Zákon o zájazdoch účinný od 1.1.2019 upravil podmienky podnikania v cestovnom ruchu. Aké povinnosti musí spĺňať cestovná kancelária, aby mohla poskytovať služby cestovného ruchu?
Dňa 1.1.2019 nadobudol účinnosť zákon o zájazdoch. Jeho cieľom je zabezpečiť zvýšenú ochranu cestujúcich pri kúpe zájazdov a spojených cestovných služieb. Prijatím zákona o zájazdoch prišlo k viacerým zmenám v oblasti poskytovania zájazdov, ale taktiež aj v samotnom podnikaní v oblasti cestovného ruchu.
Čo je zájazd
Azda najdôležitejšiu zmenu predstavuje legálna definícia zájazdu. Ten je vymedzený pozitívne (čo sa považuje za zájazd), ale aj negatívne (čo sa za zájazd nepovažuje). Ten, kto neposkytuje zájazd v zmysle zákona, nemusí spĺňať podmienky podnikania v oblasti cestovného ruchu upravené týmto zákonom.
Za zájazd sa považuje kombinácia najmenej dvoch služieb cestovného ruchu:
- prepravy,
- ubytovania, ktoré nie je prirodzenou súčasťou prepravy a nie je určené na účel bývania,
- prenájmu motorových vozidiel, alebo
- inej služby cestovného ruchu, ktorá nie je prirodzenou súčasťou služby cestovného ruchu uvedenej v predchádzajúcich bodoch. Patrí tu napr. prehliadka so sprievodcom, vstupenky na koncerty, športové podujatia, skipasy.
Ak si cestujúci zakúpi na účel tej istej cesty dva alebo viac rôznych druhov služieb cestovného ruchu, v takom prípade sa to považuje za zájazd. Je potrebné, aby služby cestovného ruchu skombinoval jeden obchodník. To však neplatí úplne bez výnimky. Aby sa kombinácia služieb považovala za zájazd, postačuje aj to, aby boli:
- zakúpené na jednom predajnom mieste a skombinované pred tým, ako sa cestujúci zaviazal k úhrade ich ceny,
- ponúkané, predávané alebo účtované za súhrnnú cenu,
- ponúkané alebo predávané pod označením „zájazd“, „balík služieb cestovného ruchu“ alebo obdobným označením,
- kombinované cestujúcim po uzatvorení zmluvy, ktorá oprávňuje cestujúceho na výber z rôznych druhov služieb cestovného ruchu, alebo
- zakúpené od rôznych obchodníkov prostredníctvom prepojených online rezervačných systémov, pri ktorých obchodník zasiela meno a priezvisko, platobné údaje a elektronickú adresu cestujúceho ďalšiemu obchodníkovi a s týmto obchodníkom sa uzatvorí zmluva o službe cestovného ruchu najneskôr 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby cestovného ruchu.
Naopak, za zájazd sa nepovažuje kombinácia služieb cestovného ruchu, ak:
- iná služba cestovného ruchu nie je ponúkaná ako podstatná súčasť kombinácie alebo ak cena tejto inej služby cestovného ruchu nie je viac ako 25 % z celkovej ceny,
- si cestujúci vybral a zakúpil tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania prepravy, ubytovania alebo požičania motorového vozidla.
Stačí, aby bola splnená jedna z týchto možností a už sa kombinácia služieb cestovného ruchu za zájazd nepovažuje.
Príklady na definovanie zájazdu
- Prevádzkovateľ hotela spoločnosť A, s.r.o. ponúka možnosť výletov v rámci okolia svojho hotela na hrady a iné turistické miesta. Tieto výlety zabezpečuje podnikateľ B, s.r.o.. Cena výletov vrátane vstupov je zahrnutá v cene za ubytovanie. Keďže ide o kombináciu dvoch služieb cestovného ruchu a v súhrnnej cene je už zahrnutá cena za ubytovanie aj za výlety, v danom prípade ide o zájazd podľa zákona o zájazdoch, a to aj v prípade, že ide o dvoch jednotlivých poskytovateľov. Uzatvorená zmluva sa tak považuje za zmluvu o zájazde v zmysle zákona o zájazdoch.
- Ubytovacie zariadenie ponúka okrem možnosti ubytovania aj stravovanie a prístup k bazénu a wellness. Stravovanie a prístup k welllness predstavujú iné služby cestovného ruchu, ktoré sú prirodzenou súčasťou ubytovania. V danom prípade nejde o kombináciu služieb cestovného ruchu a o zájazd v zmysle zákona.
