Parlament schválil rozporuplný osobitný odvod pre obchodné reťazce. Napriek vetu prezidenta, tak začne platiť od roku 2019. Prinášame o ňom podrobnejšie informácie.
Na začiatku decembra 2018 poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili nový zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce“). Prezident Andrej Kiska však tento zákon dňa 12. decembra 2018 vetoval a vrátil späť do parlamentu s odporúčaním neprijať ho ako celok.
Poslanci rozporuplný zákon o osobitnom odvode schválili aj napriek vetu prezidenta a kritike odborníkov.
Toto svoje rozhodnutie podložil pomerne rozsiahlou argumentáciou, v ktorej poukazoval na nesystémovosť a diskriminačný charakter zákona, jeho rozpor s právom Európskej únie, či jeho negatívny dopad na konečných spotrebiteľov. Hneď na druhý deň, 13. decembra 2018, zasadli poslanci do parlamentných lavíc znovu, a to s jediným cieľom – prelomiť prezidentovo veto a zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce opätovne schváliť. Hlasmi 78 poslancov parlamentu bol zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce znovu schválený, a to bez akejkoľvek zmeny. Nadobudne účinnosť od roku 2019.
Lehota a spôsob platenia osobitného odvodu pre obchodné reťazce
Zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce tak od roku 2019 zavádza obchodným reťazcom predávajúcim určité množstvo potravín povinnosť pravidelne odvádzať daňovému úradu osobitný odvod. Tento osobitný odvod sa má následne použiť na podporu výroby slovenských potravín. Daňový úrad, ktorému podnikateľ platí daň z príjmov, bude zároveň aj správcom pre osobitný odvod pre obchodné reťazce. Osobitný odvod budú obchodné reťazce platiť daňovému úradu za takzvané „odvodové obdobie“, ktorým sú tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace príslušného účtovného obdobia. Za kalendárny rok budú teda obchodné reťazce platiť osobitný odvod spolu štyrikrát. Ak má obchodný reťazec účtovné obdobie kalendárny rok, tak osobitný odvod zaplatí prvýkrát za január až marec, druhýkrát za apríl až jún, tretíkrát za júl až september a štvrtýkrát za október až december.
Do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení príslušného trojmesačného odvodového obdobia bude obchodný reťazec povinný doručiť daňovému úradu takzvané „oznámenie o výške odvodu“. Vzor tohto formuláru určí a na svojej internetovej stránke www.financnasprava.sk uverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Osobitný odvod sa bude platiť daňovému úradu a podávať sa k nemu bude aj priznanie.
V lehote do konca kalendárneho mesiaca po skončení príslušného odvodového obdobia je obchodný reťazec povinný osobitný odvod na účet daňového úradu aj zaplatiť. Systém platenia osobitného odvodu bude teda rovnaký ako pri dani z príjmov alebo dani z pridanej hodnoty. Po skončení príslušného obdobia obchodný reťazec pošle daňovému úradu akési „daňové priznanie k osobitnému odvodu“ a v rovnakej lehote osobitný odvod aj zaplatí.
Výška osobitného odvodu pre obchodné reťazce a základ, z ktorého sa platí
Sadzba osobitného odvodu pre obchodné reťazce bude 2,5 %. Základom pre výpočet osobitného odvodu bude čistý obrat obchodného reťazca za príslušné odvodové obdobie. Ak výška osobitného odvodu za príslušné odvodové obdobie (tri mesiace kalendárneho roka) nepresiahne sumu 5 000 eur, osobitný odvod sa neplatí. Na účely výpočtu výšky osobitného odvodu pre obchodné reťazce je dôležité vedieť, čo sa rozumie čistým obratom. Zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce sa pri definícii čistého obratu odvoláva na prvú vetu § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 333/2014 Z. z. Do čistého obratu sa zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Znamená to, že osobitný odvod určený na podporu potravinárstva sa bude platiť napríklad aj z drogérie, oblečenia a elektroniky predanej v hypermarkete.
Osobitný odvod bude 2,5 % z čistého obratu obchodného reťazca.
