Ak v roku 2014 zamestnávate dvadsať a viac osôb (vrátane), ste povinný zamestnať 3,2% občanov so zdravotným postihnutím. V prípade, že to nie je možné, zvolí si podnikateľ formu náhradného plnenia. Jednou z takýchto foriem je zadanie zákazky alebo odobranie služby od chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska, pričom podnikateľ musí za zákazku zaplatiť do konca kalendárneho roka, t. j. do 31.12.2014.
Povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
Podnikatelia, ktorí presiahnu hranicu zamestnávania dvadsiatich osôb (vrátane), sú povinní zamestnať aj občanov so zdravotným postihnutím, a to minimálne 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Stanovené percento sa počíta z počtu zamestnancov zisteného ako priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok.
Do evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú napríklad:
- osoby, ktoré majú so zamestnávateľom uzavretú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,
- osoby na materskej dovolenke,
- osoby na rodičovskej dovolenke,
- osoby, ktoré sú uvoľnené na výkon práce do inej organizácie, vyslaní do škôl, kurzov a zamestnávateľ im neposkytuje mzdu,
- osoby, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy v rozsahu dlhšom ako štyri týždne.
Zistené hodnoty sa zaokrúhľujú na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor .
Podmienkou pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je, že títo občania sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“).
Ak zamestnávateľ zamestná občana, ktorého schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla na viac ako 70 %, na účely plnenia povinnosti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa takáto osoba považuje za troch občanov so zdravotným postihnutím.
Podnikateľ má v spoločnosti zamestnaných sto osôb. Zákon o službách mu v tomto prípade stanovuje povinnosť zamestnať aspoň troch občanov so zdravotným postihnutím. Ak by však zamestnal jedného, ktorému pracovná schopnosť poklesla o viac ako 70%, stačí mu zamestnať len takéhoto jedného namiesto troch občanov so zdravotným postihnutím..
Pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím plynú zamestnávateľovi nasledujúce povinnosti:
- zabezpečovať vhodné podmienky pre výkon práce,
- zaškoľovať a pripravovať občanov so zdravotným postihnutím na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu ich kvalifikácie,
- viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím.
Bližšie informácie o zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím v roku 2019 približujeme v článku Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v roku 2019
Kto sú občania so zdravotným postihnutím?
Definovanie osôb so zdravotným postihnutím nie je jednoduché. Rôzne zákony totiž pojem osoba so zdravotným postihnutím definujú odlišne. Spravidla sa však väčšina z nich odvoláva na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Podľa § 71 tohto zákona možno považovať občana so zdravotným postihnutím za osobu, ktorej dlhodobo, t.j. dlhšie ako jeden rok, poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania. Mieru poklesu schopnosti pre výkon zárobkovej činnosti, ktorá sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, možno nájsť v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
Čo ak zamestnávateľ nedodrží povinnosť stanovenú zákonom?
Podnikateľ, ktorý po prekročení hranice zamestnaných osôb dvadsať a viac, nedodrží povinnosť zákona a nebude zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, je povinný zaplatiť odvod štátu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Za rok 2014 je zamestnávateľ povinný realizovať úhradu odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na účet úradu najneskôr do 31. marca 2015 . Ide o určitú formu pokuty za neplnenie povinnosti.
Pre rok 2014:
- tento odvod za jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím je vo výške 977 EUR. Určíme ho ako 0,9-násobok celkovej ceny práce,
- cena práce, vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza, je 1 085, 64 EUR.
Podnikateľ sa vie plateniu odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vyhnúť!
Ak zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím nie je z rôznych príčin možné, zákon umožňuje uplatniť možnosť náhradného plnenia inou formou, ako je platenie tohto odvodu.
Náhradné plnenie sa získa zadaním zákazky alebo odobratím služby (výrobku) od chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska. Táto zákazka však musí byť zrealizovaná v tom istom kalendárnom roku, na ktorý chce zamestnávateľ získať náhradné plnenie.
Zákazkou sa rozumie dodanie tovaru alebo poskytnutie služby realizované medzi zamestnávateľom a chránenou dielňou, resp. chráneným pracoviskom, za úhradu vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce, t.j. 868 EUR + daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Pre podnikateľa je teda náhradné plnenie o 109 EUR výhodnejšie, ako platenie odvodu štátu za každého občana so zdravotným postihnutím, ktorého by mal podľa zákona zamestnať.
Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom DPH, ju započítava do ceny zákazky. Naopak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, ju do ceny zákazky nezapočítava. Výšku DPH si odpočíta vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočet.
