Ak nakúpite od drobného farmára suroviny, nesmiete ich predávať iným podnikateľom. Zákaz sa vzťahuje dokonca aj na výrobky, na ktorých prípravu ste takúto surovinu použili.
Podnikanie drobných farmárov pri „priamom predaji z dvora“ na Slovensku
Podnikanie, ktorého predmetom má byť výroba a následný predaj produktov rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, je regulované mnohými predpismi. Týchto predpisov je veľmi veľa, sú rozsiahle a pochádzajú nielen zo Slovenska, ale častokrát ide aj o nariadenia Európskej únie. Spoločným znakom týchto predpisov je, že ak chce niekto podnikať ako poľnohospodár, musí spĺňať prísne požiadavky týkajúce sa predovšetkým hygieny potravín. Aby sa hlavne malým farmárom podnikalo jednoduchšie bez toho, aby museli vynakladať veľké prostriedky na dodržiavanie prísnych hygienických požiadaviek, existujú pre nich určité výnimky.
Malým farmárom národná legislatíva umožňuje uplatniť určité zjednodušenia.
Na Slovensku sú zjednodušenia pre podnikanie malých farmárov (fyzické osoby aj právnické osoby) upravené predovšetkým dvomi predpismi. Prvým z týchto predpisov je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá v znení neskorších predpisov. Druhým z týchto predpisov je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „nariadenie o požiadavkách na priamy predaj malého množstva prvotných poľnohospodárskych produktov“).
Kedy sa na malých farmárov vzťahujú zjednodušenia „priameho predaja“
Na farmárov, ktorí produkujú rastlinné a živočíšne produkty, sa vzťahujú spomínané výnimky z dodržiavania prísnejších hygienických predpisov len vtedy, ak ide o takzvaný „priamy predaj“ malého množstva týchto prvotných produktov vyrobených priamo farmárom. V súlade s nariadením o požiadavkách na priamy predaj malého množstva prvotných poľnohospodárskych produktov sa zjednodušenia pre malých farmárov týkajú len vtedy, ak ide o priamy predaj konečnému spotrebiteľovi alebo miestnej maloobchodnej prevádzkarni malého množstva prvotných produktov pochádzajúcich z vlastnej produkcie, chovu, výlovu, farmy alebo činnosti prvovýrobcu.
V nasledujúcej časti článku si splnenie týchto podmienok vysvetlíme podrobnejšie. Vzhľadom na to, že aj títo malí farmári sa považujú za potravinársky podnik uvádzajúci na trh potraviny, musia byť registrovaní na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Podrobné vysvetlenie výnimiek pre farmárov pri priamom predaji
Zjednodušenia pre malých farmárov platia len vtedy, ak sú splnené všetky vyššie spomenuté podmienky. Musí ísť teda buď o priamy predaj konečnému spotrebiteľovi alebo miestnej maloobchodnej prevádzkarni. Pomerne dôležité je vedieť to, čo sa rozumie miestnou maloobchodnou prevádzkarňou. Nie je ňou totižto akýkoľvek obchod. Ide o maloobchodnú predajňu potravín, trhové miesto alebo maloobchodné zariadenie spoločného stravovania, v ktorých sa manipuluje s potravinami, ktoré sa skladujú v mieste ich predaja konečnému spotrebiteľovi alebo v ktorých sa spracúvajú, pripravujú a podávajú z nich pokrmy konečnému spotrebiteľovi. Podľa nariadenia o požiadavkách na priamy predaj malého množstva prvotných poľnohospodárskych produktov maloobchodnou prevádzkarňou však nie sú supermarkety, distribučné centrá, veľkoobchodné predajne, podomový, zásielkový, internetový alebo iný sprostredkovateľský predaj.
O priamy predaj ide len vtedy, ak je súčasne splnených viacero presných podmienok.
Ak teda malý farmár chce, aby sa na jeho poľnohospodárske produkty vzťahovali zjednodušené a nie prísne hygienické požiadavky, nesmie ich predávať supermarketom ani veľkoobchodom. Môže ich v zásade predávať len malým potravinám a reštauráciám. A aké sú ďalšie podmienky zjednodušení priameho predaja? Musí ísť o rastlinné a živočíšne produkty, ktoré farmár získal vlastnou činnosťou – je ich prvovýrobcom. Nesmie teda ísť o produkty, ktoré farmár od niekoho iného nakúpil a ďalej ich predáva. Ďalej musí ísť o prvotné produkty, čo znamená, že sú to nespracované suroviny (napríklad ryba môže byť usmrtená, vypitvaná a očistená, ale už nemôže byť údená). Veľmi dôležitou podmienkou je, že môže ísť len o malé množstvá týchto poľnohospodárskych produktov. Maximálne limity malých množstiev poľnohospodárskych produktov určujú vyššie spomínané nariadenia vlády. Napríklad malým množstvom vajec je najviac 60 kusov vajec predaných jednému konečnému spotrebiteľovi počas jedného týždňa a najviac 350 kusov vajec dodaných miestnym maloobchodným prevádzkarniam počas jedného týždňa.
Produkty nakúpené od malého farmára nemôžete predať iným podnikateľom
Pre drobných farmárov môže byť priamy predaj ich poľnohospodárskych produktov konečným spotrebiteľom a miestnym maloobchodným prevádzkarniam veľkým zjednodušením. Môžu takto predávať napríklad ryby, hydinu, mlieko, med, vajíčka, ovocie, zeleninu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento zjednodušený režim môže byť v praxi veľmi obľúbeným a vyhľadávaným aj pre samotných podnikateľov, ktorí tieto produkty od menších farmárov priamo nakupujú. Je tu však jeden zásadný problém. Podnikateľ, ktorý nakúpi priamym predajom od farmára rastlinné alebo živočíšne produkty, ich má zakázané ďalej predať iným podnikateľom, ktorí by o ne prejavili záujem.
