Manžel, súrodenec či dieťa nepotrebujú vždy pracovnú zmluvu, aby mohli pomôcť rodine s podnikaním. Kedy ide o výnimku z nelegálnej práce a ako sa rozšíri od 1. 1. 2023?
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) obsahuje právnu úpravu zabezpečujúcu, aby nedochádzalo k uzatváraniu zmlúv nahrádzajúcich pracovnú zmluvu či dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a to najmä v snahe vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcim zo Zákonníka práce či daňovo-odvodovým povinnostiam.
Nelegálna práca
Nelegálnu prácu zákon č. 82/2005 Z. z. definuje ako závislú prácu, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa (a to tak fyzickú ako aj právnickú osobu) a buď s ňou nemá žiaden pracovnoprávny alebo štátnozamestnanecký pomer, alebo ide o zamestnanca, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, pričom nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Z toho vyplýva, že pri uzatváraní zmlúv týkajúcich sa výkonu určitej činnosti je potrebné zodpovedne posúdiť, či náhodou nie sú splnené definičné znaky závislej práce. Ako sa môžete dočítať aj v článku Čo je podnikanie a živnosť – definícia a rozdiely, zamestnanec nevykonáva prácu na vlastnú zodpovednosť ani vo vlastnom mene. Závislou prácou sa tak rozumie taká práca, pri ktorej podmienky jej výkonu ako aj pokyny na jej realizáciu vydáva iná osoba, zamestnávateľ. Zamestnanec síce realizuje prácu osobne, no hlavnú zodpovednosť za výsledky takejto práce voči tretím nenesie priamo zamestnanec, ale jeho zamestnávateľ. Závislú prácu je možné vykonávať len v zmysle Zákonníka práce.
Uzatvorenie akejkoľvek inej zmluvy než pracovnej (prípadne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) v prípade výkonu závislej práce, alebo dokonca neuzatvorenie žiadnej zmluvy, je potom možné vnímať ako výkon nelegálnej práce, a tým porušenie zákona č. 82/2005 Z. z., aj porušenie Zákonníka práce. Pokiaľ by niekto pracoval pre iného podnikateľa, ale nie na základe pracovnej zmluvy, ale zriadil si kvôli tomu živnosť, pričom v skutočnosti by prácu vykonával v priestoroch podnikateľa, s prostriedkami podnikateľa, v pracovnom čase určenom podnikateľom, na základe pokynov daných podnikateľom, neniesol by zodpovednosť tak, ako ju nesie práve podnikateľ a pod., v podstate by obchádzal Zákonník práce a dopúšťal sa výkonu nelegálnej práce. Pri takomto výkone práce totiž nejde o realizáciu živnosti, ale o zastieranie závislej práce. Išlo by o porušenie zákonného zákazu, za ktorý hrozí aj sankcia v podobe pokuty, ako uvádzame v tomto článku ďalej.
Nelegálne zamestnávanie
V kontexte uvedeného, zákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje aj pojem nelegálneho zamestnávania. Kým nelegálnu prácu vykonáva fyzická osoba (zamestnanec), nelegálneho zamestnávania sa dopúšťa podnikateľ (zamestnávateľ), ktorý využíva závislú prácu:
- fyzickej osoby, s ktorou nemá pracovnoprávny alebo štátnozamestnanecký pomer,
- fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra alebo
- štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu, alebo
- štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.
Výnimka z nelegálnej práce/zamestnávania pre rodinných príslušníkov
Najmä drobní podnikatelia (živnostníci) však často potrebujú výpomoc rodinných príslušníkov, a to najmä v náročných časoch (napr. spôsobených pandémiou COVID – 19), kedy je pomoc najbližších, a to často bez akejkoľvek zmluvy a platenia odvodov, veľmi potrebná. Zákon č. 82/2005 Z. z. preto upravuje výnimky z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktoré za určitých okolností umožňujú, aby rodinní príslušníci mohli vypomáhať podnikateľom aj bez toho, aby došlo k uzatvoreniu pracovnoprávneho alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Rodinný príslušník nemusí mať vždy pracovnú zmluvu.
S účinnosťou od 1. 1. 2023 bude dokonca s ohľadom na opakované podnety z podnikateľského prostredia spomínaná výnimka rozšírená.
V zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. sa rodinným príslušníkom myslí príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel fyzickej osoby – podnikateľa, alebo spoločníka v spoločnosti.
Aby bolo možné uplatniť pre rodinného príslušníka výnimku z nelegálneho zamestnávania resp. z nelegálnej práce, musia byť v súčasnosti splnené viaceré podmienky, a to:
- práca je týmto rodinným príslušníkom vykonávaná pre fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným s najviac jedným spoločníkom a
- rodinný príslušník je dôchodkovo poistený, alebo je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom vo veku do 26 rokov.