Výška osobitného odvodu sa bude vypočítavať percentuálnou sadzbou z takzvaného základu osobitného odvodu za príslušné odvodové obdobie (každé tri mesiace kalendárneho roka). Takto sa však bude osobitný odvod pre obchodné reťazce počítať len za prvé tri odvodové obdobia kalendárneho roka (prvé tri štvrťroky). Za posledné odvodové obdobie (posledný štvrťrok) sa osobitný odvod vypočíta inak. A to ako súčin čistého obratu za celé príslušné účtovné obdobie a sadzby odvodu, od ktorého sa odpočítajú osobitné odvody zaplatené za predchádzajúce odvodové obdobia príslušného účtovného obdobia. Ak by bola vypočítaná výška osobitného odvodu za celé účtovné obdobie nižšia ako už zaplatené osobitné odvody za prvé tri odvodové obdobia tohto účtovného obdobia, obchodnému reťazcu by sa už tento rozdiel nevrátil a časť osobitných odvodov by tým zaplatil zbytočne. Napríklad ak by na základe celoročného čistého obratu mal obchod platiť osobitný odvod vo výške 30 000 eur, ale za január až september už daňovému úradu zaplatil spolu 32 000 eur, rozdiel vo výške navyše zaplateného osobitného odvodu 2 000 eur mu už daňový úrad nevráti naspäť.
Osobitný odvod sa nebude platiť z tržieb malých predajní nachádzajúcich sa v najmenej rozvinutých okresoch a z predajní v malých obciach. Do čistého obratu sa na účely výpočtu výšky osobitného odvodu nebudú započítavať výnosy predajní, ktoré sa nachádzajú v:
- okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov,
- obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi.
Čo sú obchodné reťazce a ktorý z nich je povinný platiť osobitný odvod
Jednou za najdôležitejších definícií v celom zákone o osobitnom odvode pre obchodné reťazce je určenie toho, kto sa považuje na tieto účely za obchodný reťazec a je povinný daňovému úradu osobitný odvod platiť. Definícia obchodného reťazca je pritom pomerne zložitá s množstvom rôznych výnimiek a kritérií, ktoré musia byť splnené.
Obchodným reťazcom sa rozumie zoskupenie obchodných prevádzkarní, ktoré používajú rovnaké alebo vzájomne zameniteľné označenie obchodným názvom a ktoré sú prevádzkované tým istým podnikateľom alebo vzájomne majetkovo alebo personálne prepojenými podnikateľmi, ak:- je prevádzkovateľom potravinárskeho podniku,
- má prevádzky aspoň v 15 % všetkých okresov,
- aspoň 25 % čistého obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi,
- prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a marketingové aktivity.
Definícia potravinárskeho podniku je uvedená odkazom na článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v znení neskorších predpisov. Podľa tohto nariadenia Európskej únie je potravinárskym podnikom akýkoľvek podnik (či už založený za účelom dosiahnutia zisku alebo nie, štátny alebo súkromný) vykonávajúci ktorúkoľvek z činností súvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Potravinárskym podnikom je teda nielen „klasický obchod“ v podobe maloobchodnej predajne, ale napríklad aj samotný výrobca potravín, poľnohospodár a podobne.
Druhou podmienkou, aby sa niekto považoval za obchodný reťazec, je nutnosť mať prevádzky aspoň v 15 % všetkých okresov. Keďže na Slovensku je v súčasnosti 79 okresov, tak 15 % z nich je presne 11,85 okresu. Znamená to, že na splnenie definície obchodného reťazca na účely osobitného odvodu musíte mať prevádzky najmenej v 12 okresoch Slovenska.
Majetkovo alebo personálne prepojení podnikatelia ako jeden reťazec
Majetkovo alebo personálne prepojení podnikatelia sa považujú na účely zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce za jeden obchodný reťazec.
