Európsky parlament schválil zákaz jednorazových plastov. Od roku 2021 by tak jednorazové plastové produkty, na ktoré sa vzťahuje smernica, nemali byť v predaji.
Aktualizované 27. novembra 2019
Európsky parlament schválil dňa 27.3.2019 smernicu o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Plasty totiž tvoria vyše 80 % morského odpadu, pričom tie, na ktoré sa vzťahuje smernica, tvoria až 70 % morského odpadu. Množstvo odpadu rastie na úkor ekosystémov a aj ľudského zdravia.
Cieľom smernice je nielen predchádzať vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie a tento vplyv znižovať, ale aj podporiť prechod na hospodárstvo s inovačnými a udržateľnými výrobkami a materiálmi.
Tri hlavné ciele smernice
Zo znenia smernice možno vyvodiť tri hlavné ciele, a to:
- zákaz predaja jednorazových plastových výrobkov definovaných v smernici,
- 90 % zber plastových fliaš do roku 2029,
- prísnejšie uplatňovanie princípu „znečisťovateľ platí“.
Zákaz predaja jednorazových plastových výrobkov
Smernica vychádza z toho, že ak existujú dostupné a cenovo akceptovateľné alternatívy, bude predaj plastových výrobkov na jedno použitie zakázaný. Produkty, ktoré nie je možné jednoducho nahradiť, by mali byť obmedzené, a to na základe znižovania spotreby naprieč jednotlivými členskými štátmi.
Smernica preto presne vymenúva, ktoré plastové výrobky by po roku 2021 nemali byť vôbec v obehu predaja v rámci EÚ. Sú to:
- jednorazové plastové príbory (vidličky, nože, lyžice, paličky),
- jednorazové plastové taniere,
- plastové slamky (s výnimkou plastových slamiek využívaných v zdravotníctve, ktoré v zmysle smernice nepodliehajú zákazu),
- plastové vatové tyčinky,
- miešadlá na nápoje,
- plastové paličky na balóny,
- produkty z oxo-degradovateľných plastov, jednorazové plastové nádoby na potraviny (obaly rýchleho občerstvenia) a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu.
Zníženie spotreby by sa malo vzťahovať na tieto jednorazové plastové výrobky:
- poháre na nápoje vrátane ich uzáverov a viečok,
- nádoby na potraviny, s viečkom alebo bez viečka, ktoré sú určené na priamu konzumáciu na mieste predaja alebo na inom mieste (tzv. take-away), spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napr. varenia alebo zohrievania, vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie.
Členské štáty EÚ tak budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a nápojových téglikov. Môžu však stanoviť vlastné národné ciele pre zníženie spotreby, alebo poskytovať alternatívne produkty alebo zabezpečiť.
Zber plastových fliaš
Nová smernica súčasne stanovuje pre členské štáty EÚ cieľ dosiahnuť do roku 2029 zber nápojových plastových fliaš s kapacitou najviac tri litre, a to na úrovni až 90 %.
Do roku 2025 by pritom mali dosiahnuť zber plastových fliaš v rozsahu 77 %. Súčasne by členské štáty EÚ mali do roku 2025 dosiahnuť podiel recyklovaného obsahu v plastových fľašiach na úrovni 25 % a do roku 2030 na úrovni 30 %.
Vyššia zodpovednosť znečisťovateľov
Smernica zavádza aj vyššiu zodpovednosť znečisťovateľov, a to zavedením systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Tá by sa mala týkať najmä výrobcov tabakových produktov či producentov plasty obsahujúcich rybolovných nástrojov a zariadení.
