnávateľov), teda nemôžu dodržať časové hľadisko povinnosti. Ďalšia veľká skupina zamestnávateľov až pri tejto povinnosti zistila, že nemá dodržané iné súvisiace povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci, ktoré sú v legislatíve už niekoľko rokov, bez ktorých nevedia, v akej kategórii práce z hľadiska zdravotného rizika sú zaradení ich zamestnanci, a teda nemôžu splniť vecné hľadisko povinnosti.“

Akceptovanie neskoršieho splnenia povinnosti tak podľa nej umožní splniť povinnosť čo najväčšiemu množstvu zamestnávateľov a u mnohých dokonca splniť ďalšie súvisiace povinnosti v ochrane zdravia. Do zákonom stanovenej lehoty úradu zaslalo údaje cca 40-tisíc zamestnávateľov.

Ako ale môžu mať podnikatelia istotu, že oddialenie je záväzné (keďže ide len o oznam) a nebudú spätne za nesplnenie si zákonnej povinnosti úradom sankcionovaní? „Úrad verejného zdravotníctva SR verejne na svojej oficiálnej internetovej stránke vyhlásil, že oznamovaciu povinnosť kategórie práce 2 budú úrady verejného zdravotníctva považovať za splnenú pri zaslaní do 30.6.2019 vrátane, iný postup by bol v rozpore s týmto vyhlásením, “ dopĺňa hovorkyňa úradu Daša Račková.

Zhrnutie na záver

Zákon stanovuje povinnosť oznamovať Úradu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie do 15. januára. Úrad však vychádza v ústrety zamestnávateľom a napriek zneniu zákona hovorí, že zamestnávatelia majú čas do 30.6.2019. Zákon hovorí, že ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť v termíne, tak úrad má povinnosť (nie možnosť) uložiť mu pokutu. Úrad napriek tomu hovorí, že nebude dávať pokuty zamestnávateľom za oznámenia podané od 16.1. do 30.6.2019, lebo to uviedol na svojom webe. Čo sa stane, ak na oznam na webe bude mať iný názor napríklad nové vedenie úradu alebo ak sa sankcií budú domáhať nespokojní zamestnanci? To zatiaľ nie je úplne zrejmé, no na to, že by zamestnávatelia pokutu nedostali sa asi nemôžu spoliehať.

Napriek tomu, že vyhlásenie úradu o odklade oznamovacej povinnosti mnohí zamestnávatelia privítali, riziká z neho vyplývajúce zrejme domyslel iba málokto. Preto odporúčame podnikateľom pridržiavať sa zákonných povinností a lehôt.