Zviera ako darček: pravidlá predaja, kúpy či adopcie

Kúpa, adopcia, predaj a darovanie psa, mačky alebo iného spoločenského zvieraťa, má svoje pravidlá. Čo musia splniť pôvodní vlastníci, predajcovia zvieraťa aj ich noví majitelia?

Nie je nič nezvyčajné, ak sa zviera stane darčekom či už na Vianoce, narodeniny, alebo pri inej príležitosti. Často po domácom miláčikovi túžia deti, ktorí rodičom „pília uši“ aj niekoľko mesiacov, kým im prianie nesplnia. Avšak, v mnohých prípadoch napokon zviera končí v útulku, či v tom horšom prípade len tak, na ulici. Kúpu alebo adopciu domáceho miláčika si preto treba poriadne premyslieť – či sú preň vytvorené vhodné podmienky a či sa oň nový majiteľ vie postarať. Ide totiž aj o istú časovú a finančnú záťaž. Na pamäti tiež treba mať legislatívu, ktorá sa so starostlivosťou či zaobstaraním zvieraťa spája. 

Zmena vlastníctva spoločenského zvieraťa z pohľadu legislatívy 

Od 1. septembra 2018 je v účinnosti novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá rieši ochranu, starostlivosť, evidenciu zvierat a zabraňuje nelegálnemu množeniu. Touto novelou sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré zviera nepovažujú za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Taktiež sa zaviedlo povinné čipovanie psov a preklasifikovali sa možné spôsoby týrania zvierat či definícia „utýrania“ zvieraťa. Za týranie zvierat sa tak považuje nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne. Posilnili sa právomoci veterinárnych inšpektorov, ktorí v prípade podozrenia na týranie zvieraťa majú právo vstúpiť na pozemok alebo do obydlia.  

Ako uvádza Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) na svojej webovej stránke, každá zmena vlastníctva spoločenského zvieraťa (predaj/adopcia/darovanie) sa považuje za komerčnú činnosť a viažu sa k nej náležité podmienky. Pravidlá chovu zvierat a prevodu ich vlastníctva musia spĺňať pôvodní vlastníci a predajcovia. Budúci vlastníci zvierat by sa zasa mali zaujímať o pôvod zvierat, aby boli od legitímnych chovateľov, mali dobré životné podmienky, a tiež, aký má zviera zdravotný stav. Novým vlastníkom pribúdajú isté povinnosti a musia splniť podmienky ďalšieho chovu. 

Ktoré zvieratá sú považované za spoločenské? 

Pod spoločenskými zvieratami si možno podľa ŠVPS predstaviť: 

• Psy, 
• Mačky, 
• Fretky, 
• Bezstavovce, 
• Okrasné vodné živočíchy, 
• Obojživelníky, 
• Plazy,  
• Vtáky (iné ako hydina), 
• Cicavce (iné hlodavce a králiky ako tie, ktoré sú určené na výrobu potravín), 

ktoré sú domestikované alebo chované v domácnosti a ktorých fyzické, emocionálne, behaviorálne a sociálne potreby môžu byť naplnené vďaka spoločníkovi v domácnosti či v úzkom každodennom vzťahu s ľuďmi. 

Pravidlá a povinnosti pri predaji/kúpe/adopcii a darovaní spoločenského zvieraťa 

Dôležité je rozlišovať, či ide o predaj/darovanie/kúpu/adopciu v rámci Slovenska, v rámci EÚ, alebo do/zo zahraničia mimo Únie.  

Predaj, darovanie, kúpa či adopcia zvieraťa v rámci Slovenska 

Psa, mačku či iné spoločenské zviera je možné nadobudnúť iba z registrovaného chovu alebo zo schválenej karanténnej stanice a útulku. Od roku 2022 platí, že každý predajca alebo osoba, ktorá chce iným spôsobom odstúpiť zviera (napríklad darovaním), sa musí registrovať na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe podľa miestnej príslušnosti ako chovateľ spoločenských zvierat. A o tejto skutočnosti by mal byť informovaný aj budúci majiteľ zvieraťa.  

