Ženy zarábajú horšie – a to nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch. Kde sú platové rozdiely najmenšie a aké faktory to ovplyvňujú?
Najnovšia analýza portálu Platy.sk potvrdzuje, že ženy zarábajú horšie naprieč krajinami. Za mzdovou nerovnomernosťou je veľa príčin, čísla nemusia byť ovplyvnené diskrimináciou, ale tiež pracovnými preferenciami, zvykmi alebo napríklad aj orientáciou hospodárstva.
Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži
Keď sa vyberie vo firme skupina zamestnankýň a skupina zamestnancov a skúsi sa odhadnúť, ktorá partia zarába viac, nebude to zrejme náročné. Skúsenosti aj štatistiky ukazujú jednoznačne na mužov.
Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia.
Celkový priemerný plat žien predstavuje 1 323 eur v hrubom. V prípade mužov je to až 1 751 eur. Rozdiel v týchto hrubých zárobkoch predstavuje 428 eur, teda takmer 25 %.
Priemerný čistý zárobok nesiaha u žien ani na 1 000 eur
Pri predpoklade, že ľudia nemajú deti a neuplatňujú si nezdaniteľnú časť, je čistý zárobok žien menej ako tisíc eur. Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1228 eur. Podľa priemeru majú muži vo svojej peňaženke každý mesiac o tri stoeurové bankovky viac ako ženy.
Ako sú na tom s platmi ostatné krajiny V4?
Portál Platy.sk patrí pod medzinárodný web Paylab.com, ktorý zoskupuje mzdové portály naprieč celým svetom. Analýza preto porovnáva rozdiely medzi zárobkami žien a mužov vo viacerých štátoch.
Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú ale omnoho výraznejšie.
Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 %.
Kde sú mzdové nezrovnalosti menej výrazné?
Spomedzi krajín V4 vidíme najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku. Rozdiel tu predstavuje zhruba 22 %. Vo Vyšehradskej štvorke môžeme sledovať výraznejšie platové disproporcie ako v iných štátoch Európy. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami vidíme napríklad v balkánskych krajinách. Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce.
Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel výrazne nižší. Predstavuje zhruba 16 %.
Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku tu vidieť výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 % nižší plat ako ich mužskí kolegovia.
Aké faktory majú vplyv na platové rozdiely?
Za mzdovou nerovnomernosťou je veľa príčin, jednou z nich sú iné pracovné preferencie. Najmä pre krajiny Vyšehradskej skupiny je typické, že v odvetviach s prevahou ženského pohlavia vidieť nižšie platy. Sektormi s vyšším podielom žien sú napríklad zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, administratíva či ekonomika, financie a účtovníctvo. Naopak, keď sa pozrieme, v ktorých odvetviach vidieť reakcie od mužov, dominujú napríklad telekomunikácie, elektrotechnika a energetika a strojárstvo.
Ďalším z faktorov, ktoré majú vplyv na platové rozdiely medzi ženami a mužmi je materská dovolenka. V mnohých krajinách je starostlivosť o novorodené dieťa takmer vždy na matke. Kým ženy sú niekoľko rokov na materskej dovolenke, ich mužskí kolegovia naberajú v pracovnom živote skúsenosti, s čím často súvisí aj platový progres.
V rôznych regiónoch sa však stále môžeme stretávať s vplyvom rodových zvykov. Ženy ešte stále nie sú vychovávané a motivované pracovať na kariére. Preto pretrvávajú zvyklosti, pri ktorých je za živiteľa rodiny považovaný otec, kým matka sa má starať o domácnosť a deti.
Ďalším dôležitým dôvodom, ktorý často súvisí s predošlými spomínanými faktormi, je tiež skutočnosť, že ženy si často už na pracovných pohovoroch pýtajú menej peňazí. Tento problém sa rieši najmä v krajinách ako je Slovensko, Česká republika, Maďarsko či Poľsko. Dôvodom môže byť jednak nižšia iniciatíva. Sú prípady, kedy ženy samé často za živiteľa rodiny považujú muža. Zároveň sa však stretávame s tým, že ženy majú na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia a platové vyjednávanie im robí väčší problém. Dôležitým momentom je aj fakt, že v mnohých krajinách platí, že keď idú ženy do platového vyjednávania, musia vyjednávať s mužským manažérom.
Zdroj: Profesia.sk
