Môže zamestnávateľ pred nástupom do zamestnania bezplatne vyskúšať schopnosti a pracovitosť potenciálneho zamestnanca? Aké sankcie hrozia v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania?
Letná sezóna na Slovensku je v plnom prúde a ako každý rok aj tento so sebou prináša zvýšený dopyt po pracovnej sile. Týka sa to najmä vykonávania prác, ktoré sú pre toto sezónne obdobie charakteristické (napr. predaj zmrzliny, nápojov a jedál na letných terasách, zber poľnohospodárskych plodín a i.). Práve počas letnej sezóny využívajú zamestnávatelia tzv. prácu na skúšku, ktorá sa v posledných rokoch stala bežne zaužívanou praxou, a to prevažne v gastronomickej oblasti.
Kedy ide o prácu na skúšku?
Zamestnávatelia chcú často zistiť, či potenciálny zamestnanec (kandidát na pracovnú pozíciu) bude vhodný pre výkon danej práce, alebo či napríklad zapadne do pracovného kolektívu.
Práca na skúšku („zaučenie“) znamená, že zamestnávateľ si najprv uchádzača o pracovnú pozíciu vyskúša (väčšinou zadarmo), spravidla na niekoľko hodín, prípadne aj na niekoľko dní a až potom sa rozhodne, či s ním uzatvorí pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaným mimo pracovného pomeru (napr. dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti).
Zamestnávateľ tomuto uchádzačovi zadáva nejaké pracovné úlohy alebo pokyny, ktoré by mal uchádzač splniť. V danom prípade teda ide o vykonávanie závislej práce v prospech zamestnávateľa, za ktorú podľa Zákonníka práce prináleží mzda.
Ide najmä o situácie, keď mladí ľudia pristúpia na skúšobný (bezodplatný) výkon práce ešte pred podpísaním pracovnej zmluvy alebo dohody so zamestnávateľom, čím dochádza k výkonu závislej práce mimo pracovného pomeru, poprípade mimo niektorej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. práca načierno, bez papiera).
Je práca na skúšku legálna?
V prípade vykonávania práce na skúšku ide o porušovanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nelegálnou prácou je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Nelegálnym zamestnávaním je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah.
Zamestnávatelia sa teda tým, že využívajú tzv. prácu na skúšku, dopúšťajú hrubého porušovania zákona, a to konkrétne porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
Len pre zaujímavosť uvádzame, že práca na skúšku je nezákonná aj v susednej Českej republike. Zamestnanci tam rovnako musia mať uzavretú pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aby mohli vykonávať prácu v súlade so zákonom.
Aké sú dôsledky práce na skúšku?
Častým dôsledkom vykonávania práce na skúšku je, že uchádzač skúškou neprejde, zamestnávateľ sa rozhodne ho nezamestnať a za odpracovaný čas (vykonanú prácu) mu nevyplatí žiadnu odmenu.
Vykonávanie práce bez písomne uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu teda sťažuje osobe, ktorá prácu vykonala, možnosť domôcť sa svojich prípadných neuspokojených nárokov z takéhoto nelegálneho pracovného vzťahu.
Rada: Každý uchádzač o pracovné miesto by mal apelovať na zamestnávateľa, aby s ním uzatvoril pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže prijať uchádzača do pracovného pomeru (na základe pracovnej zmluvy) na trojmesačnú skúšobnú dobu. Počas tohto obdobia už musí zamestnávateľ zistiť, či je daná osoba vhodná na pracovnú pozíciu alebo nie. V prípade, že nový zamestnanec nepracuje podľa predstáv zamestnávateľa, môže s ním zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu.
Problematická situácia nastáva pri študentoch, ktorí hľadajú len brigádu na leto, nie trvalý pracovný pomer. Pri dohode o brigádnickej práci študentov (ako aj ďalších dohodách) totiž neplatí vyššie uvedená skúšobná doba ako pri pracovnom pomere, preto zamestnávatelia nechcú hneď so študentmi uzatvárať dohody, ale najprv si ich chcú len vyskúšať, či zvládnu vykonávať danú prácu. Preto, keď študent pracuje pre zamestnávateľa bez písomnej dohody, mal by sa čo najrýchlejšie obrátiť na inšpektorát práce a túto skutočnosť mu oznámiť. To platí aj v prípade, že mu zamestnávateľ nechce vyplatiť odmenu za vykonanú prácu.