Produkty nakúpené od farmára podnikateľ nemôže predať iným podnikateľom.
Podľa § 2 ods. 4 nariadenia o požiadavkách na priamy predaj malého množstva prvotných poľnohospodárskych produktov totižto miestna maloobchodná prevádzkareň nesmie ďalej dodávať malé množstvá prvotných poľnohospodárskych produktov nadobudnuté od ich prvovýrobcu iným prevádzkarniam ani ich umiestňovať na trh inou formou. Teda ani vtedy, keď ich zapracuje do svojich výrobkov. Podnikateľ môže takto získané poľnohospodárske produkty predať len priamo konečnému spotrebiteľovi alebo z nich pripraviť pokrm podávaný konečnému spotrebiteľovi na mieste. Aj konečný spotrebiteľ môže takto nakúpené potraviny použiť len na domácu spotrebu.
Zákaz je nezmyselný, diskriminačný a obmedzuje regionálne trhy
Zákaz spočívajúci v tom, že podnikateľ, ktorý nakúpi od drobného farmára priamym predajom poľnohospodárske produkty, nemôže ďalej tieto produkty nijakým spôsobom predať inému podnikateľovi, je podľa názoru viacerých podnikateľov nezmyselný. Je možné ich predať jedine bežnému občanovi, ktorý si ich kupuje na konečnú domácu spotrebu alebo ich zapracované skonzumuje v nejakom jedle. Predstavme si situáciu, že podnikateľ priamym predajom kúpi od miestneho farmára za výhodnú cenu čerstvé slepačie vajcia. Tieto vajíčka následne použije na výrobu koláčov, zákuskov a tort. Keďže vajíčka použité na výrobu týchto pokrmov pochádzali z priameho predaja od farmára, môže koláče, zákusky a torty vyrobené z nich predať len bežným návštevníkom svojej cukrárne, ktorí ich v nej priamo zjedia alebo si ich zabalené vezmú domov. Ak má o také isté koláče, zákusky a torty u neho záujem aj supermarket, musí ich preň vyrobiť oddelene z iných vajíčok, pretože na ne už nesmie použiť vajíčka z priameho predaja od miestneho farmára. Pritom aj tieto cukrovinky predávané v supermarkete v konečnom dôsledku skončia u bežných občanov presne tak, ako aj tie, ktoré boli vyrobené z vajíčok z priameho predaja od farmára a následne zapracované do cukroviniek naservírovaných v miestnej cukrárni
Podobné skúsenosti má aj Denisa Ondrišová, manažérka kaviarne Gavalier v Banskej Štiavnici. „Naša kaviareň má vlastnú výrobu zákuskov. Ale vozíme zákusky aj do iných zariadení a tam sme limitovaní kúpou produktov, ktoré nepatria do kategórie drobných farmárov. Rovnako aj ostatné podniky častokrát uprednostňujú tieto „alternatívne“ produkty, pretože ich zákazníci vyžadujú, ale nemajú ich oficiálne zakúpené. Je to zbytočné obmedzovanie výrobcov.“
Pre nezmyselný legislatívny zákaz môže podľa nej dochádzať aj k znižovaniu kvality výrobkov. Ak totiž podnikateľ stráca slobodu výberu, je nútený siahnuť po produktoch, ktoré síce spĺňajú chemicko-konzervačné vlastnosti výrobku, no s kvalitou farmárskych produktov sú neporovnateľné. „Chápem, že ide o „ochranu“ spotrebiteľa, ale je to aj o prevádzkovateľovi, ktorý ma snahu o čo najvyššiu kvalitu a nesie preto zodpovednosť za produkty, ktoré predáva. Zároveň je nezmysel, ak môžem použiť suroviny vo svojom podniku a predajom výrobkov inému predajcovi to nemôžem robiť. Zrušením obmedzení sa zvýši a skvalitní úroveň ponuky kvalitných výrobkov,“ dodáva Denisa Ondrišová.
Do zákuskov vyrábaných pre supermarket nemôžete použiť vajíčka od drobného farmára.
Pritom aj tieto cukrovinky vyrobené z vajíčok z iného zdroja predávané v supermarkete v konečnom dôsledku rovnako skončia u bežných občanov presne tak, ako aj tie, ktoré boli vyrobené z vajíčok z priameho predaja od farmára a následne zapracované do cukroviniek naservírovaných v miestnej cukrárni. Tento zákaz sa môže zdať byť nepriamo diskriminačný aj pre samotných malých farmárov, ktorí tým prichádzajú o značnú časť odbytu. A to všetko dokonca v čase, keď sú domáce suroviny získané priamo od poctivých farmárov akýmsi trendom a vyhľadávaným artiklom. Riešenie je pritom úplne jednoduché – zrušenie zákazu predaja poľnohospodárskych produktov získaných priamym predajom iným podnikateľom.
Toto nezmyselné obmedzenie, bolo nominované v ankete Byrokratický nezmysel roka 2018. Okrem neho, bolo nominovaných ďalších 9 finalistov v podobe absurdných povinností vyplývajúcich podnikateľom so slovenských predpisov.
