Novela protischránkového zákona - Registra partnerov verejného sektora od 1.9.2019

Od 1.9.2019 nadobúda účinnosť novela zákona o registri partnerov verejného sektora. Aké zmeny zaviedla? Prinášame vám prehľad tých najdôležitejších.

Register partnerov verejného sektora je zákonom ustanovený zoznam údajov o partneroch verejného sektora. Tými sú fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijíma od štátu, samosprávy alebo iného verejného subjektu majetok nad určený limit. Tieto osoby sa musia do registra zapísať povinne. Okrem nich sa do registra zapisujú aj zdravotné poisťovne a dobrovoľne sa môžu zapísať aj iné osoby, ktoré nie sú partnermi verejného sektora.

Úlohou zákona je odkryť vlastnícke štruktúry obchodných spoločností, ktoré podnikajú so štátom. Každý, kto chce obchodovať so štátom, je povinný identifikovať a do registra zapísať svojich konečných užívateľov výhod – osoby, ktoré majú z týchto obchodov zisk. Viac o registri sa dočítate v článku Register partnerov verejného sektora.

Novela protischránkového zákona od 1.9.2019

NR SR schválila dňa 27.6.2019 novelu, ktorou sa mení zákon o registri partnerov verejného sektora, tzv. protischránkový zákon (zákon č. 315/2016 Z. z.). Novela nadobúda účinnosť dňa 1.9.2019, s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1.11.2019. Cieľom novely je predovšetkým na základe vyhodnotenia existujúcej právnej úpravy reagovať na zaužívanú prax tak, aby bol dodržaný účel zákona, eliminovať vznikajúce nedostatky a súčasne znížiť nadbytočnú administratívnu záťaž.

Od účinnosti zákona sa napriek jeho veľkému prínosu v praxi vyskytli aplikačné problémy. Ministerstvo spravodlivosti SR ešte minulý rok pripomínalo, že novelou dôjde iba k technickým úpravám. Napriek tomu však novela prináša viacero nielen technických zmien. Spresňuje ustanovenia zákona tak, aby ešte viac minimalizovala možnosť povinných subjektov obchádzať zákon.

Výnimky z protischránkového zákona od 1.9.2019

Jednou z najvýraznejších zmien je nová definícia verejného podniku. Ide predovšetkým o energetické spoločnosti, ktoré konajú na trhu ako bežný podnikateľ. Účasť štátu v energetických spoločnostiach má za následok to, že aj zákazníci týchto energetických spoločností mali povinnosť registrovať sa do registra partnerov verejného sektora.

Cieľom zákona však nie je obmedzovať obchodné vzťahy medzi podnikateľmi. Zákon preto výslovne uvádza, že partnerom verejného sektora nie je osoba, ktorá prijíma plnenie od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Naďalej však majú povinnosť registrácie verejné podniky, ak dodávajú tovary a služby s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobudnúť majetok, ktorých hodnota presahuje limity stanovené zákonom.

Z pôsobnosti zákona sa ďalej vynechávajú aj ďalšie subjekty, ktoré sú kontrolované na základe iných zákonov. Ide napr. o finančné inštitúcie, na ktoré sa od účinnosti novely nebudú vzťahovať povinnosti stanovené v zákone o registri partnerov verejného sektora.

Nové inštitúty – tzv. hodnota a trvanie zmluvy

Napriek výraznému pozitívnemu vplyvu zákona pre spoločnosť možno v praxi badať tendenciu zo strany povinných osôb vyhnúť sa povinnostiam, ktoré pre nich vyplývajú zo zákona. To sa má odstrániť zavedením nového inštitútu – tzv. hodnoty zmluvy.

Novela prináša návod, ako túto hodnotu správne určiť. Samotné finančné limity, ktoré majú za následok určenie určitej osoby ako partnera verejného sektora, ostávajú nezmenené. Ide o sumu 250 000 eur pri opakovaných plneniach a sumu 100 000 eur pri jednorazovom plnení. 

