Európska únia zavádza prísnejšie pravidlá pre výrobu, používanie aj likvidáciu obalov. Pripraviť sa na ne musia výrobcovia, e-shopy, predajcovia potravín a mnohí ďalší. O čo ide?
Odpadu z obalov pribúda
Väčšina tovarov si vyžaduje balenie vo viacerých fázach svojej životnosti (iný obal pri preprave, iný v obchode, iný môže použiť zákazník). Využíva sa široká škála materiálov vrátane skla, papiera, lepenky, kovu (napríklad ocele alebo hliníka), plastov (polymérov, ako je polyetyléntereftalát (PET)), dreva, korku, textilu, keramiky alebo kameniny. Rozmanitosť obalov je značná, od plechoviek, túb a škatúľ, až po fólie a vrecká. V roku 2018 dosiahla výroba obalov v EÚ obrat 355 miliárd eur.
V roku 2021 vzniklo v EÚ 84,3 milióna ton odpadov z obalov, čo zodpovedá 188,7 kg na obyvateľa - o 11 kg na osobu viac ako v roku 2020. Za obdobie rokov 2010 až 2021 sa množstvo vyprodukovaného odpadu z obalov na obyvateľa zvýšilo o 22,5 %. Papier a lepenka pritom predstavovali najrozšírenejšie obalové odpadové materiály (40,3 %), nasledovali plasty (19,0 %), sklo (18,5 %), drevo (17,1 %) a kovy (4,9 %). Na zvrátenie tohto prišla Európska komisia s nariadením o obaloch a odpade z obalov.
Rozšírenie regulácie odpadov z obalov
Regulácia obalov a odpadov z nich nie je v EÚ žiadnou novinkou. Smernica k tejto téme bola schválená už v roku 1994 a odvtedy bola mnohokrát revidovaná. Novinkou však je rozsah a forma novej legislatívy. Kým v roku 1994 išlo o smernicu, teda legislatívny akt, ktorý museli členské štáty preniesť do svojho právneho poriadku, 30 rokov neskôr EÚ schválila nariadenie, ktoré je priamo aplikovateľné bez nutnosti transpozície – teda bez potreby premietnuť ju do domácej legislatívy, skrátka nariadenie automaticky platí pre všetky členské štáty.
Čo sa týka rozsahu, legislatíva sa posunula zo súčasných 32 strán textu na viac ako 250 strán. Už to napovedá, že pôjde o oveľa komplexnejšiu právnu úpravu. Čo všetko nové nariadenie o obaloch a odpade z obalov upravuje?
Kľúčové ustanovenia nariadenia o obaloch a odpade z obalov
Cieľom tohto nového nariadenia je znížiť produkciu odpadu z obalov, podporovať riešenia na ich opätovné použitie, zlepšiť recyklovateľnosť obalov a systémy zberu/recyklácie odpadu a minimalizovať používanie škodlivých látok v obalových materiáloch.
Nariadenie stanovuje sériu minimálnych požiadaviek na dizajn obalov, ktoré musia byť splnené, aby sa obal mohol dostať na trh EÚ. Legislatíva sa vzťahuje na všetky obaly – na úrovni predaja, distribúcie a prepravy – s určitými výnimkami v kategóriách lekárskej, veterinárnej, detskej výživy a nebezpečného tovaru.
Hlavné požiadavky podľa nariadenia sa týkajú:
- nadmerného využívania obalov,
- recyklovateľnosti,
- kompostovateľnosti obalov,
- označovania,
- systémov zálohovania a vracania obalov,
- plniacich staníc.
1. Nadmerné využívanie obalov
Podľa novej legislatívy sa môže použiť len minimálne množstvo materiálu potrebného na splnenie funkcie obalu. Dvojité steny, falošné dná a zbytočné vrstvy budú zakázané. Existujú určité výnimky, ktoré umožnia použitie materiálu, ktorý dáva obalom charakteristický tvar, napríklad tvar označený ochrannou známkou. Avšak, akceptácia zo strany spotrebiteľov už nebude byť argumentom pre použitie väčšieho množstva materiálu. Prázdny priestor v distribučných, prepravných a e-shopových obaloch nesmie presiahnuť 50 %. Výplne na ochranu produktu sa počítajú ako prázdny priestor.