- Ubytovacie zariadenie ponúka okrem možnosti ubytovania aj výlety a vstupy v rámci okolia hotela na turistické miesta. Tieto výlety a vstupy sa za normálnych okolností považujú za iné služby cestovného ruchu. Cestujúci si však tieto iné služby zakúpil až po začatí poskytovania ubytovania. Preto aj v tomto prípade nepôjde o zájazd v zmysle zákona o zájazdoch.
Spojené služby cestovného ruchu
Zákon zavádza nový termín, a to „spojené služby cestovného ruchu“. V súčasnosti sa totiž bežne stáva, že si cestujúci zakúpi cez internet letenku a k tomu si objedná ubytovanie alebo si požičia auto z požičovne.
Spojenou službou cestovného ruchu je kombinácia najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu zakúpených na účel tej istej cesty, ktoré netvoria zájazd, pričom s viacerými poskytovateľmi služieb sú uzatvorené samostatné zmluvy, ak je cestujúcemu:
- sprostredkovaný počas jednej návštevy predajného miesta samostatný výber každej služby cestovného ruchu a samostatná platba za každú službu, alebo
- cieleným spôsobom sprostredkované obstaranie najmenej jednej dodatočnej služby cestovného ruchu od iného obchodníka. Zmluva s takýmto iným obchodníkom sa pritom musí uzatvoriť najneskôr do 24 hodín po potvrdení objednávky prvej služby cestovného ruchu.
Príklad na spojené služby cestovného ruchu
Spojená služba cestovného ruchu je situácia, keď cestujúci spolu s potvrdením o rezervácii napr. cesty lietadlom, dostane ponuku rezervovať si ďalšiu službu cestovného ruchu poskytovanú vo zvolenom cieľovom mieste, napr. ubytovanie, alebo prenájom auta, aj s odkazom na rezervačné webové sídlo iného poskytovateľa služby.
Kto môže uzatvárať zmluvu o zájazde
Zmluvy o zájazde môže uzatvárať alebo sprostredkúvať spojené služby cestovného ruchu len cestovná kancelária, ktorá má uzatvorené poistenie insolventnosti. Cestovná kancelária má na uzatvorenie zmluvy o zájazde s cestujúcim výhradné právo. Cestovná agentúra v rámci svojej podnikateľskej činnosti môže iba sprostredkovať uzatvorenie zmluvy o zájazde. S tým súvisí aj informačná povinnosť cestovnej agentúry informovať cestujúceho o tom, pre koho zájazd sprostredkúva.
Poskytovať zájazdy môžu už len cestovné kancelárie.
Po novom všetci, ktorí budú chcieť poskytovať služby cestovného ruchu súčasne, budú považovaní za cestovné kancelárie. Z tohto dôvodu budú musieť tomu prispôsobiť aj svoje podnikanie. Ak podnikateľ bude chcieť poskytovať služby cestovného ruchu, ktoré sa podľa zákona považujú za zájazd, prípadne za spojené cestovné služby, môže ich poskytovať len ako cestovná kancelária. Musí mať teda vydané živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Platí to aj pre rôzne ubytovacie zariadenia, prepravcov alebo prenajímateľov motorových vozidiel.
Povinnosti cestovných kancelárií
Zákon zavádza povinnosti, ktoré budú musieť cestovné kancelárie dodržiavať. Osoba prevádzkujúca cestovnú kanceláriu musí byť v prvom rade dôveryhodná. Za dôveryhodnú osobu sa nepovažuje tá, ktorej v posledných troch rokov zaniklo živnostenské oprávnenie z dôvodu porušenia ochrany spotrebiteľa, na ktorú bol vyhlásený konkurz alebo nad ktorou bola vyhlásená nútená správa.
Zákon ďalej ukladá cestovným kanceláriám povinnosť označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazd, ako aj informovať cestujúceho pred predajom zájazdu. Povinnosťou cestovnej kancelárie je plniť si informačné povinnosti vo vzťahu k poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku a mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku.
Ochrana proti úpadku cestovnej kancelárie
Cestovná kancelária musí byť poistená proti úpadku. Zákon o zájazdoch výrazne upravil povinnosti cestovných kancelárií aj v tejto oblasti. Od 1.1.2019 majú cestovné kancelárie rozšírenú informačnú povinnosť voči poskytovateľovi ochrany pred úpadkom.