Ako pre Podnikajte.sk uviedla Lucia Štepková z Referátu ochrany zvierat Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, registrácia chovov spoločenských zvierat bola zavedená z dôvodu zníženia počtu porušení v chovných zariadeniach, ktoré produkujú zvieratá a uvádzajú ich na trh. „Účelom zavedenia tejto povinnosti nebolo registrovať každého chovateľa, ktorému sa okotí sučka, lebo ju „nakryl susedov pes“. Pokiaľ chovateľ chová zvieratá za účelom množenia a poskytovania zvierat do vlastníctva iných osôb, je potrebná registrácia chovného zariadenia na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Registráciu chovného zariadenia vykonáva príslušná RVPS po tom, čo chovateľ predložil žiadosť o registráciu chovného zariadenia s priloženým potvrdením o zaplatení správneho poplatku vo výške 50 eur,“ približuje a dodáva, že lehota na registráciu chovného zariadenia nie je zákonne stanovená, spravidla trvá do 30 dní, záleží to však od vyťaženosti a zaneprázdnenia RVPS. K 29.11.2024 bolo registrovaných chovných zariadení pre spoločenské zvieratá v počte 1 791. 

Ďalšou náležitosťou, ktorú treba mať na pamäti je, že psy musia byť pred prvou zmenou vlastníctva (najneskôr do 12 týždňov veku) označené mikročipom. Vlastník vtedy uvádza taktiež svoje identifikačné údaje a údaje psa do Centrálneho registra spoločenských zvierat (CRSZ), a to cez súkromného veterinára, ktorý vykonal označenie. Túto registráciu si možno online overiť v CRSZ, avšak je potrebné poznať od pôvodného vlastníka číslo mikročipu.  

Nielen pri psoch, ale aj pri mačkách, fretkách a podobne (vnímavé mäsožravé zvieratá) starších ako tri mesiace, je povinnosťou vlastníka alebo držiteľa zvieraťa na vlastné náklady zabezpečiť vakcináciu a revakcináciu proti besnote, udržiavať zviera v imunite a zabezpečiť vyšetrovanie a vakcináciu zvieraťa podľa jeho potrieb. V prípade označených psov je aj tento údaj možné overiť prostredníctvom CRSZ po zadaní čísla mikročipu.  

Ďalšou povinnosťou vlastníka psa je nahlásiť do 21 dní odo dňa zmeny vlastníctva údaje o novom majiteľovi psa do spomínaného registra, opäť cez súkromného veterinára. Pozor, tieto údaje je povinný nahlásiť pôvodný vlastník zvieraťa! Hoci pri zmene vlastníka nie sú potrebné žiadne veterinárne dokumenty, zvyčajne sa v praxi vyskytuje tzv. vakcinačný preukaz, v ktorom sú uvedené údaje vlastníka, zvieraťa, zaznamenanie označenia mikročipom, vakcinácie proti besnote a infekčným ochoreniam, ošetrenie proti parazitom či informácia o vykonaní klinickej prehliadky.  

Štátna veterinárna správa odporúča aj kúpno-predajnú zmluvu o zvierati medzi pôvodným a novým vlastníkom. Pri nečakaných situáciách a pri veterinárnom konaní môže byť nápomocná.  

V prípade nesplnenia podmienok môže byť vlastník alebo držiteľ zvieraťa pokutovaný alebo inak riešený kompetentnými orgánmi. ŠVPS uvádza príklady: 

• sankcia 50 eur fyzickej osobe za nezabezpečenie trvalého označenia psa mikročipom; 
• pokuta od 300 do 800 eur fyzickej osobe, ktorá pri zmene vlastníka psa nenahlási údaje o novom vlastníkovi psa do CRSZ prostredníctvom veterinára do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka psa; 
• pokuta od 400 do 1000 eur fyzickej osobe za nezabezpečenie vakcinácie a revakcinácie proti besnote podľa stanovených pravidiel, ako aj vyšetrovania a vakcinácie zvieraťa podľa jeho fyziologických a biologických potrieb. 

Lucia Štepková približuje, že v roku 2023 v oblasti ochrany spoločenských zvierat bolo uložených 15 pokút.  

