V súčasnosti sú veľmi obľúbené stáže pre študentov vo firmách. Prečítajte si, za akých podmienok je možné pracovať bezplatne a kedy už ide o porušenie zákona.
Pri bezplatných stážistoch vo firme by mali byť podnikatelia obozretní
Absolventi škôl si dnes prácu bez predošlej praxe hľadajú len ťažko. Rovnako ťažké je tiež postavenie zamestnávateľov, ktorí by takýchto ľudí radi bezplatne zaučili či otestovali a neporušili pritom zákon. I keď je neplatená prax alebo stáž pomerne častá, podnikatelia by mali byť pri ich výkone obozretní.
Hranica medzi legálnou neplatenou praxou a prácou načierno je totiž veľmi tenká a sankcie, ktoré podnikateľom v tejto súvislosti hrozia, mnohonásobne prevyšujú odmenu, ktorú by inak zaplatili bežnému zamestnancovi alebo dohodárovi. Pokiaľ vo svojej firme využívate bezplatnú prácu praktikanta, stážistu či iného pomocníka aj Vy, mali by ste si dávať pozor na niekoľko nasledujúcich skutočností.
Kedy je bezplatná prax, stáž alebo výpomoc možná?
Hneď na úvod je vhodné poznamenať, že najčastejším príkladom tejto problematiky je výkon praxe počas štúdia na vysokej či strednej škole. Študentská prax alebo stáž však nie je zákonom upravená ako legálna možnosť využitia neplatenej práce!
To, či si študent dokáže zabezpečiť pracovný pomer alebo uzavretie dohody, na základe ktorej vykoná povinnú prax, je výlučne na jeho schopnostiach a možnostiach. Povinnosť študenta takúto prax absolvovať nezakladá zároveň možnosť zamestnávateľa využívať jeho prácu bez toho, aby študentovi zaplatil, i keď si to mnoho firiem alebo škôl ani len neuvedomuje.
Zákon umožňuje výkon neplatenej praxe, stáže či výpomoci iba v nasledujúcich prípadoch:
- Výpomoc medzi príbuznými
- Absolventská prax
- Dohoda o dobrovoľníckej činnosti
- Uzavretie nepomenovanej dohody na neplatenú stáž
Výpomoc medzi príbuznými
Ak ste podnikajúcou fyzickou osobou (napr. živnostník či advokát, nie však konateľ alebo spoločník), môžete prijať neplatenú výpomoc zo strany manžela a manželky, súrodenca alebo príbuzného v priamom rade (starý otec, otec, syn, vnuk). Právnické osoby takúto možnosť využiť nemôžu. Viac informácií o neplatenej výpomoci sa môžete dozvedieť v článku Je kamarátska pomoc vo firme nelegálnou prácou? a Práca na skúšku - je legálna alebo nie?
Absolventská prax
Ak zamýšľate prijať novú pracovnú silu, na ktorej do istej miery "ušetríte", mali by ste využiť celkom legálny inštitút absolventskej praxe. Pri nej môže praktikant odpracovať 20 hodín týždenne po dobu 3 až 6 mesiacov, pričom jeho odmenu zaplatí úrad práce. Podmienkou využitia absolventskej praxe zo strany podnikateľa je uzavretie zmluvy s príslušným úradom práce. Na strane praktikanta je potrebné predovšetkým ukončenie štúdia, vek do 26 rokov a zaevidovanie sa na úrade práce.
Dohoda o dobrovoľníckej činnosti
Ak sa Vaša firma (prípadne nezisková organizácia alebo občianske združenie) zameriava na činnosti verejnoprospešného charakteru, môžete s Vašim stážistom uzatvoriť dohodu o dobrovoľníckej činnosti. Medzi takéto činnosti zaraďujeme najmä odstraňovanie následkov prírodných katastrof, pomoc osobám so zdravotným postihnutím, činnosť pri ochrane životného prostredia, organizovanie kultúrnych, vzdelávacích či športových podujatí atď. Pre bežné firmy alebo iné typy organizácií však takáto možnosť nie je prípustná. Tak ako v prípade absolventskej praxe, aj dobrovoľnícka činnosť môže byť za určitých podmienok "preplatená" úradom práce.
Uzavretie nepomenovanej dohody
Ak praktikant alebo Vaša firma nespĺňa predpoklady pre využitie niektorej z vyššie uvedených možností, ešte stále existuje určité riešenie. Tým je uzatvorenie tzv. nepomenovanej dohody podľa ustanovenia § 51 občianskeho zákonníka.
Zmysel takejto dohody spočíva v možnosti praktikanta získať prehľad o situácii a podmienkach vo firme, vo vzdelávaní sa alebo rozvoji jeho sociálnych zručností. Ide teda o prax, pri ktorej praktikant nevykonáva produktívnu činnosť.