Majetkovo prepojenými podnikateľmi sú:
- fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má priamo alebo nepriamo podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach inej právnickej osoby, umožňujúci vykonávať rozhodujúci vplyv na jej činnosť (napríklad obchod Alfa a obchod Beta, ak obchod Alfa má 80 % podiel na základnom imaní obchodu Beta),
- právnické osoby, v ktorých má priamo alebo nepriamo tá istá fyzická osoba alebo právnická osoba podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, umožňujúci vykonávať rozhodujúci vplyv na ich činnosť (napríklad obchod Alfa a obchod Beta, ak firma Ypsilon vlastní 100 % podielu na základnom imaní obchodu Alfa aj Beta),
- fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré priamo alebo nepriamo majú podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach tej istej právnickej osoby, umožňujúci im vykonávať rozhodujúci vplyv na jej činnosť.
Personálne prepojenými podnikateľmi sú:
- blízke osoby (podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel a iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu),
- fyzické osoby a právnické osoby, ak sa fyzická osoba alebo jej blízka osoba priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení alebo na kontrole právnickej osoby (napríklad fyzická osoba a s. r. o., ak fyzická osoba je konateľom tejto s. r. o.),
- právnické osoby, ak sa na riadení alebo kontrole právnickej osoby priamo alebo nepriamo zúčastňuje tá istá fyzická osoba alebo jej blízke osoby (napríklad obchod Alfa a obchod Beta, ak konateľom oboch obchodov je rovnaká fyzická osoba).
Výnimky pri platbe osobitného odvodu
Zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce obsahuje výnimky. Určuje to, kto sa nepovažuje za obchodný reťazec a teda nie je ani povinný platiť osobitný odvod, aj keď je potravinárskym podnikom, predáva potraviny konečným spotrebiteľom najmenej v 12 okresoch Slovenska a jeho obchody pôsobia ako jeden celok.
Na účely zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce sa za obchodný reťazec nepovažuje a osobitný odvod neplatí:
- zariadenie spoločného stravovania,
- malý podnik a stredný podnik,
- obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potraviny a ktorý predáva potraviny konečnému spotrebiteľovi, pričom najmenej 80 % jeho čistého obratu pochádza z predaja potravín, ktoré vyrobí (napríklad vlastná maloobchodná predajňa výrobcu),
- obchodný reťazec, ktorý je majetkovo prepojený s výrobcom potraviny podľa predchádzajúceho bodu, pričom najmenej 80 % jeho obratu pochádza z predaja potravín, ktoré vyrobí výrobca, s ktorým je majetkovo prepojený,
- obchodný reťazec, u ktorého najmenej 80 % jeho obratu pochádza z predaja potravín jednej triedy podľa kombinovanej nomenklatúry Európskej únie (ak by napríklad obchod predával len mäsové výrobky alebo len ovocie a zeleninu).
Zariadenia spoločného stravovania definuje §26 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Osobitný odvod sa nevzťahuje na reštaurácie, fastfoody a kaviarne.
Sú nimi zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v stánkoch s rýchlym občerstvením a v iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach. Osobitný odvod pre obchodné reťazce tak nemusia platiť napríklad reštaurácie, fastfoody, kaviarne, školské alebo podnikové jedálne.
Výnimka z platenia osobitného odvodu pre obchodné reťazce je udelená aj takzvaným „malým a stredným podnikom“. Pri ich definícii sa zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce zase odvoláva na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v znení neskorších predpisov.
Osobitný odvod sa nevzťahuje na obchodné reťazce s počtom zamestnancov do 250.
Malým podnikom je podnik, ktorý zamestnáva 10 až 49 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná suma majetku nepresahuje 10 miliónov eur. Stredným podnikom je podnik, ktorý zamestnáva od 50 do 249 osôb a ktorého ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná suma majetku nepresahuje 43 miliónov eur. Znamená to, že osobitný odvod sa nebude vzťahovať na obchodné reťazce, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov.
Sankcie pre obchodné reťazce za neodvedenie osobitného odvodu
Za nepodanie oznámenia o výške osobitného odvodu (takzvaných daňových priznaní k osobitnému odvodu) a jeho nezaplatenie hrozia obchodným reťazcom postihy. V prípade, že obchodný reťazec za príslušné odvodové obdobie (kalendárny štvrťrok) nepodá daňovému úradu oznámenie o výške osobitného odvodu, daňový úrad mu na základe rozhodnutia predpíše uhradiť osobitný odvod vo výške podľa posledného oznámenia o výške osobitného odvodu podaného v príslušnom účtovnom období.