Predaj, darovanie, kúpa či adopcia zvieraťa v rámci EÚ 

Pri akomkoľvek prevode vlastníctva zvieraťa v rámci Európskej únie platia podobné pravidlá ako v rámci Slovenska. Nadobudnúť zviera možno len z registrovaného chovu spoločenských zvierat, zo schválenej karanténnej stanice a útulku alebo zo schváleného strediska na zhromažďovanie spoločenských zvierat v krajine EÚ. Opäť platí, že každá aj fyzická osoba, ktorá chce predať alebo inak odstúpiť vlastníctvo zvieraťa, musí byť registrovaná na miestne príslušnej veterinárnej autorite v danej krajine EÚ ako chovateľ spoločenských zvierat.  

Zvieratá, konkrétne psy, mačky a fretky musia byť označené mikročipom (transpondérom) ktorýmkoľvek súkromným veterinárom. So zvieraťom je pred komerčným premiestňovaním potrebné podstúpiť klinické vyšetrenie v rámci 48 hodín pred odchodom a zviera nesmie vykazovať žiadne symptómy ani klinické príznaky chorôb. 

Taktiež psy, mačky a fretky musia byť vakcinované proti besnote, pričom je potrebné splniť nasledovné podmienky: 

• zviera je pred vakcináciou nezameniteľne označené mikročipom,  
• vakcínu podáva oprávnený veterinár,  
• v čase vakcinácie má zviera už aspoň 12 týždňov, 
• dátum vakcinácie je uvedený spolu s dobou platnosti vakcinácie oprávneným alebo úradným veterinárom v EÚ pase zvieraťa (ŠVPS uvádza, že doba platnosti vakcinácie sa začína vytvorením ochrannej imunity, tá nastáva po 21 dňoch a trvá do konca doby ochrannej imunity, ako sa uvádza v technickej špecifikácii povolenia na uvedenie na trh alebo v povolení/licencii pre vakcínu proti besnote v členskom štáte, kde sa vakcína podáva), 
• revakcinácia sa musí považovať za primárne očkovanie, ak sa nevykonala počas platnosti predchádzajúcej vakcinácie. 

Pre lepšiu predstavu možno uviesť niekoľko príkladov. 

Príklad prvej vakcinácie (primovakcinácia) 

Pán Jozef zo Slovenska si adoptoval mačiatko z Poľska, ktoré bolo ako 12-týždňové označené mikročipom a zaočkované proti besnote 5. marca. Mačku môžu na Slovensko odoslať 26. marca, keď jej vakcinácia nadobudne platnosť.  

Príklad revakcinácie v rámci platnosti predchádzajúceho očkovania 

Pani Jana si kupuje psa z Dánska. Psík má rok a ako 12-týždňové šteniatko bol vakcinovaný proti besnote 1. septembra. Revakcinovaný bol po necelom roku, 31. augusta. Je tak možné odoslať ho ihneď, pretože revakcinácia je platná okamžite.  

Príklad revakcinácie po platnosti predchádzajúceho očkovania 

Pár z Česka daruje pani Alene 3-ročnú fretku. Prvýkrát bola vakcinovaná ako 12-týždňová 1. novembra, potom bola dvakrát revakcinovaná vždy ešte v októbri. V roku, kedy ju chcú darovať, ale revakcinácia prebehla až 3. novembra. Preto musí pár z Česka počkať až do 24. novembra, keď jej vakcinácia nadobudne platnosť.  

Proti besnote môžu očkovať a vakcináciu zapísať do pasu spoločenského zvieraťa len súkromní veterinári poverení na vydávanie pasov pre takéto zvieratá.  

V niektorých štátoch EÚ sú ale povolené výnimky z platného očkovania proti besnote pre mladé zvieratá. Vtedy je povolené komerčné premiestnenie zvieraťa, ktoré má menej ako 12 týždňov a ešte nie je vakcinované proti besnote alebo je vo veku 12 až 16 týždňov a bolo vakcinované proti besnote, no ešte nie je očkovanie platné, teda neprešlo 21 dní od očkovania. V týchto prípadoch je ale potrebné splniť ostatné podmienky komerčného premiestňovania v rámci EÚ a členský štát určenia musí povoliť takéto premiestňovanie (na webovej stránke o tom musí informovať). Zároveň musí byť v sprevádzajúcom certifikáte zdravia zvieraťa doplnené vyhlásenie držiteľa psa, mačky či fretky, že od narodenia do odchodu zviera nebolo v kontakte s držanými zvieratami s podozrením na infekciu besnotou alebo s voľne žijúcimi, ktoré patria medzi druhy zapísané v zozname pre infekciu besnotou. Alebo musí byť z EÚ pasu matky, od ktorej je zviera ešte závislé, možné zistiť, že pred narodením mláďaťa matka bola očkovaná proti besnote v súlade s požiadavkami na platnosť vakcinácie. 

