Vďaka ankete Byrokratický nezmysel roka sa zaťažujúcimi povinnosťami pre podnikateľov zaoberajú niektoré politické strany, ale aj štátne inštitúcie.
Úrad verejného zdravotníctva chce liberalizovať zákaz vstupu zvierat do kaviarní a reštaurácií
Absolútnym víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2018 so štvrtinou všetkých hlasov sa stal zákaz vstupu zvierat do gastronomických prevádzok. V súčasnosti sú všetci podnikatelia a iné právnické osoby prevádzkujúce zariadenia spoločného stravovania povinné zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania. Jedinú výnimku má osoba so zdravotným postihnutím, ktorá môže v sprievode psa so špeciálnym výcvikom vstupovať do priestorov gastroprevádzok, ktoré sú určená na konzumáciu stravy. Tento zákaz vyplýva zo súčasného znenia zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (§ 26 ods. 4 písm. a)) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“).
V súčasnosti tak do žiadnej kaviarne, čajovne, krčmy, baru, reštaurácie alebo fastfoodu nemôžete prísť so svojím psom, mačkou alebo iným domácim miláčikom. Prevádzkovateľovi gastrozariadenia by za to hrozila pokuta od 150 do 20 000 eur (aj keby mu zvieratá v gastrozariadení neprekážali). Viac si o tomto zákaze môžete prečítať v našom článku Zvieratá nesmú vstupovať do kaviarní a reštaurácií.
Na tento byrokratický nezmysel spočívajúci v zákaze vodenia zvierat do gastrozariadení reagoval na svojej facebookovej stránke Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, inak nazývaný aj hygiena. Podľa zverejnených informácií úrad pracuje na možnosti povoliť vstup zákazníkom s domácim zvieraťom do gastronomických prevádzok. Pripravuje zmenu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorou sa umožní zákazníkom vstup napríklad do kaviarní alebo letných terás s domácim zvieraťom a tým zároveň reaguje na diskusiu, ktorá vznikla po vyhlásení výsledkov ankety Byrokratický nezmysel roka 2018. Hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas v tejto súvislosti povedal: „Z nášho pohľadu je prvoradá ochrana verejného zdravia a zachovanie hygienického štandardu prevádzky. Bude na rozhodnutí majiteľov gastronomických prevádzok, či napríklad do kaviarní alebo na letné terasy, budú mať zákazníci so zvieraťom vstup povolený. Zákazník sa rozhodne, či takúto prevádzku navštívi.“
Od júla má byť zvieratám povolený vstup do reštaurácii, ak s tým majiteľ nebude mať problém
Podľa našich informácií Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky už má pripravenú novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z legislatívneho návrhu, ktorý máme v redakcii k dispozícii, vyplýva, že obmedzenie vstupu zvierat by sa od 1. júla 2019 nevzťahovalo na zariadenia spoločného stravovania, ak vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy povolí prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania. Spoločenským zvieraťom sa pritom rozumie pes, mačka a fretka. Majiteľ príslušného gastrozariadenia by mal v takomto prípade povinnosť označiť povolenie vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do prevádzky a prijať hygienické opatrenia za účelom ochrany hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.
Od 21.7. 2020 môžu zvieratá vstúpiť do reštaurácií. Súvisí s tým ale niekoľko povinností pre prevádzku. Aké, nájdete v článku Vstup so psom do reštaurácie či kaviarne - zrušenie zákazu od 21. 7. 2020.
Psov v gastrozariadeniach rieši aj OKS
Zákaz vodenia zvierat do zariadení spoločného stravovania sa snaží vyriešiť aj politická strana OKS. „Takýto zákaz je neodôvodnený a zbytočne obmedzujúci ako podnikateľov, tak aj zákazníkov. Ľudia, ktorí majú so sebou psa, prichádzajú o možnosť sa najesť v reštaurácii alebo si sadnúť na terasu ku káve alebo pivu. A podnikatelia prichádzajú o zákazníkov. Alebo riskujú pokutu od hygieny. Zrušenie takéhoto zákazu je v záujme prevádzkovateľov aj návštevníkov gastrozariadení,“ tvrdí Ondrej Dostál, predseda politickej strany OKS a poslanec klubu SaS. Poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský a Renáta Kaščáková v tejto súvislosti 11. januára 2019 doručili do parlamentu návrh zákona, ktorým by sa predmetný zákaz vodenia zvierat do zariadení spoločného stravovania upravil.