2. Recyklovateľnosť
Všetky obaly budú musieť byť navrhnuté tak, aby boli recyklovateľné. Obal bude ohodnotený na základe jeho recyklovateľnosti známkami od A po C. Bude musieť dosiahnuť minimálne skóre, aby mohol byť uvedený na trh, a obaly, ktoré dosahujú vyššie skóre, budú mať výhodu v podobe znížených poplatkov.
3. Kompostovateľné obaly
Čajové a kávové vrecká či lepiace etikety na ovocie a zeleninu budú musieť byť kompostovateľné. Použitie kompostovateľných alebo biologicky rozložiteľných materiálov na iné účely bude povolené len vtedy, ak budú splnené určité prísne podmienky týkajúce sa ich zberu či kompatibility s recykláciou.
4. Označovanie
Zavedú sa nové harmonizované systémy označovania na úrovni EÚ, ktoré pomôžu spotrebiteľom správne triediť recyklovateľné obaly a identifikovať, či je obal opätovne použiteľný a aký je jeho (ak je to vhodné) recyklovaný alebo biologický obsah. Štítky na triedenie a opätovné použitie budú povinné. Na označenie prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy bude povinné používať digitálne vodoznaky.
5. Povinný systém zálohovania
Od 1.1.2029 bude každý členský štát povinný zaviesť systémy zálohovania a vracania, aby sa zabezpečil separovaný zber jednorazových plastových fliaš na nápoje a jednorazových kovových nádob na nápoje s objemom do troch litrov. Keďže Slovensko má v prevádzke úspešne fungujúci systém zberu a zálohovania obalov (fliaš), nemusí vynakladať svoje úsilie na implementáciu tohto bodu nariadenia a môže sa sústrediť na iné.
6. Plniace stanice v obchodoch
Od 1. januára 2030 sa predajne s predajnou plochou väčšou ako 400 m² budú musieť snažiť venovať 10 % z nej plniacim staniciam potravinárskych aj nepotravinových výrobkov.
Poznámka: Podobná podmienka bola stanovená aj v prípade povinnosti zaviesť zálohovací automat na vracanie plastových fliaš a plechoviek – týka sa predajní s veľkosťou minimálne 300 m2, teda najmä supermarketov a väčších potravinových prevádzok. Aj plniace stanice sa tak stanú povinné napríklad práve pre obchodné reťazce, no tiež pre väčšie drogérie a podobne.
Pätica úplných zákazov
Nariadenie o obaloch a odpade z obalov odstráni niektoré typy jednorazových obalov z pultov obchodov. Zakazujú sa totiž:
- jednorazové plastové obaly používané v mieste predaja na zoskupenie tovaru predávaného vo fľašiach, plechovkách, črepníkoch, vaničkách a baleniach navrhnutých ako praktické obaly s cieľom umožniť alebo povzbudiť spotrebiteľov k nákupu viac ako jedného výrobku. Napríklad zoraďovacie alebo zmršťovacie fólie. Na zoskupené obaly potrebné na uľahčenie manipulácie sa zákaz nevzťahuje;
- jednorazové plastové obaly pre menej ako 1,5 kg predbaleného čerstvého ovocia a zeleniny, napr. sieťky, vrecká, podnosy, nádoby;
- jednorazové plastové obaly na potraviny a nápoje plnené a konzumované v hoteloch, reštauráciách, kaviarňach a podobne (sektor HORECA), ako aj jednorazové plastové obaly obsahujúce jednotlivé porcie korenín, konzerv, omáčok, smotany do kávy, cukor a korenie v sektore HORECA;
- všetky jednorazové obaly kozmetických, hygienických a toaletných výrobkov na použitie v sektore ubytovania (napr. šampónové fľaše v hoteloch);
- veľmi ľahké plastové tašky (plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrónov), s výnimkou tých, ktoré sa vyžadujú z hygienických dôvodov alebo sa poskytujú ako primárny obal na voľné potraviny, keď to pomáha predchádzať plytvaniu potravinami.