Aj Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré takúto výnimku dovoľuje – teda na naše územie možno komerčne premiestniť z inej krajiny EÚ mladé zviera bez platnej vakcinácie, ak spĺňa ostatné požiadavky. Pokiaľ sa zviera premiestňuje cez viaceré členské štáty, je potrebné sa uistiť, že výnimku uplatňujú všetky, teda aj tranzitné krajiny. 

Zoznam krajín, ktoré výnimku (ne)povoľujú, je zobrazený v nasledovnej tabuľke: 

Pri predaji, kúpe, adopcii či darovaní spoločenského zvieraťa v rámci EÚ sa vyžadujú tieto dokumenty: 

• Európsky pas spoločenského zvieraťa – vydávajú súkromní veterinári poverení na túto činnosť v krajine odoslania, 
• Úradné zdravotné osvedčenie – vydávajú úradní veterinári kompetentnej veterinárnej autority krajiny odoslania. 

V prípade nesplnenia daných podmienok môže byť zamietnutý vstup zvieraťa na územie krajiny, môže byť nariadená karanténa zvieraťa v štátnom zariadení, pričom náklady znáša vlastník alebo sa môže nariadiť utratenie zvieraťa, opäť na náklady vlastníka. Vlastník, držiteľ alebo prepravca môže byť pokutovaný, napríklad od 300 do 800 eur, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nepredloží pri premiestňovaní zvierat orgánu veterinárnej správy certifikáty a doklady. 

Predaj, darovanie, kúpa či adopcia zvieraťa z krajiny mimo EÚ 

Na komerčné účely možno doviezť zviera len z takej krajiny mimo EÚ, ktorá sa nachádza v časti I prílohy VIII Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/404. Ide napr. o krajiny ako Spojené arabské emiráty, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Brazília, Kanada, Čína či USA. Aj tentokrát je povinné označenie mikročipom, vakcinácia proti besnote podľa rovnakých pravidiel ako pri dovoze v rámci Únie, no navyše v prípade niektorých krajín sa vyžaduje aj špeciálny „Titračný test protilátok besnoty“. Ako uvádza Štátna veterinárna správa Slovenska na svojej stránke, zvieratá dovážané do EÚ smú na územie Únie vstupovať len cez schválené hraničné kontrolné stanice na daný druh zvierat. Stanici však treba deň vopred oznámiť očakávaný vstup zvierat, a to cez elektronický systém TRACES. 

Rozhodnúť sa zaobstarať zviera so sebou nesie veľkú zodpovednosť 

Pri výbere zvieraťa je dôležité myslieť na viaceré aspekty a nepodceniť ho. Hoci veterinárna správa odporúča vyhradiť si dostatok času na výber psa (šteniatka), určite je to vhodné aj pri výbere iných zvierat. Podľa ŠVPS je dobré si na túto udalosť vyčleniť jeden voľný deň, navštíviť viacero chovateľov a nebrať so sebou deti. Pri kúpe psa je dôležité overiť si, či je začipovaný a či sú údaje o ňom a jeho vlastníkovi v Centrálnom registri spoločenských zvierat (treba si vypýtať číslo čipu a zadať ho do registra). Ak je pes čipovaný, no nie je v registri, veterinárny lekár môže odmietnuť dodatočne zaregistrovať zviera do CRSZ, prípadne si môže účtovať poplatok za dodatočnú registráciu. „K chovateľovi si nezabudnite so sebou zobrať mobil s internetovým pripojením, aby ste registráciu vedeli na mieste preveriť,“ odporúča ŠVPS. 