Sankcie budú vo výške 0,2 % výnosov za predchádzajúci kalendárny rok.
Zároveň daňový úrad tomuto obchodnému reťazcu za nepodanie „daňového priznania k osobitnému odvodu“ uloží aj pokutu vo výške 0,2 % zo súčtu posledných známych výnosov z prevádzkovej a finančnej činnosti za predchádzajúce účtovné obdobie. Rovnaká pokuta vo výške 0,2 % zo súčtu posledných známych výnosov z prevádzkovej a finančnej činnosti za predchádzajúce účtovné obdobie hrozí obchodnému reťazcu za to, keď daňovému úradu nezaplatí osobitný odvod do troch dní od jeho splatnosti.
Zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce je plný rozporov
Voči schváleniu zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce mala výhrady nielen parlamentná opozícia, ale aj právnici a prirodzene aj samotné obchodné reťazce. Schválená verzia zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce sa v porovnaní s pôvodne navrhovanou verziou o niečo zmenila. Vďaka doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom poslancov boli do schválenej verzie zákona o osobitnom odvode zakomponované mnohé oslobodenia a miernejšie kritériá definície obchodného reťazca. Napriek tomu s ním reťazce, právnici i opozícia nie sú spokojní.
Jana Kiššová, poslankyňa za SaS, v rozprave k zákonu o osobitnom odvode pre obchodné reťazce povedala: „Tento odvod je absurdný, nezákonný, nenáležitý, neprimeraný, nelogický, škodlivý a nesystémový. V konečnom dôsledku prinesie len zvýšené ceny potravín v obchodoch. Navyše nám pre neho hrozia vysoké sankcie z Európskej komisie“. Strana SaS zároveň chce schválený zákon o osobitnom odvode napadnúť na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Zákonom o osobitnom odvode pre obchodné reťazce sa bude zaoberať Ústavný súd.
Zákon si vyslúžil veľkú kritiku aj od samotných obchodných reťazcov. Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, sa k nemu vyjadril nasledovne: „Odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený, v závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca. Tento zákon bude mať dosahy na ľudí žijúcich na Slovensku. Zvlášť tých, ktorí žijú v menej rozvinutých regiónoch. Využijeme všetky kroky, ktoré nám umožňuje naša Ústava a legislatíva Európskej únie“.
Názory odborníkov na tento zákon nesľubujú pre Slovensko kvôli jeho schváleniu nič dobré. Rakúsky daňový expert a managing partner spoločnosti Grant Thornton, Wilfried Serles, poukázal na tri dôvody, kvôli ktorým je zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce v rozpore s predpismi Európskej únie. Ide o diskrimináciu, porušenie slobody usadzovania sa a slobody pohybu služieb, ako aj o porušenie smernice o DPH.
Pre prípadný rozpor s Európskym právom hrozia Slovensku sankcie.
Posledný z menovaných rozporov zákona o osobitnom odvode s právom Európskej únie Wilfried Serles vysvetľuje takto: „Európske právo hovorí, že členské štáty nemôžu zavádzať odvody podobné dani z pridanej hodnoty. V tomto prípade však návrh osobitného odvodu naráža na toto pravidlo a je podľa môjho názoru v rozpore s európskou smernicou o DPH, lebo odvod je uvalený ako percentuálna sadzba na ceny tovarov pri prvotnom predaji na Slovensku.“ Poukazuje aj na to, aké boli osudy podobných daní v susedných štátoch. „Poľskú retailovú daň už Európska komisia vyhlásila za neprípustnú pomoc a účinnosť tamojšieho zákona z roku 2016 tým bola anulovaná. Platnosť maďarskej retailovej dane zastavila Európska komisia pre progresivitu daňovej sadzby. Dôvodom bolo, že neprípustne zvýhodňoval malé firmy oproti veľkým. Slovenský prípad je pritom veľmi podobný,“ dodáva napokon Wilfried Serles.
Čo si o navrhovanom odvode myslia Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu a analytik INESS Martin Vlachynský si môžete pozrieť našej nedávnej relácii Poďme k veci.