Praktikant alebo stážista preto nesmie byť viazaný znakmi závislej práce, ktorými sú:
- vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa vyznačuje nadriadenosťou na strane zamestnávateľa a podriadenosťou na strane zamestnanca
- zamestnanec prácu vykonáva samostatne (t.j. bez toho, aby ňou poveril inú osobu)
- zamestnanec prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa
- zamestnanec prácu vykonáva v mene zamestnávateľa
- zamestnanec prácu vykonáva na mieste a v čase určenom zamestnávateľom
- zamestnanec za prácu dostáva mzdu alebo plat
Príklad: Podnikateľ a praktikant uzatvoria nepomenovanú dohodu. Na základe nej sa praktikant môže vzdelávať pri riešení praktických príkladov (nie však pracovných úloh zadávaných riadnym zamestnancom), prezentovať svoje nápady, zúčastňovať sa firemných akcií atď. Praktikant nesmie plniť pracovné pokyny nadriadeného (môže však sledovať prácu iného pracovníka a minimálne mu v nej pomáhať) a k podnikateľovi do firmy môže chodiť len vtedy, kedy mu to vyhovuje. Ak bude podnikateľ s praktikantom spokojný, uzatvorí s ním pracovnú zmluvu, ktorú praktikantovi písomne zaručil už v dohode o výkone praxe (napr. za splnenia vopred stanovených kvalifikačných podmienok).
V praxi je takéto riešenie použiteľné len zriedka, nakoľko praktikant by si mal prácu skutočne vyskúšať, je to však zároveň určitá "daň" za to, že za každú vykonanú prácu obvykle náleží odmena.
Ak by Vás navštívil pracovník inšpektorátu práce a praktikant by u Vás sedel za počítačom, dohoda by bola tiež dôkazom toho, že praktikant vo firme nie je načierno. V zaujme vylúčenia rizík a vypracovania kvalitnej nepomenovanej dohody, ktorá bude obsahovať všetky podstatné náležitosti, preto odporúčame konzultáciu s právnikom.
Na druhej strane, inšpektorát práce bude vždy zaujímať predovšetkým faktický stav na pracovisku. Ak teda predložíte dohodu o výkone praxe, avšak praktikant vykonáva tú istú prácu ako riadne platení zamestnanci, bez ohľadu na kvalitu a obsah dohody budete sankcionovaní pokutou.
Ako podnikatelia často nevedomky obchádzajú zákon a aké riziká im pri tom hrozia?
Mnoho firiem v súčasnosti ponúka neplatené stáže študentom, ktorí vo firme nejakú dobu pracujú a tí, ktorí sa osvedčia dostanú pracovnú ponuku. Pre podnikateľov je to najmä nástroj na hľadanie šikovných ľudí najmä v sektoroch, kde je kvalifikovanej pracovnej sily nedostatok a absolventi škôl majú nedostatočné zručnosti. Aby podnikateľ neporušil zákon (nedopustil sa nelegálneho zamestnávania či vytvorenia zastretého pracovného pomeru), nemal by:
- uzavrieť s praktikantom alebo stážistom pracovnú zmluvu alebo dohodu, v ktorej sa strany dohodnú na mzde 0 EUR za mesiac. V tomto prípade pôjde o zastretý pracovný pomer, ktorý inšpektorát práce sankcionuje pokutou.
- uzavrieť s praktikantom pracovnú zmluvu alebo dohodu s minimálnou výškou odmeny (z tej je navyše potrebné odviesť daň a odvody), ktorú praktikantovi nevyplatí. V tomto prípade sa podnikateľ vystavuje riziku žaloby zo strany praktikanta, ako i pokuty od inšpektorátu práce.
- neuzavrieť s praktikantom žiadnu pracovnú zmluvu alebo dohodu (praktikant alebo stážista sa "poflakuje" po firme). V tomto prípade pôjde o nelegálnu prácu bez zmluvy, ktorú inšpektorát práce sankcionuje pokutou.
Každý z týchto prípadov môže inšpektorát práce posúdiť ako nelegálnu prácu, za ktorú musí udeliť pokutu od 2000 EUR do 200 000 EUR, ak ide o nelegálne zamestnávanie jedného praktikanta. Ak pôjde o nelegálne zamestnávanie 2 a viac ľudí, inšpektorát práce musí udeliť pokutu od 5 000 EUR do 200 000 EUR.
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré problematiku neplatenej praxe či stáže upravujú
§ 1 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení
§§ 2, 3 zákona č. 406/2011 Z.z. Zákon o dobrovoľníctve v platnom znení
§ 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
§ 51 zákona č. 5/2004 Z.z. Zákon o službách zamestnanosti v platnom znení
§ 19 zákona č. 125/2006 Z.z. Zákon o inšpekcii práce v platnom znení