Zmenami prešla aj výška sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Po novom musí cestovná kancelária dohodnúť s poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku sumu zabezpečujúcu ochranu vo výške najmenej 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu. Ak plánované tržby majú byť nižšie ako v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť sumu vo výške najmenej 30 % tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu v predchádzajúcom roku.
Cestovná kancelária je povinná s poskytovateľom ochrany pred úpadkom uzatvoriť zmluvu tak, aby sa vzťahovala na všetky zájazdy a spojené služby cestovného ruchu počas jej platnosti. Ochrana sa musí vzťahovať na odôvodnene predpokladané náklady, ktoré zahŕňajú najmä všetky platby prijímané cestovnou kanceláriou od cestujúceho za zájazd.
V súvislosti s ochranou pred úpadkom je cestovná kancelária povinná informovať Slovenskú obchodnú inšpekciu o vzniku, zmene alebo zániku zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Je povinná tiež predložiť rovnopis tejto zmluvy.
Poskytovanie informácií cestovnými kanceláriami
Ďalšou z výrazných zmien predstavuje informačná povinnosť cestovných kancelárií, a to konkrétne rozsah informácií poskytovaných cestujúcemu. Informácie, s ktorými musí byť cestujúci oboznámený, sú uvedené na formulári, ktorý je prílohou zákona o zájazdoch.
Ide o základné informácie o cieľovom mieste, trase, dĺžke pobytu a počtu nocí ubytovania, času odchodu a príchodu, druhu a kategórie dopravného prostriedku, ubytovacom zariadení, stravovaní, programe, vhodnosti cesty pre osoby so zníženou pohyblivosťou.
Ďalej je cestovná kancelária povinná informovať cestujúceho o celkovej cene zájazdu, vrátane daní a poplatkov, o platobných podmienkach, o minimálnom počte cestujúcich na to, aby sa realizoval zájazd, o práve odstúpiť od zmluvy. Tieto informácie musí cestovná kancelária poskytnúť ešte pred samotným uzavretím zmluvy o zájazde, v rámci predzmluvných vzťahov.
V prípade spojených služieb cestovného ruchu je cestovná kancelária povinná cestujúceho oboznámiť o tom, že sa na neho nevzťahuje žiadne z práv výlučných pre zájazdy. Ďalej je povinná upozorniť cestujúceho na to, že každý poskytovateľ jednotlivej služby cestovného ruchu zodpovedá výlučne len za ním poskytnuté služby a že sa na cestujúceho vzťahuje ochrana pre prípad úpadku cestovnej kancelárie.
Sankcie za porušenie povinností
Neboli by to povinnosti, keby za ich porušenie nehrozili pokuty. Slovenská obchodná inšpekcia môže uložiť pokutu od 2 000 do 70 000 eur v prípade, ak cestovná kancelária nebude mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku alebo ak nespĺňa podmienku dôveryhodnosti.
Za sprostredkovanie zájazdu pre osobu, ktorá nie je cestovnou kanceláriou, hrozí pokuta od 500 do 20 000 eur. Za neposkytnutie informácií pred uzatvorením zmluvy o zájazde hrozí pokuta od 200 do 10 000 eur. V prípade opakovaného porušenia tej istej povinnosti počas jedného roka môže byť uložená pokuta až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty, teda napr. za opätovné neposkytnutie informácií až do výšky 20 000 eur.
Zhrnutie na záver
Zákon o zájazdoch prináša zvýšenú ochranu cestujúcich, a to najmä zvýšením poistenia za cestovné zájazdy na 30 %. Prináša však aj nové povinnosti pre cestovné kancelárie v oblasti poskytovania zájazdov. Zákon presne určuje, čo sa považuje za zájazd. Ten bude môcť poskytovať výhradne cestovná kancelária na základe živnostenského oprávnenia. Po novom tak budú musieť získať oprávnenie na prevádzkovanie cestovných kancelárií aj iné subjekty, ako napr. ubytovacie zariadenia alebo prevádzkovatelia požičovní automobilov v prípade, ak budú spĺňať podmienku poskytovania zájazdov v zmysle zákona.
Či tieto zmeny skutočne pomôžu cestujúcim, alebo pôjde najmä o novú byrokraciu, ukáže prax.