Príklad na výnimku z nelegálnej práce/zamestnávania u študenta
20 ročný syn, študent vysokej školy,
pomáha svojmu otcovi, živnostníkovi, ktorý má stavebnú firmu, a to počas
letných prázdnin každý deň vždy minimálne 8 hodín. S otcom však nemajú
uzatvorenú pracovnú zmluvu a vzhľadom na druh práce a odpracovaný čas
nie sú splnené ani podmienky pre výkon práce na dohodu o brigádnickej
práci študenta. Vzhľadom na výnimku zo zákona č. 82/2005 Z. z. nejde
o nelegálne zamestnávanie ani o výkon nelegálnej práce.
Výnimka z nelegálnej práce/zamestnávania pre rodinných príslušníkov od 1.1.2023
Podľa novely zákona č. 82/2005 Z. z. účinnej od 1. 1. 2023 dochádza k rozšíreniu uvedenej výnimky aj na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú rodinnými príslušníkmi (napríklad manželia, súrodenci). To znamená, že od 1. 1. 2023 nepôjde o nelegálnu prácu (ani o nelegálne zamestnávanie), pokiaľ:
- bude práca vykonávaná pre fyzickú osobu – podnikateľa (napríklad živnostník) alebo pre spoločnosť s ručením obmedzeným s najviac dvoma spoločníkmi, ktorí sú rodinnými príslušníkmi,
- práca bude vykonávaná príbuzným podnikateľa v priamom rade, súrodencom alebo manželom fyzickej osoby - podnikateľa alebo niektorého zo spoločníkov s.r.o.- čky,
- rodinný príslušník vykonávajúcu prácu bude dôchodkovo poistený, poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
Výnimka z nelegálnej práce aj pre s.r.o. s najviac dvoma spoločníkmi.
Zamestnávanie rodinných príslušníkov v prípade, ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, nepredstavuje nelegálne zamestnávanie.
Príklad na výnimku z nelegálnej práce/zamestnávania v s.r.o. s dvoma spoločníkmi
Manželia vlastnia s.r.o.- čku, v ktorej sú obaja spoločníkmi. Iných spoločníkov s.r.o.-čka nemá. Vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou si nemôžu dovoliť účtovníčku. Majú ale šťastie, pretože mama jedného manžela celý život pracovala ako účtovníčka. V súčasnosti je na dôchodku. Ak od januára 2023 bude účtovníctvo bezplatne pre s.r.o.-čku vykonávať matka spoločníka, v takom prípade s ohľadom na novelu zákona č. 82/2005 Z. z. od 1. 1. 2023 nepôjde o nelegálne zamestnávanie.
Podmienky výnimky z nelegálnej práce budú splnené napríklad aj vtedy, ak by vyššie uvedenej s.r.o.- čke bez pracovnej zmluvy alebo na základe inej zmluvy pomáhal napríklad súrodenec jedného z manželov, ktorý je ako živnostník riadne dôchodkovo (nemocensky) poistený.
Sankcie za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie od 1.1.2023
Kontrolu
nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce od 1. 1. 2023 budú vykonávať inšpektoráty práce.
Inšpektorát práce prejednáva aj priestupky. Priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu, za čo mu hrozí pokuta až vo výške 331 eur. Ak sa teda niekto zamestná bez pracovnej zmluvy, alebo na základe inej zmluvy v snahe obísť pracovnú zmluvu a nepôjde o rodinného príslušníka v zmysle vyššie v článku priblíženej výnimke, dopustí sa priestupku, za ktorý mu hrozí pokuta najviac 331 eur. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadní všetky skutočnosti, napríklad či ide o opakovane realizovanú nelegálnu prácu a pod. a podľa toho určí aj výšku pokuty.
Sankcie za nelegálne zamestnávanie vyplývajú z rôznych osobitných predpisov. Napríklad podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30. 3. 2022 bolo nelegálne zamestnávanie vnímané ako závažné porušenie povinností v oblasti pracovného práva a sociálneho práva, preto podnikateľ, ktorý by realizoval nelegálne zamestnávanie, nespĺňal podmienky osobného postavenia a nemohol sa uchádzať o žiadne väčšie verejné zákazky. V súčasnosti je nelegálne zamestnávanie vnímané ako dôvod na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania, a to kedykoľvek v priebehu verejného obstarávania.
Za nelegálne zamestnávanie hrozí pokuta až do 200 000 eur.
Podobne ako pri nelegálnej práci, aj za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania môže inšpektorát práce uložiť pokutu, a to až vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur, pričom ak by šlo o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, pokutu najmenej vo výške 5 000 eur.