Zasiahnutá bude väčšina sektorov hospodárstva, úplný vplyv je zatiaľ nejasný
Toto nariadenie sa dotkne prakticky každej firmy, ktorá používa obaly na distribúciu, manipuláciu alebo dovoz tovaru do EÚ, prípadne, ak dodáva alebo dováža obaly alebo obalové materiály.
Bude trvať niekoľko rokov, kým sa v praxi prejaví úplný vplyv tohto nariadenia. Je to čiastočne kvôli zložitosti nariadenia, ale aj preto, že veľa bude závisieť od celého radu technických podrobností, o ktorých sa ešte musí rozhodnúť. Pred vyhodnotením úplného významu požiadaviek bude potrebné prijať približne 30 sekundárnych právnych predpisov, ktoré dodefinujú rôzne parametre. To prirodzene brzdí investičné plánovanie firiem, pričom náklady na infraštruktúru potrebnú na splnenie požiadaviek na opätovné použitie a recykláciu sa odhadujú na miliardy eur.
Niektoré z významov nariadenia sú však už jasné. Nové ambiciózne požiadavky prinútia spoločnosti, ktoré chcú dodávať na trh EÚ balený tovar, aby inovovali, čo firmám môže v budúcnosti poskytnúť konkurenčnú výhodu. Na druhej strane takéto požiadavky – najmä, ak sú spojené s laxným presadzovaním v rámci EÚ a na jej hraniciach – ohrozujú investície a vytvárajú nespravodlivú hospodársku súťaž. Niektoré firmy mimo EÚ, najmä menšie, môžu zistiť, že náklady na dodržiavanie predpisov robia z EÚ neatraktívny trh.
Ďalším kľúčovým bodom, ktorý si bude vyžadovať dôkladné monitorovanie, je možnosť krajín EÚ prijať vnútroštátne opatrenia, ktoré idú nad rámec nariadenia EÚ alebo sa od neho odchyľujú. Ide napríklad o preventívne opatrenia, pri ktorých sa od členských štátov vyžaduje postupné znižovanie spotreby obalov. V nariadení sa stanovujú ciele, ale neuvádza sa, ako sa majú dosiahnuť, pričom sa ponecháva potenciál pre vnútroštátne dane, zákazy alebo iné opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť zložitosť a roztrieštiť vnútorný trh EÚ.
Ako sa môžu podnikatelia pripravovať na novú legislatívu napriek nejasnostiam?
Kľúčový problém pre firmy spočíva v nedostatku podrobností v nariadení o obaloch a odpade z obalov a v tom, ako implementovať tieto požiadavky. Na tento účel musia spoločnosti počkať na prijatie sekundárnej legislatívy o kritériách recyklovateľnosti a výkonnostných stupňoch, ktoré sa očakávajú do roku 2028. Keď prvá požiadavka nadobudne účinnosť od roku 2030, firmy budú mať len dva roky na dosiahnutie úplného súladu s týmito pravidlami, čo je pomerne krátka doba. Existuje zopár rád, ktorými podnikatelia zaručene nič nepokazia a môžu priblížiť svoje podnikanie bližšie k súladu s týmto nariadením:
- Analyzovať schválené znenie nariadenia v spolupráci s odborníkmi na obaly.
- Odstraňovať komponenty obalov, ktoré bránia recyklácii, ako sú ťažké kovy, nátery, atramenty alebo lepidlá, a zvážiť alternatívne materiály.
- Pre firmy bude nevyhnutné, aby zvážili aj to, akú dôležitú úlohu zohráva súčasný dizajn balenia v identite značky, najmä v prípade tých produktov, ktoré sú od neho silne závislé, pokiaľ ide o diferenciáciu trhu a uznanie spotrebiteľov.
Každopádne, firmy musia
v najbližších rokoch pozorne sledovať vývoj legislatívy tak, aby ich
podnikanie bolo v súlade s daným nariadením.
