Akým témam sa venujú a ako plnia sľuby z predvolebnej kampane? Ako svojou aktivitou ovplyvňujú slovenské podnikateľské prostredie?
Počas roku činnosti v Európskom parlamente v aktuálnom volebnom období sa slovenskí europoslanci zaoberali rôznymi problémami. Hoci si veľkú časť pozornosti vzala koronakríza, riešili sa aj mnohé iné témy, ktoré zasahujú do podnikateľského života. Ako svoju aktivitu hodnotia europoslanci Monika Beňová, Vladimír Bilčík a Eugen Jurzyca? Aké kroky podnikajú na zlepšenie podmienok pre slovenských podnikateľov?
Činnosť slovenských europoslancov v aktuálnom volebnom období
Takto svoje pôsobenie hodnotí Monika Beňová
Aktivity Európskeho parlamentu v posledných mesiacoch narušila pandémia nového koronavírusu a ovplyvnila tak ďalšie rokovania. Navyše táto inštitúcia zohráva dôležitú úlohu pri prijímaní opatrení na pomoc pri následkoch koronakrízy. Jednou zo zodpovedností europoslankyne Moniky Beňovej ako kvestorky bolo vydávanie interných rozhodnutí týkajúcich sa fungovania Európskeho parlamentu z hľadiska bezpečnosti, ochrany zdravia a administratívnej prevádzky.
Europoslankyňou je už od roku 2004, mesiace práce v aktuálnom volebnom období teda venovala aktivitám v príslušných výboroch. „V prípade výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) som permanentnou spravodajkyňou pre rozpočet EÚ, ktorý je kľúčovým nástrojom pre hospodársku obnovu po koronakríze. Ako predsedníčka výboru zameraného na boj proti obťažovaniu sa taktiež zameriavam na elimináciu akéhokoľvek nevhodného správania na pracovisku a potrebu posilňovania rovnocenného postavenia žien,“ uvádza Monika Beňová.
Čomu sa v Europarlamente venuje Eugen Jurzyca?
Europoslanec Eugen Jurzyca v Európskom parlamente presadzuje, aby Únia neplytvala peniazmi. Za dôležité preto považuje, že sa mu do správy k rozpočtu na rok 2020 podarilo presadiť výzvu, aby sa pri vynakladaní so všetkými európskymi rozpočtovými prostriedkami prihliadalo na princíp hodnoty za peniaze. „Ak sa nám totiž podarí aplikovať tento princíp, všetci ušetríme miliardy,“ dodáva.
Ďalej sa podieľal na zastavení návrhov na demontáž trhovej ekonomiky a Paktu stability a rastu. Aktuálne sa venuje stanovisku parlamentu k hospodárskym politikám eurozóny: „Presadzujem, aby sme sa držali reforiem podporujúcich hospodársky rast.“ Eugen Jurzyca taktiež uvádza, že predložil viac ako 100 pozmeňujúcich návrhov k budúcej regulácii digitálnych platforiem. „Napríklad ide o návrh, aby sme ochranu spotrebiteľa nepreháňali v neprospech spotrebiteľa,“ upresňuje europoslanec. „Veľkou témou, ktorou sa do konca roka budeme v europarlamente zaoberať, je schvaľovanie fondu obnovy a sedemročného rozpočtu EÚ.“
Široké spektrum aktivít má aj Vladimír Bilčík
Vladimír Bilčík sa v europarlamente prierezovo venuje trom témam: boju s dezinformáciami, fungovaniu demokracie a rozširovaniu EÚ na západnom Balkáne. V priebehu roka sa stal členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), vice-koordinátorom frakcie ľudovcov vo Výbore pre ústavné veci (AFCO) a náhradníkom vo Výbore pre zahraničné záležitosti (AFET). „Pre slovenských podnikateľov je z mojej práce zásadné najmä rozšírenie jednotného európskeho trhu na Západný Balkán. Za Európsky parlament pomáham riešiť plnenie kritérií na vstup Čiernej Hory do EÚ. Čierna Hora je nielen kandidátom na vstup do Únie, ale aj členom NATO, čiže strategickým spojencom Slovenskej republiky. Stal som sa na päť rokov aj stálym spravodajcom Európskeho parlamentu pre Srbsko, krajiny veľmi dôležitej pre Slovensko. Pracujeme spoločne na tom, aby Srbsko raz vstúpilo do EÚ,“ vysvetľuje europoslanec.