Hodnota plnenia sa po novom určí ako úhrn na jej základe poskytovaných finančných prostriedkov alebo hodnôt majetku. Pri určení hodnoty plnenia pritom platí, že:

  • všetky hodnoty sa použijú bez DPH, ak sa táto uplatňuje,
  • u spoluvlastníkov sa hodnota plnenia rozpočítava podľa veľkosti ich podielov,
  • u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú,
  • pri určení hodnôt majetku sa použije financiami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť,
  • opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane jej predĺženia,
  • pri zmluve na dobu určitú s možnosťou jednostranného predlženia zmluvy, k predlženiu zmluvy dôjde (zavádza sa účelová fikcia, že v prípade, ak zmluva predpokladá možnosť jednostranného predĺženia trvania zmluvy, dôjde k takémuto predĺženiu),
  • pri zmluve, ktorá obsahuje dôvody na jej predčasné ukončenie, tieto dôvody nenastanú (opätovne ide o zavedenie fikcie – ak zmluva obsahuje dôvody na predčasné ukončenie zmluvy, teda aj ukončenie čerpania plnenia predpokladaného zmluvou, napr. možnosť jednostranného odstúpenia alebo výpovede, má sa za to, že k takýmto okolnostiam nedôjde),
  • pri zmluve umožňujúcej navýšenie pôvodne predpokladanej hodnoty, dôjde k navýšeniu hodnoty, ak je táto vyjadrená veličinou známou v čase uzatvárania zmluvy (aj v tomto prípade ide o zavedenie fikcie – ak zmluva predpokladá navýšenie hodnoty, napr. v dôsledku zmeny ceny komodity, zmeny menového kurzu, má sa za to, že k takémuto navýšeniu hodnoty dôjde),
  • pri zmluve majúcej rámcový charakter dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt,
  • najvyššia možná hodnota plnenia zo zmluvy bude poskytnutá,
  • zmluvné sankcie sa nezohľadňujú,
  • ak ide o zmluvu na dobu neurčitú, alebo ak nie je zrejmé alebo nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí stanovený limit, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu limitov,
  • ak ide o poskytnutie štátnej pomoci, ktorej hodnotu nemožno určiť, vzniká povinnosť zápisu bez ohľadu na hodnotu plnenia,
  • ak ide o zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom je opakujúce sa plnenie, finančný limit sa posudzuje počas obdobia kalendárneho roka.

Príklad na určenie hodnoty plnenia:

Spoločnosť A, s.r.o. vyhrala verejné obstarávanie na zhotovenie stavby v hodnote 90 000 eur (bez DPH) spolu s DPH 108 000 eur. Pred verejným obstarávaním neobchodovala so štátom, preto nebola registrovaná v registri partnerov verejného sektora. V danom prípade A, s.r.o. neprekročila hodnotu plnenia 100 000 eur potrebnú na to, aby jej vznikla povinnosť registrácie (DPH sa do tejto hodnoty neráta). Vzhľadom na to, A, s.r.o. sa nepovažuje za partnera verejného sektora a nevznikla jej povinnosť registrácie do registra partnerov verejného sektora.

Príklad na určenie hodnoty plnenia, kedy vzniká povinnosť registrácie:

Spoločnosť A, s.r.o. vyhrala verejné obstarávanie na stavbu. V rámci zmluvy bolo dojednané, že cena za stavbu v celkovom objeme 300 000 eur bez DPH (360 000 eur s DPH) bude vyplácaná v šiestich častiach po 60 000 eur (s DPH), pričom celková suma mala byť vyplácaná v dvojmesačných intervaloch, teda spolu za jeden kalendárny rok. V danom prípade tak počas kalendárneho roka hodnota plnenia prekročila limit 250 000 eur (bez DPH), preto spoločnosti A, s.r.o. vznikla povinnosť registrácie do registra partnerov verejného sektora.

Novela súčasne zavádza definíciu trvania zmluvy, nakoľko aj táto otázka spôsobovala značné aplikačné problémy. Definovaním trvania zmluvy je vyjadrené pravidlo, že subjekt musí byť registrovaný nepretržite počas celej doby prijímania verejných financií.

Článok pokračuje pod reklamou

Sprísnenie súdnych konaní

Novela protischránkového zákona prináša zmeny aj v rámci súdneho konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod.  V praxi sa totižto povinné subjekty, voči ktorým sa viedlo predmetné konanie, snažili obísť zákon dobrovoľným výmazom z registra.