Ak celková hodnota zákazky nie je dostatočná, zvyšok musí podnikateľ vyrovnať zaplatením povinného odvodu. Aby chránená dielňa vedela vystaviť na daný rok potvrdenie o náhradnom plnení, podnikateľ musí za zákazku zaplatiť do konca kalendárneho roka, čiže do 31.12.2014. Ak by platba prebehla neskôr, nemôže si náhradné plnenie uplatniť spätne.
Čo považujeme za chránenú dielňu a chránené pracovisko?
Chránená dielňa je pracovisko, v ktorom zriadi fyzická alebo právnická osoba viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, najmenej však 50 % všetkých zamestnancov. Je založená za účelom zamestnávania, zaškoľovania a prípravy občanov so zdravotným postihnutím na prácu.
Chránené pracovisko môže zriadiť fyzická alebo právnická osoba pre občana so zdravotným postihnutím, pričom túto prácu vykonáva mimo chránenej dielne. Zároveň môže ísť o pracovisko zriadené občanom so zdravotným postihnutím, na ktorom vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
Zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska musí okrem zamestnávania najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím:
- viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia,
- oznámiť každú zmenu najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa jej uskutočnenia,
- oznámiť zmenu sídla najneskôr 30 kalendárnych dní pred uskutočnením zmeny.
Písomná žiadosť o uznanie postavenia chránenej dielne a chráneného pracoviska sa podáva na miestne príslušnom úrade. Jej súčasťou musí byť popis pracovnej činnosti, pracoviska, jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov, prípadne o ich nájme.
Ak úrad so súhlasom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva žiadosť schváli, udelí doklad pre povolenie prevádzkovania chránenej dielne a chráneného pracoviska na dobu neurčitú. V prípade, že žiadateľ prestane plniť podmienky na prevádzkovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, prípadne podá písomnú žiadosť, úrad toto povolenie zruší.
Aké príspevky možno získať na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, ich výšku a podmienky nájdete v článku Príspevky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v roku 2020.
Náhradné plnenie - 100 % verzus 10 % fakturovanej sumy
Pri náhradnom plnení, vo forme zadania zákazky alebo odobratia služby (výrobku) chránenej dielni alebo chránenému pracovisku, sa spravidla uznáva 100 % hodnoty zákazky. V určitých prípadoch je však možné uznať do náhradného plnenia len 10 % fakturovanej sumy.
Kedy k tomu dochádza?
Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že tovar, prípadne výrobky, ktoré v rámci zákazky odoberie od chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nechce nechať označiť, t.j. nedôjde k jeho zhodnoteniu priamo na tomto pracovisku.
Ak si napríklad zamestnávateľ kúpi prostredníctvom chránenej dielne alebo chráneného pracoviska reklamné predmety, ktoré si následne nechá potlačiť firemným logom, je možné uznať do náhradného plnenia plných 100 % fakturovanej sumy len v prípade, že hodnota takýchto predmetov nie je vo veľmi veľkom nepomere s cenou za potlač. Overovanie takýchto prípadov majú na starosti pracovníci úradu. Ak odhalia hrubý nepomer, náhradné plnenie neuznajú vôbec. Zamestnávateľ bude následne musieť spätne doplatiť povinný odvod štátu plus penále, ktoré mu úrad vypočíta.
Pokuta pri porušení zákona o službách zamestnanosti
Ak zamestnávateľ, ktorému vznikla povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, takéto osoby nezamestnáva a zároveň nedodrží ani povinnosť náhradného plnenia, úrad môže uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 EUR. Pri ukladaní pokuty úrad prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov. Pokutu možno uložiť v lehote do jedného roka a najneskôr do troch rokov, odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností.
Zhrnutie povinností týkajúcich sa zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v roku 2014
Ak v roku 2014 zamestnávate dvadsať a viac osôb (vrátene), ste povinný zamestnať 3,2% občanov so zdravotným postihnutím. V prípade, že u Vás zamestnávanie týchto osôb nie je možné, zvolíte si formu náhradného plnenia.
- Náhradné plnenie vo forme odvodu štátu za počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých máte povinnosť zamestnávať – 977 EUR za každého zamestnanca – tento odvod je potrebné zaplatiť do 31. marca 2015.
- Náhradné plnenie vo forme zadania zákazky alebo odobratia služby od chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska – zákazka najmenej vo výške 868 EUR (+DPH) za rok, pričom podnikateľ musí za zákazku zaplatiť do konca kalendárneho roka, t. j. do 31.12.2014.
- Kombinácia týchto dvoch foriem náhradného plnenia.
- Ak zamestnávateľ, ktorému vznikla povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, takéto osoby nezamestnáva a zároveň nedodrží ani povinnosť náhradného plnenia, úrad môže uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 EUR.