Druhým rozmerom jeho práce, ktorá sa dotýka slovenských podnikateľov, je zastupovanie záujmov v monitorovacej skupine na ochranu právneho štátu aj s dôrazom na Slovensko. „Monitorujeme stav spravodlivosti v členských krajinách a žiadame účinné nástroje na boj s korupciou a dôveryhodné fungovanie justície.“ Zároveň Vladimír Bilčík informuje, že v jeseni sa rozbehne práca v osobitnom výbore venovanému boju s dezinformáciami. „Budem v ňom jediným slovenským zástupcom a veľmi sa na túto prácu teším, pretože je jedným z dôvodov, prečo ma občania do europarlamentu poslali. Sociálne médiá sa musia začať správať omnoho viac spoločensky zodpovedne. Dôveryhodné fakty na sociálnych sieťach sú dôležité aj pre kvalitne fungujúce podnikateľské prostredie,“ dodáva.
Rozpory v zavedení európskej minimálnej mzdy: argumenty za a proti
Téma, o ktorej sa dlhodobo v Europarlamente vedú diskusie a ktorej sa europoslankyňa Monika Beňová už istý čas venuje, je európska minimálna mzda. Tá by mala byť jednotne stanovená pre všetky členské krajiny. Názory o jej zavedení sa však rôznia. Monika Beňová patrí k jej zástancom. „Rozdiely v minimálnej mzde v rámci Únie sa musia postupne odstraňovať. Harmonizovaná minimálna mzda súvisí aj s napĺňaním jedného z cieľov Stratégie Európa 2020, ktorým je znižovanie počtu osôb ohrozovaných chudobou. Výška spoločnej minimálnej mzdy bude musieť nepochybne zohľadniť rozdielne možnosti jednotlivých európskych ekonomík,“ argumentuje europoslankyňa.
Jednotná minimálna mzda má podľa nej význam v prispievaní k vyššiemu životnému štandardu v niektorých krajinách, v iných má zasa zmierniť obavy z ekonomickej migrácie či odchodu firiem. „Návrh nastavenia európskej minimálnej mzdy, ku ktorému sa prikláňam je stále v tom, aby sa jej výška odvodzovala z výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve každého členského štátu na úrovni 60 % z tejto mzdy. Takéto opatrenie bude vplývať aj na postupný rast výšky miezd.“
Opačný názor na zavedenie európskej minimálnej mzdy má Eugen Jurzyca. Negatívny vplyv centralizovanej a nepružnej politiky miezd na pracovné miesta podľa neho potvrdila štúdia pod dohľadom inštitútu CEPR. „Porovnala regionálne rozdiely v Taliansku (juh verzus sever) a v Nemecku (východ verzus západ) a dospela k záveru, že ak by v Taliansku fungoval podobný systém tvorby miezd ako v Nemecku - teda keby nominálne mzdy mohli viac reflektovať lokálnu produktivitu, v Taliansku by mohlo byť zamestnaných o 2,3 milióna ľudí viac, teda na juhu by narástla zamestnanosť o 13 percentuálnych bodov,“ vysvetľuje eurposlanec.
Na akých zmenách pracujú pre začínajúce podniky?
Pred eurovoľbami Eugen Jurzyca uvádzal, že v prípade zvolenia bude bojovať za úniu, ktorá prijíma jednoznačnú a zrozumiteľnú legislatívu, ktorá berie do úvahy aj dopady na malé a stredné podniky. Na otázku, aké kroky doposiaľ podnikol k naplneniu tohto sľubu odpovedá: „Parafrázujúc Montesquieua, nepriateľom užitočných zákonov sú zbytočné zákony. Preto sa snažím presadzovať, aby sa robili analýzy vplyvov európskej legislatívy na základe tvrdých dát a poctivo. Za veľmi dôležité považujem to, že sa mi do nariadenia o investičnom crowdfundingu, ktorého som spravodajcom, podarilo presadiť meranie a posudzovanie konkrétnych indikátorov, ktorých cieľom bude zistiť, ako bude toto Nariadenie úspešné v praxi. Všeobecne presadzujem, aby sme úspešnosť projektov merali výsledkami a nie výstupmi. Teda napríklad nie tým, koľko podnikov dostalo dotáciu, ale ako tie peniaze ekonomike pomohli.“
Spomínané nariadenie o investičnom crowdfundingu by mal Europarlament podľa neho schváliť na jeseň. Zjednodušiť má tento druh podnikania, pomôcť malým investorom podieľať sa na hospodárskom raste a malým spoločnostiam pomôcť získať dostupnejšie financovanie.
Potrebu podporovať inovatívne riešenia pre malé a stredné podniky vyjadrila Monika Beňová vo februári tohto roku. Na európskej úrovni by podľa nej malo ísť o riešenia, ktoré budú zvyšovať kvalitu podnikateľského prostredia, dokážu zohľadňovať jednotlivé národné špecifiká a podporovať zvyšovanie transparentnosti. „Špecifickom pre malé a stredné podniky je často napríklad ich technologické zaostávanie či nedostatočný prístup k financovaniu. To možno zmeniť aj zlepšovaním spolupráce medzi vedecko-výskumnými inštitúciami a podnikateľskými subjektmi alebo intenzívnejším zapojením zástupcov malých a stredných podnikov do prípravy nových podporných mechanizmov v nadchádzajúcom programovom období,“ približuje europoslankyňa.