Navrhujú, aby do zariadení spoločného stravovania mohli vstupovať okrem osoby so zdravotným postihnutím aj ďalšie osoby so psom, ak s tým prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania súhlasí. Zároveň navrhujú, aby informácia o takomto súhlase so vstupom psov do gastrozariadení bola umiestnená na viditeľnom mieste pred vstupom do priestorov zariadenia spoločného stravovania alebo v nich.
Týmto by sa mohol majiteľ kaviarne, baru, krčmy alebo reštaurácie rozhodnúť, či povolí alebo nepovolí vstup psom do jeho prevádzky. Ak s tým bude súhlasiť, musí o tom informovať zákazníkov príslušným oznamom, aby sa mohli slobodne rozhodnúť, či do takejto prevádzky (v ktorej sa môžu nachádzať aj zvieratá) vstúpia. Ide teda o veľmi podobný návrh, ako predstavil Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s tým rozdielom, že návrh Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky by umožnil vstup nielen psom, ale aj iným spoločenským zvieratám (psom, mačkám a fretkám) do kaviarní, reštaurácií a podobne. Návrh OKS však na februárovej parlamentnej schôdzi neprešiel. Novela nezískala nadpolovičnú väčšinu poslaneckých hlasov.
SPOLU – občianska demokracia chce zmeniť Zákonník práce
Poslanci parlamentu Miroslav Beblavý, Jozef Mihál a Simona Petrík z politickej strany SPOLU – občianska demokracia predložili do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zmeny zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Navrhujú, aby sa zrušil zákaz uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Dnes tak zamestnanec pracujúci u zamestnávateľa na dohodu napríklad nemôže vyhotovovať fotografie, videozáznamy, robiť grafické práce, tvoriť programy alebo texty (znenie § 223 ods. 4 Zákonníka práce). Pre zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer však takýto zákaz neplatí. Ak by návrh skupiny poslancov parlamentom prešiel v súčasnej podobe, začal by platiť už od 1. mája 2019. Spomínaný zákaz dohodárov vykonávať činnosti podliehajúce autorskému zákonu bol jedným z nominantov na Byrokratický nezmysel roka 2017.
Aj ďalší z návrhov poslancov patriacich do politickej strany SPOLU – občianska demokracia je inšpirovaný výsledkami ankety Byrokratický nezmysel roka 2017. Poslanci konkrétnym návrhom zmeny Zákonníka práce a súvisiacich predpisov navrhujú, aby zamestnávatelia už viac neboli povinní suplovať a zjednodušovať prácu exekútorov. Podľa súčasného znenia Zákonníka práce totižto platí, že zamestnávateľ je povinný pri skončení pracovného pomeru alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce) vydať potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.
Strana SPOLU navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľov vydávať potvrdenia o exekúciách
Nasledujúci zamestnávateľ je potom povinný vyžiadať si od zamestnanca potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech (podľa § 84 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Návrhom zmien príslušných zákonov chce strana SPOLU – občianska demokracia zrušiť tieto povinnosti pre zamestnávateľa. Myslí si, že oznamovanie vykonávania exekúcie nemá byť povinnosťou zamestnávateľa, ale mali by si ju plniť práve súdni exekútori, ktorý za túto činnosť prijímajú odmenu. S vykonávaním exekúcie by mali exekútori oboznamovať nového zamestnávateľa na základe informácií o prihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne.
Poslanecký návrh má umožniť brigádovať aj prvákom na strednej škole
Podľa súčasného znenia Zákonníka práce sa môže fyzická osoba zamestnať najskôr dňom, keď dovŕši 15 rokov veku. Zároveň však musí mať ukončenú povinnú školskú dochádzku. Zamestnávateľ totižto nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je 10-ročná a upravuje ju zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „školský zákon“). Školský zákon tiež ustanovuje to, že školský rok sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka (nie 30. júna po odovzdaní vysvedčenia). Väčšina ľudí tak má povinnú školskú dochádzku splnenú až 1. septembra školského roka, v ktorom nastupuje do druhého ročníka strednej školy (resp. šiesteho ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom). Zákonník práce tak neumožňuje pracovať žiakom strednej školy počas letných prázdnin medzi prvým a druhým ročníkom. Viac informácií nájdete v našom článku Mladistvých nemožno zamestnať bez ukončenej povinnej školskej dochádzky.