Od nadobudnutia účinnosti novely sa však bude súdne konanie o pravdivosti a  úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod viesť aj v prípade, ak počas neho dôjde k výmazu osoby z registra. Partner verejného sektora sa tak nezbaví postihu za uvedenie nepravdivých údajov tým, že sa dobrovoľne vymaže v priebehu súdneho konania. Inak by sankcia za porušenie zákona strácala opodstatnenie.

Po novom za uvedenie nepravdivých informácií hrozí partnerovi verejného sektora aj sankcia v podobe zákazu obchodovania so štátom v trvaní dvoch rokov od výmazu z registra. Ak teda Okresný súd Žilina (tzv. registrový súd) rozhodne v súdnom konaní o výmaze partnera verejného sektora pre porušenie zákonom stanovených povinností, okrem pokuty prichádza partner verejného sektora aj o možnosť obchodovania so štátom a prijímania verejných finančných prostriedkov.

Administratívne odbremenenie podnikateľov

V neposlednom rade novela protischránkového zákona prináša pre podnikateľov zníženie administratívnej záťaže, a to v podobe zjednodušenia procesu verifikácie a registrácie konečných užívateľov výhod. Za súčasného stavu subjekty, ktoré nezapisujú svojich konečných užívateľov výhod, napr. emitenti cenných papierov, musia zapisovať všetkých členov vrcholového manažmentu. To predstavuje nesmiernu záťaž v prípade väčšej obmeny osôb vo vrcholovom manažmente. Po novom tieto subjekty (emitenti cenných papierov) budú zapisovať do registra už len údaje o štatutárnom orgáne.  

Prečítajte si tiež

Novinkou je taktiež aj možnosť vykonania dobrovoľnej verifikácie konečného užívateľa výhod. Tú možno vykonať aj bez toho, aby došlo k vzniku tejto povinnosti podľa zákona. Pokiaľ ide o lehotu na overenie identifikácie konečného užívateľa výhod v súvislosti s uzatvorením zmluvy alebo jej zmeny, tá sa predlžuje z piatich dní na 10 dní pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmeny.

Novela zákona počíta taktiež aj s ochranou osobných údajov. Po novom bude možné uviesť namiesto údajov o trvalom pobyte konečného užívateľa údaj o sídle podnikania partnera verejného sektora. Osoba však musí preukázať, že existujú dôvodné okolnosti, pre ktoré by údaj o adrese trvalého pobytu konečného užívateľa mohol ohroziť jeho bezpečnosť alebo zasiahnuť do jeho osobnostných práv.

Zhrnutie na záver

Register partnerov verejného sektora sa s účinnosťou od 1.9.2019 novelizuje. Zavádzajú sa nové inštitúty ako hodnota a trvanie zmluvy, ktoré majú za cieľ minimalizovať obchádzanie zákona. Súčasne novela tzv. protischránkového zákona prináša novú sankciu v podobe zákazu obchodovania so štátom po dobu dvoch rokoch. Tú možno uložiť v prípade výmazu partnera verejného sektora z registra pre nepravdivosť alebo neúplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod. V neposlednom rade má novela za cieľ znížiť administratívne zaťaženie pre podnikateľov.


Potrebujete pomôcť so zápisom do RPVS? Kontaktujte nás.

Rýchlo, odborne, bez starostí a za férové ceny.

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je Mgr. Tomáš Vavro, advokát, IČO: 50895206. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.  


Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Register účtovných závierok a zmeny od 1. 6. 2024

V článku sa dočítate, čo je register účtovných závierok, akým spôsobom a aké dokumenty sa doň vkladajú, vrátane zmien v registri po novele zákona o účtovníctve od 1.6.2024.

Obchodný register v kocke

Súhrn informácií o obchodnom registri. Kto sa doň zapisuje? Ako vybaviť právne použiteľný výpis v slovenčine či v inom jazyku? S akými poplatkami počítať?

Kontrolný výkaz DPH: aké údaje nájdete na OpenData portáli?

V boji s daňovými únikmi sú kontrolné výkazy k DPH dôležitým nástrojom. Čo všetko už finančná správa zistila a čo možno nájsť na transparentnom portáli?

Ako zistiť konečného užívateľa výhod?

Kto je konečným užívateľom výhod? Ktoré osoby majú povinnosť ho identifikovať a ako majú pritom postupovať?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky