Energetická kríza núti firmy uvažovať, kde a ako ušetriť. Ak sa zamestnávatelia rozhodnú znížiť teplotu v kancelárii, výrobnej hale či v predajni, mali by vedieť, aká je minimálna prípustná teplota podľa zákona.
Pre energetickú krízu sa domácnosti aj podnikatelia obávajú vysokých cien elektriny a plynu. Hoci vláda predstavila plán, ktorý by mal firmám pomôcť zvládnuť krízu, podnikatelia aj naďalej uvažujú nad tým, ako svoje náklady čo najviac znížiť. Jedným z opatrení môže byť zníženie teploty na pracovisku. Na pamäti však treba mať zákonné povinnosti, ktoré majú zamestnávatelia.
Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom v chladnom období
Zamestnávatelia majú isté povinnosti voči zamestnancom v období leta, keď sú veľké horúčavy, no rovnako aj v období zimy. Monika Zámečníková, vedúca Odboru preventívneho pracovného lekárstva Úradu verejného zdravotníctva SR, ale upozorňuje, že je vhodné rozlišovať medzi prácou v chladnom období roka a prácu v záťaži chladom. „Práca v chladnom období roka je daná ročným obdobím a vonkajšou teplotou. Ak sa vykonáva práca v chladnom období roka, neznamená to, že je to práca v záťaži chladom,“ vysvetľuje a dodáva, že záťaž chladom znamená tepelnú záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce a hodnotí sa z hľadiska jej únosnosti.
Povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia v chladnom období roka určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. Závisia od teploty na pracovisku a od energetického výdaja pri práci. „Zamestnávateľ musí v chladnom období dodržiavať minimálne prípustné teploty, ktoré zohľadňujú energetickú náročnosť vykonávaných prác, pričom platí, že minimálna prípustná teplota pre chladné obdobie roka sa s energetickou náročnosťou práce znižuje,“ uvádza M. Zámečníková.
Rozdelenie prác podľa energetickej náročnosti
Energetická náročnosť sa priraďuje k jednotlivým triedam práce - ide o veľmi ľahké (administratíva) až ťažké práce. Konkrétne triedy práce aj s príkladmi činností sú ustanovené v prílohe č. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z.
| Trieda práce | Energetický výdaj qM (W · m-2, pričom 1 W zodpovedá produkcii potu 1,47 g · h-1 ) |
Príklady činností | |
|---|---|---|---|
| 1 | 1a | 80 a menej ako 80 | Sedenie: |
| 1b | 81 – 105 | Sedenie: |
|
| 1c | 106 – 130 | ||
| 2 | 2a | 131 – 165 | Kontinuálna práca rúk a paží: |
| 2b | 166 – 200 | ||
| 3 | 201 – 260 | Intenzívna práca paží a trupu: |
|
| 4 | menej ako 260 | Veľmi intenzívna činnosť v rýchlom až maximálnom tempe: |
|
Prípustná teplota v chladnom období podľa tried prác
Konkrétny rozsah optimálnych a prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre chladné obdobie je následne uvedený v tabuľke podľa tried práce v prílohe č. 2 spomínanej vyhlášky. V tabuľke je presne určené, aká je optimálna a prípustná operatívna teplota pre jednotlivé druhy práce, no tiež aká je prípustná rýchlosť prúdenia vzduchu či prípustná relatívna vlhkosť vzduch.
Na základe uvedeného platí, že napríklad v triede práce
1a, teda pri činnostiach posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou
(napr. ľahká administratívna práca, písanie, práca na počítači, účtovníctvo) je
potrebné dodržiavať minimálnu prípustnú teplotu 20 °C. Optimálna teplota
sa pohybuje medzi 20 až 24 °C.
M. Zámečníková uvádza taktiež príklad ľahkej manuálnej práce posediačky, zaradenej do skupiny 1b – jednoduché šitie, laboratórna práca, kontrolná činnosť či napríklad práca paží a ramien s malými pracovnými nástrojmi. V týchto prípadoch je potrebné dodržiavať minimálnu prípustnú teplotu 18 °C, optimálna teplota je v rozmedzí 18 až 21 °C.
Pri ľahkej manuálnej práci postojačky v triede práce 1c (napr. vŕtanie alebo frézovanie drobných súčiastok, navíjanie cievok, rezanie závitov malých armatúr, občasná chôdza) je zasa potrebné dodržiavať minimálnu prípustnú teplotu 15 °C, pričom optimálna teplota sa pohybuje v rozmedzí 15 až 20 °C.
Energetická kríza núti zamestnávateľov šetriť, na kúrení možno ubrať len v medziach zákona
Mnohí zamestnávatelia možno aktuálne uvažujú, že jedným z opatrení na šetrenie energií bude „priškrtenie“ kohútikov na radiátoroch na pracovisku. Avšak, treba mať na pamäti, že teplotu na pracovisku možno znížiť iba na také prípustné operatívne teploty, aké sú uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. v tabuľke pre chladné obdobie. M. Zámečníková upozorňuje, že pracovať pri nižších teplotách, ako je stanovené, možno len v situáciách, kedy si to vyžaduje povaha práce a pracovného prostredia. Teda napríklad v chladiarňach a mraziarňach či pri práci na vonkajšom pracovisku v zimnom období. Vtedy ale treba dodržať osobitné požiadavky na ochranu zdravia pri práci v záťaži chladom, ktoré ustanovuje spomínaná vyhláška v § 5 až 7.
Napríklad, ak teplota prostredia (operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na vonkajšom pracovisku) klesne pod 10 °C, zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť ochranný pracovný odev, pracovnú obuv chrániacu pred chladom a ak toto nestačí na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok (napr. pri dlhodobej práci na pracovisku s teplotou pod 10 °C), musí zabezpečiť aj ohrievareň a umožniť v nej zamestnancom bezpečnostnú prestávku na zohriatie.
V súvislosti s energetickou krízou ale Vláda SR už prijala návrh opatrení na zníženie spotreby energií vo verejných budovách. „Uznesením sa ukladajú úlohy členom vlády a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Jednou z úloh na vykonanie úsporných opatrení je vyhláškou MZ SR č. 99/2016 Z. z. znížiť minimálnu prípustnú teplotu v triede práce 1a o 1 °C pri prevažne administratívnej práci z 20 °C na 19 °C. Vyhláška je právny predpis a je aplikovateľná plošne. Na zmene vyhlášky ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ÚVZ SR aktuálne pracuje,“ uvádza Zámečníková.
Aktualizácia k 23.11.2022: Ministerstvo zdravotníctva SR novelizovalo vyhlášku č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, ktorou sa stanovilo, že od 1.12.2022 do 31.5.2023 bude minimálna príspustná operatívna teplota pre chladné obdobie roka v triede práce 1a 19 °C.
Práva zamestnancov nahlásiť, ak zamestnávateľ nedodrží stanovenú teplotu na pracovisku
Pokiaľ by sa stalo, že zamestnávateľ stanovené teploty na pracovisku nedodrží, zamestnanci majú právo obrátiť sa s podnetom na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. „Podnet môže byť aj anonymný, no musí presne špecifikovať zamestnávateľa, pracovisko aj problém,“ vysvetľuje vedúca Odboru preventívneho pracovného lekárstva ÚVZ SR. Príslušný orgán následne bude riešiť zistené skutočnosť podľa závažnosti nedostatkov (týka sa aj dodržania minimálnej prípustnej teploty pri práci) a podľa miery závažnosti či možnosti ohrozenia zdravia pracovníkov podľa zákona č. 355/2007 Z. z.