Poslanci parlamentu Miroslav Beblavý, Jozef Mihál a Simona Petrík chcú tento problém, ktorý bol jedným z finalistov Byrokratického nezmyslu roka 2018, novelou Zákonníka práce zmeniť. Navrhujú, aby zamestnávateľ mohol dohodnúť ako deň nástupu do práce najskôr deň, ktorý nasleduje po dni skončenia obdobia školského vyučovania v školskom roku, v ktorom fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. V odôvodnení svojho návrhu poukazujú na vhodnejšiu právnu úpravu v Českej republike ale aj na to, že podľa slovenských predpisov môžu osoby staršie ako 15 rokov vykonávať dobrovoľnícku činnosť bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú ukončenú povinnú školskú dochádzku.
Ak parlament navrhovanú zmenu schváli, aj prváci na strednej škole budú môcť cez leto brigádovať
Zmena by mala začať platiť od 1. júna 2019, samozrejme ak ju schvália poslanci. V tom prípade by už možnosť zamestnať zamestnanca staršieho ako 15 rokov nebola viazaná na koniec 10. školského roka povinnej školskej dochádzky (koniec augusta), ale na koniec obdobia školského vyučovania v tomto roku (koniec júna). Vďaka tomuto návrhu by si na letných brigádach v roku 2019 mohli prvýkrát privyrobiť aj prváci stredných škôl.
Návrh zrušiť povinnosť podnikateľov oznamovať daňovému úradu čísla účtov
Jedným z finalistov ankety Byrokratický nezmysel roka 2018 bola aj povinnosť daňových subjektov oznamovať daňovému úradu pri registrácii čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z podnikateľskej činnosti. Rovnako sú podnikatelia povinný daňovému úradu oznámiť aj súvisiace zmeny – zrušenie existujúceho alebo zriadenie nového bankového účtu. Podnikateľom táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Ide však o duplicitnú povinnosť, pretože aj banky sú povinné písomne oznámiť daňovému úradu číslo každého zriadeného a každého zrušeného bežného účtu a vkladového účtu podnikateľa (podľa § 90 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov). Na túto duplicitnú povinnosť, ktorá zbytočne zaťažuje podnikateľov, sme vás upozornili v článku Duplicitná povinnosť podnikateľov oznamovať daňovému úradu nový bankový účet.
Poslanci strany SPOLU navrhujú, aby podnikateľ nemusel oznamovať zmenu svojho bankového účtu
Poslanci z politickej strany SPOLU – občianska demokracia predložili do parlamentu dňa 11. januára 2019 v tejto súvislosti zmenu, ktorá by mala podnikateľov od tejto zaťažujúcej povinnosti odbremeniť. Ak by bola schválená, pre podnikateľov by povinnosť oznamovať čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb vznikla len raz, a to pri registrácii podnikateľa na daňovom úrade (napríklad pri založení živnosti alebo pri založení s.r.o.). Podľa návrhu novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov by už potom podnikateľ nemusel oznamovať daňovému úradu zrušenie bankového účtu alebo zriadenie nového bankového účtu v priebehu trvania svojej podnikateľskej činnosti.
Návrhy na odstránenie neopodstatnených povinností súvisiacich s firemnými motorovými vozidlami
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľovi povinnosť povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ide po takzvané „školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“). Okrem iných sú týmito predpismi, s ktorými ma zamestnávateľ zamestnanca oboznamovať, aj dopravné predpisy. Znamená to, že keď podnikateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo (napríklad na pracovnú cestu), mal by ho preškoliť aj z pravidiel cestnej premávky napriek tomu, že je držiteľom vodičského preukazu. V článku Povinné školenie vodičov firemných (referentských) áut sme poukázali aj na to, že na túto povinnosť majú odlišný pohľad aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce. Tohto finalistu Byrokratického nezmyslu roka 2018 sa rozhodli riešiť poslanci Miroslav Beblavý a Simona Petrík. Predložením poslaneckého návrhu navrhujú, aby v legislatíve bolo vyslovene uvedené, že zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca preškoľovať z dopravných predpisov a aby mohol zveriť motorové vozidlo len zamestnancovi, ktorý je držiteľom príslušného vodičského oprávnenia.
Do finálneho výberu ankety Byrokratický nezmysel roka 2018 sa už pre vysokú konkurenciu absurdných povinností nedostala povinnosť vyplývajúca podnikateľom z § 6 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o cestnej premávke“). Toto ustanovenie zákona o cestnej premávke ukladá právnickým osobám, ktoré v rámci svojej činnosti zverujú motorové vozidlo inej osobe (napríklad svojmu zamestnancovi), povinnosť viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle motorového vozidla a adrese pobytu vodiča. Na výzvu policajta je takýto podnikateľ povinnú túto evidenciu predložiť policajtovi.