V zmysle smernice by výrobcovia mali pokryť náklady na opatrenia na zvyšovanie informovanosti o výrobkoch, na zber odpadu a na čistenie znečisteného prostredia. Mali by vyvíjať menej znečisťujúce alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa vzťahuje na tieto jednorazové plastové výrobky:
- nádoby na potraviny, s viečkom alebo bez viečka, ktoré sú určené na priamu konzumáciu na mieste predaja alebo na inom mieste (tzv. take-away), spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napr. varenia alebo zohrievania, vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie,
- balenia a vrecúška vyrobené z pružného materiálu obsahujúce potraviny, ktoré sú určené na priamu konzumáciu z tohto balenia alebo vrecúška bez akejkoľvek ďalšej prípravy,
- nápojové obaly s kapacitou najviac tri litre, t. j. nádoby na tekutiny, napr. nápojové fľaše a kompozitné nápojové obaly, nie však sklenené alebo kovové nápojové obaly,
- poháre na nápoje vrátane ich uzáverov a viečok,
- ľahké plastové tašky,
- vlhčené utierky,
- balóny s výnimkou balónov na priemyselné alebo iné profesionálne využitie a uplatnenie nedistribuované spotrebiteľom,
- tabakové výrobky s filtrami a filtre uvádzané na trh na použitie v kombinácii s tabakovými výrobkami.
Smernica zavádza aj požiadavky na označovanie niektorých výrobkov. Tie by mali obsahovať povinné informovanie o tom, ako má byť odpad odstránený, o negatívnych dôsledkoch plastových výrobkoch na životné prostredie a o prítomnosti plastov vo výrobkoch. Tieto informácie by sa mali nachádzať v jasne čitateľnej a nezmazateľnej forme na obaloch týchto výrobkov.
Informovanie o negatívnych dopadoch na životné prostredie
Smernica súčasne prináša pre členské štáty EÚ povinnosť prijať opatrenia na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o negatívnych vplyvoch vyhadzovania jednorazových plastov a rybárskych zariadení na životné prostredie. Na osvetových opatreniach, ako je uvedené vyššie, by sa mali podieľať aj samotní výrobcovia, a to už vyššie uvádzanými informáciami na obaloch výrobkov. Cieľom je motivovať spotrebiteľov k zodpovednému spotrebiteľskému správaniu, ktoré by malo prispieť k zníženiu znečisťovania prostredia.
Informácie by sa mali týkať dostupnosti opätovne použiteľných alternatív, systémov opätovného použitia a možností nakladania s odpadom, vplyve znečisťovania prostredia a vplyve nevhodných spôsobov zneškodňovania odpadu. Smernica počíta aj s dobrovoľnými záväzkami v oblasti obmedzovania jednorazových plastových výrobkoch a zvýšení miery recyklovaných výrobkov.
Zákaz plastov môže mať aj negatívne dopady na životné prostredie
S novou smernicou prinášajúcou plošný zákaz jednorazových plastov však nesúhlasí každý. Podľa asociácie European Plastics Converters bude mať táto smernica nielen priamy negatívny dopad na životné prostredie, ale taktiež aj na tisíce pracovných miest naprieč celou Európou. Je názoru, že znečisťovanie planéty bude pokračovať, avšak s tým rozdielom, že plasty budú nahradené inými materiálmi.
Prevzatie smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky
Podstata smernice ako právneho aktu EÚ spočíva v tom, že je záväzná pre členský štát únie, ale len pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Forma a prostriedky na dosiahnutie tohto výsledku sa už ponechávajú na príslušný členský štát EÚ. Preto možno vidieť, že smernica často používa vetné konštrukcie typu „plastové produkty by nemali byť v predaji“ namiesto „plastové produkty nebudú v predaji“. V dôsledku prijatia smernice je úlohou členských štátov EÚ v predpísanej lehote prebrať túto smernicu do domácej legislatívy. Konkrétne zmeny teda prinesú až novely príslušných zákonov.
Zhrnutie na záver
Európska únia v snahe znížiť negatívny dopad plastových produktov na životné prostredie schválila smernicu, na základe ktorej by sa mali od roku 2021 vybrané jednorazové plastové produkty prestať predávať. U niektorých plastových výrobkov, ktoré je ťažšie nahradiť, by malo dôjsť k zníženiu spotreby. Smernica súčasne zavádza limity na zber plastových fliaš vrátane podielu recyklovaného obsahu v plastových fľašiach ale taktiež aj vyššiu zodpovednosť znečisťovateľov.
NR SR dňa 27.11.2019 schválila novelu zákona o odpadoch, ktorou prebrala smernicu o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie do domácej legislatívy. Od 3.7.2021 tak bude zakázané uvádzať na trh vyššie uvedené jednorázové plastové výrobky a neobalové výrobky z oxo-degradovateľných plastov.