Podceniť netreba ani zdravie zvieraťa, je dôležité všímať si jeho pohyb, otvory (oči, uši, ústa, análny otvor - ak obsahujú, hnis, výtok či červíky, je lepšie zviera nekupovať), kožu (či je bez ekzémov, škvŕn, parazitov) a prehmatať celé telo. Všímať si treba, či je pečiatkou a zápisom v očkovacom preukaze potvrdené odčervenie. Veterinárna správa tiež upozorňuje, že sa netreba nechať oklamať tvrdeniami vlastníka, že pes nenarastie veľký alebo, naopak, že bude mohutný a krásny. Vždy si treba žiadať vidieť rodičov zvieraťa a netreba sa nechať „odbiť“. Zbystriť pozornosť treba aj pri nízkej cene (môže sa predražiť pri ďalších návštevách veterinára). ŠVPS odporúča dohodnúť sa na kúpnej zmluve, kde budú identifikačné údaje zvieraťa, no tiež dátumy a podmienky prípadnej reklamácie, vrátenia atď. Taktiež je dôležité kupovať zviera priamo z chovu, nenechať si stratiť možnosť vidieť miesto, kde sa narodilo – teda nenechať sa presvedčiť, aby zviera bolo predané na inom mieste (napr. benzínka). 

Útulky sú v kritickom stave, adopcií je z roka na rok menej 

V neposlednom rade je dôležité si poriadne kúpu či iný spôsob nadobudnutia spoločenského zvieraťa premyslieť. Ako pre Podnikajte.sk uvádza Katarína Schneiderová z organizácie Zvierací ombudsman, oficiálne štatistiky či evidencie, kedy útulky evidujú najväčšie prírastky, neexistuje. Napriek tomu z vlastnej skúsenosti vie povedať, že najväčší „nával“, kedy pribúdajú zvieratá do útulkov, nie je ani tak bezprostredne po Vianociach, ale s miernym odstupom času. Rodina zistí, že na psa nemá toľko času, deti prestane baviť, uvedomia si, že mať doma psa (či iné zviera) je záväzok a nezvládajú sa oň starať. Taktiež často dochádza k uvedomeniu, že starostlivosť o zviera je finančne nad ich sily. Častým prípadom je aj situácia, kedy majiteľ alebo majiteľka zvieraťa zomrú – zviera prechádza na najbližších, ktorí ale nemajú časovú či finančnú kapacitu na jeho starostlivosť. 

Vtedy prichádzajú psy do útulkov. „Viac vnímajú nápor útulky počas obdobia nového roka, keď počas silvestrovských osláv pyrotechnika negatívne vplýva na zvieratá, zatúlajú sa, stratia sa a skončia v útulku, pričom majitelia sa k nim už nedopátrajú,“ vysvetľuje. Aj preto sa pričinili o zákaz predaja hlučnej zábavnej pyrotechniky (stále sa však nájdu ľudia, ktorí ju používajú). 

Špecifické bolo podľa K. Schneiderovej obdobie koronavírusu, kedy ľudia boli doma a mali čas starať sa a venovať sa zvieraťu. Po pandémii a návrate do „normálu“ však už ten čas nemali a útulky zápasili s výrazným pribúdaním zvierat. „Z dlhodobého hľadiska je adopcia v útulkoch miestami až takmer nulová. Zvierat tam síce pribúda, no počet adopcií z roka na rok klesá. Záchranou sú adopcie do zahraničia – najmä do Rakúska či Nemecka. Aj preto sa snažíme podporovať adopcie rôznymi kampaňami a podujatiami,“ uvádza. Vzhľadom na kritickú situáciu v útulkoch (ktorá je podľa jej slov dlhodobo podceňovaná a ignorovaná zodpovednými orgánmi či štátom), organizácie ako Zvierací ombudsman presadzujú a apelujú najmä na adopciu zvieraťa.  

Ak sa ale napriek tomu človek na adopciu necíti a rozhodne sa pre kúpu, je potrebné myslieť na to, že (najmä v prípade psa) ide o záväzok aj na 15 rokov, uvažovať treba nad možnou budúcou situáciou (či bude časovo a finančne zvládať starostlivosť aj o niekoľko rokov). Taktiež upozorňuje na kúpu cez internetové portály, kedy napríklad lacné šteniatka môžu byť predzvesťou toho, že ide o „množiara“. Nemenej podstatný je správny výber druhu psa – niektoré sú živšie, aktívnejšie či náročnejšie na vycvičenie, niektoré nemusia byť vhodné k deťom, iné sú pokojnejšie, ktoré uprednostňujú relax doma a podobne. Aj vlastné aktivity a spôsob života je tak parameter, ktorý treba brať do úvahy pred zaobstaraním zvieraťa.