Strana SPOLU navrhuje, aby firmy nemuseli viesť o autách zverených zamestnancom evidenciu
Podľa politickej strany SPOLU – občianska demokracia je táto povinnosť len administratívnou záťažou pre podnikateľov, ktorá nie je nevyhnutná na účel plnenia úloh Policajného zboru na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Preto navrhla a do parlamentu predložila novelu zákona o cestnej premávke, ktorá by to mohla zmeniť. Ak by táto zmena bola schválená, podnikatelia by od 1. mája 2019 nemuseli viesť žiadnu evidenciu v súvislosti s firemnými vozidlami zverenými zamestnancom. Len na výzvu policajta by boli povinný mu poskytnúť informácie o mene a priezvisku osoby, ktorej bolo vozidlo zverené v dátume a čase uvedenom vo výzve policajta.
Návrh na zrušenie opakovaného prihlasovania a odhlasovania dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne
Jedna z najväčších administratívnych záťaží, ktorá trápi zamestnávateľov už niekoľko rokov, je pravidelné mesačného prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne. Táto povinnosť s 36 % všetkých hlasov vyhrala anketu Byrokratický nezmysel roka 2013. Podľa súčasného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o zdravotnom poistení“) je zamestnanec pracujúci na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (len dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce s výnimkou dôchodcov) na účely tohto zákona zamestnancom len vtedy, keď skutočne vykonáva prácu. Ak dohodár nepracoval počas všetkých pracovných dní v mesiaci, zamestnávateľ má povinnosť to oznámiť zdravotnej poisťovni (oznámenie zmeny platiteľa poistného). Ak teda brigádnik chodí do práce len niekoľko dní v mesiaci, zamestnávateľ musí každý mesiac zdravotnej poisťovni na príslušnom formulári oznamovať to, v ktorých dňoch zamestnanec pracoval a v ktorých nepracoval. Viac sa o tejto povinnosti dočítate v článku Prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni.
Poslanci navrhujú zrušiť povinnosť dohodárov prihlasovať do a odhlasovať zo zdravotnej poisťovne
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Simona Petrík chcú túto náročnú povinnosť vyplývajúcu zamestnávateľom zmeniť. Do parlamentu predložili návrh novely zákona o zdravotnom postení, podľa ktorej by už zamestnávateľ pri dohodároch nemusel kontrolovať každý deň ich dochádzky a podľa toho ich prihlasoval do alebo odhlasoval zo zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1. mája 2019 zamestnávateľ dohodárov prihlasoval do zdravotnej poisťovne len raz – pri vzniku dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. A rovnako aby zamestnávateľ týchto zamestnancov odhlasoval zo zdravotnej poisťovne tiež len raz – pri skončení dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
Odstránenie nejednoznačnosti na účely koncesionárskych poplatkov
Zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov, je povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (takzvané koncesionárske poplatky). Pre podnikateľov je veľmi problematickým práve spôsob stanovovania počtu zamestnancov na účely platenia koncesionárskych poplatkov. Od počtu zamestnancov sa odvíja nielen vznik alebo zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, ale aj ich samotná výška. Nejasnosti ohľadom toho, kto sa považuje za zamestnanca, vnášajú do koncesionárskych poplatkov relevantné inštitúcie – Rozhlas a televízia Slovenska, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a rovnako aj súdy. Majú totižto na to rozdielny pohľad, o čom ste sa mohli dočítať aj v článku Koncesionárske poplatky zamestnávateľov. Podnikateľ si tak už vôbec nie je istý v tom, či sa do počtu zamestnancov započítavajú alebo nezapočítavajú aj zamestnanci pracujúci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Nespravodlivým je aj to, že do určenia počtu zamestnancov sa započítavajú aj zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke.
Výsledkom nespokojnosti podnikateľov je preto aj šieste miesto tejto povinnosti v ankete Byrokratický nezmysel roka 2018. Miroslav Beblavý a Simona Petrík v januári 2019 predložili do Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších predpisov. Táto novela má za cieľ jednoznačne upraviť to, kto sa na účely koncesionárskych poplatkov považuje za zamestnanca.
Návrh má za cieľ odstrániť nejasnosti ohľadom zamestnancov pri koncesionárskych poplatkoch
Poslanci navrhujú, aby sa do počtu zamestnancov rozhodujúceho na účely koncesionárskych poplatkov nezapočítaval zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke, zamestnanec, ktorý je na rodičovskej dovolenke a fyzická osoba, s ktorou má zamestnávateľ uzatvorenú niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Účinnosť prípadne schválených zmien sa navrhuje na 1. máj 2019.