Aké sankcie hrozia pri práci na skúšku?
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú:
- príslušné inšpektoráty práce,
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
- úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ten, kto vykonáva nelegálnu prácu sa dopúšťa priestupku. Inak povedané, ak uchádzač o pracovné miesto vie, že ide o prácu na skúšku, resp. že ide o nelegálnu prácu, dopúšťa sa tým v zmysle zákona o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní priestupku. Takémuto kvázi zamestnancovi môže byť uložená pokuta až do výšky 331 eur.
Práca na skúšku je na Slovensku protizákonná. Zamestnávateľovi hrozí pri nej pokuta do 200-tisíc eur.
Ak sa pri kontrole zistí, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, teda využil určitú osobu na prácu na skúšku, bude mu uložená pokuta od 2 000 do 200 000 eur. Ak nelegálne zamestnáva dve a viac osôb súčasne, pokuta bude najmenej v sume 5 000 eur. Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je považované za osobitne závažné porušenie zákona a je dôvodom na zrušenie živnostenského oprávnenia zamestnávateľa.
Medzi ďalšie následky porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania patria:
- neposkytnutie dotácií zo štátneho rozpočtu, ak zamestnávateľ porušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania (podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy),
- neumožnenie účasti na verejnom obstarávaní, t. j. vylúčenie z verejného obstarávania, ak sa zamestnávateľ dopustil nelegálneho zamestnávania v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania (podľa zákona o verejnom obstarávaní),
- neposkytnutie finančných prostriedkov zo zdrojov EU (eurofondy).
Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú ľudí, sa vystavujú nielen vysokým pokutám či zrušeniu živnostenského oprávnenia, ale tiež krivia rovnosť podmienok na podnikanie.
Upozornenie: Inšpekcia práce vykonáva zvýšenú kontrolu dodržiavania zákonných povinností zamestnávateľov pri zamestnávaní na sezónne práce počas celého letného obdobia. Nelegálne zamestnávanie alebo nelegálnu prácu môže ktokoľvek nahlásiť na inšpektoráte práce.
Štatistika zistení nelegálneho zamestnávania v roku 2019
Národný inšpektorát práce na svojej webovej stránke uvádza, že v máji 2019 bolo v rámci kontroly odhalených celkovo 96 osôb pracujúcich nelegálne (30 žien a 66 mužov), ktorých nelegálne zamestnávalo 56 zamestnávateľov. Prevažná väčšina týchto nelegálne pracujúcich osôb vykonávala prácu v sektore stavebníctva, veľkoobchodu a maloobchodu, ubytovacích a stravovacích služieb.
Odborná prax alebo stáž študenta vs. práca na skúšku
Odborná prax alebo stáž študenta predstavujú prípady bezodplatného vykonávania práce, a to v rámci štúdia na strednej alebo vysokej škole, prípadne aj po ukončení štúdia. Ich účelom je využívať a prehlbovať vedomosti študenta získané v odborných predmetoch a vytvárať potrebné zručnosti a pracovné návyky.
Odborná prax alebo študentská stáž na rozdiel od práce na skúšku nie je nezákonná, aj keď je bezplatná. Spravidla sa realizuje na základe písomnej dohody zamestnávateľa so školou (odborná prax) alebo na základe písomnej dohody o bezplatnej stáži uzavretej so študentom (študentská stáž).
Okrem toho existuje ešte dobrovoľnícka prax (činnosť), ktorú upravuje zákon o dobrovoľníctve. Ide o činnosť, ktorú vykonáva fyzická osoba (dobrovoľník) na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti, bez nároku na odmenu, a to pre inú osobu v jej prospech alebo vo verejný prospech. Fyzická osoba ju vykonáva na základe svojho slobodného rozhodnutia, svojich schopností, zručností a vedomostí. Rovnako ide o prácu, ktorá nie je nezákonná.
Činnosť, ktorú študent vykonáva v rámci odbornej praxe, stáže alebo dobrovoľnbíckej činnosti by nemala vykazovať znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce (napr. samostatné vykonávanie pracovných úloh pre zamestnávateľa). Ak by tomu tak bolo, dochádzalo by k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce.