Európska únia pripravuje tiež legislatívu o digitálnom obsahu a službách. Hoci sa v súvislosti s touto legislatívou hovorí najčastejšie o dezinformáciách a regulácii škodlivého obsahu, má podľa Vladimíra Bilčíka pozitívny vplyv aj na podnikateľov a podnikateľské prostredie. Problémom, s ktorým sa totiž stretávajú mnohé startupy, je vyraďovanie z internetového vyhľadávača. Mnohé veľké internetové spoločnosti dosiahli takú moc, že môžu rozhodovať o celom digitálnom priestore. Majú tak možnosť vyradiť malú začínajúcu spoločnosť napríklad preto, že konkuruje niektorému z jeho produktov, a tak zničiť jej podnikanie už v zárodku.
„EÚ chce nastaviť pravidlá, ktoré zaručia, že technologické giganty nezneužívajú svoju moc a môže im rásť konkurencia aj v prostredí ich vlastných služieb. Chceme podporiť aj férovosť digitálneho trhového prostredia. Jednou z mojich tém v tomto ohľade je dôraz na to, aby sme my - z menších trhov ako je Slovensko, neboli ignorovaní a aby si aj tieto veľké spoločnosti uvedomili, že zanedbanie zodpovednosti za obsah na sociálnych médiách má zásadné negatívne následky pre našu spoločnosť. Je dobré, že máme európsku úroveň rozhodovania, na ktorej nás technologickí giganti musia brať vážne,“ vysvetľuje europoslanec Vladimír Bilčík.
Akými témami sa ešte zaoberajú slovenskí europoslanci?
Vladimír Bilčík pred eurovoľbami pre náš portál prezradil, že bude trvať na lepšom využívaní možností, ktoré európska legislatíva ponúka napr. aj v boji s daňovými podvodmi v oblasti DPH. Keďže súčasťou boja proti týmto podvodom je posilnenie právneho štátu naprieč Úniou, téme sa europoslanec venuje ako tieňový spravodajca pre nový mechanizmus na monitorovanie právneho štátu v členských krajinách EÚ. Zároveň pripomína, že akékoľvek daňové opatrenie si vyžaduje jednomyseľnosť medzi členskými štátmi, no Európsky parlament má právomoc vyvíjať politický tlak na tvorbu európskej legislatívy.
Ďalšou témou, ktorou sa poslanci zaoberajú je Európsky ekologický dohovor, ktorý v decembri 2019 predstavila Európska komisia. Podľa Moniky Beňovej je daný dohovor z hľadiska boja proti zmene klímy dôležitým krokom vpred. „Zaväzuje totiž k významným transformačným politikám v oblasti klímy a životného prostredia. Kľúčové pri napĺňaní jeho priorít sú mnohé oblasti vrátane poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy, či energetiky. Som presvedčená a dlhodobo presadzujem, že napĺňanie klimatických cieľov však v žiadnom prípade nesmie znižovať konkurencieschopnosť a predovšetkým ohrozovať pracovné miesta pre ľudí,“ argumentuje europoslankyňa. Celý proces transformácie musí byť podľa nej sprevádzaný efektívnymi opatreniami zameranými na vytváranie nových, udržateľných pracovných miest. Zároveň má podporiť malé a stredné podniky, vrátane zavádzania inovácií, automatizácie a prvkov inteligentnej ekonomiky.
V dôsledku koronakrízy sa v júli dohodli lídri krajín EÚ na 750 mld. Fonde na obnovu európskej ekonomiky. Z neho má Slovensko získať 7,5 miliárd. Monika Beňová upozorňuje, že členské štáty nebudú môcť vyčlenené peniaze využívať podľa svojej ľubovôle. „Pre prístup k nim musia vypracovať národný plán obnovy, ktorého prvý návrh budeme posielať na posúdenie Komisii už v októbri tohto roka.“ Plán by mal pritom vychádzať z domácich strategických dokumentov a zároveň by mal byť v súlade s Európskou zelenou dohodou.
„Znamená to, že medzi priority by sa mali zaraďovať oblasti ako obmedzovanie emisií skleníkových plynov, znižovanie energetickej náročnosti, obehová ekonomika, odpadové hospodárstvo a súvisiace udržateľné využívanie zdrojov. Druhou prioritnou oblasťou by mal byť rozvoj digitalizácie. Peniaze môžu smerovať aj do reformy poskytovania zdravotnej starostlivosti, či vzdelávacieho systému, vrátane výraznej podpory vedy, výskumu a inovácií. Zároveň by mali byť využité aj na posilnenie sociálneho zmieru v rámci spoločnosti. Ide o strategické otázky týkajúce sa rozvoja a modernizácie krajiny s výhľadom na niekoľko rokov dopredu,“ dodáva Monika Beňová.
