Sadzba dane z pridanej hodnoty zostane na úrovni 20 %, skráti sa lehota pre registráciu pre DPH a zásadne sa zmení oblasť elektronických služieb. Prečítajte si článok, ktorý sumarizuje zmeny v DPH.
Dňa 8. júla 2014 bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Novela zákona o dani z pridanej hodnoty nadobudne účinnosť od 1. januára 2015, okrem niekoľkých novelizačných bodov, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. októbra 2014 alebo od 1. júla 2015. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša nasledovné zmeny a doplnenia:
- základná sadzba dane z pridanej hodnoty 20 %,
- skrátenie lehoty registrácie pre daň z pridanej hodnoty na 21 dní,
- pohyblivá výška pokuty za skoršie vyplatenie nadmerného odpočtu na základe nepravdivých údajov,
- osobitná úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby,
- nižšia hodnota tovaru pre povinné mesačné podávanie súhrnného výkazu,
- lehota na podanie kontrolného výkazu bude 25 dní bez ohľadu na deň podania daňového priznania,
- úprava vyplácania nadmerného odpočtu po zavedení čiastkového protokolu,
- jednoznačné vymedzenie miesta dodania služieb pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry,
- predĺženie lehoty pre podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom z 20 na 25 dní.
Sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) od roku 2015 bude 20 %
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa zamedzí funkcia automatického mechanizmu, na základe ktorého by mohla sadzba dane z pridanej hodnoty klesnúť na 19 %. Sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % sa zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty ustanoví ako pevná sadzba.
Od 1. októbra 2014 nadobudne účinnosť § 85kc ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého sa § 85j ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty od 1. januára 2015 neuplatní.
Lehota pre vykonanie registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH) od roku 2015 bude 21 dní
Podľa v súčasnosti účinného zákona o dani z pridanej hodnoty daňový úrad vykoná registráciu pre daň z pridanej hodnoty najneskôr:
- do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, alebo
- do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, ak je zdaniteľná osoba (podnikateľ žiadajúci o registráciu pre DPH) povinná zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty.
Tridsaťdňová lehota, účinná pre daňovo nerizikové subjekty, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 skráti na 21 dní. Zdaniteľné osoby (podnikatelia), ktorým nevznikne povinnosť zložiť zábezpeku na daň, sa budú stávať platiteľmi dane z pridanej hodnoty najmenej o 9 dní skôr.
V zmysle prechodného ustanovenia (účinnosť od 1. 10. 2014) zákona o dani z pridanej hodnoty sa 21 dňová lehota bude vzťahovať len na žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podané 1. januára 2015 a neskôr.
Výška pokuty za vrátenie nadmerného odpočtu v skrátenej lehote na základe nepravdivých údajov nebude od roku 2015 pevná
Daňoví úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty nadmerný odpočet platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ktorý v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty uvedie, že spĺňa nasledujúce podmienky:
- zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac,
- bol platiteľom dane z pridanej hodnoty najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a
- nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch sociálneho a zdravotného poistenia.
Ak daňový úrad preukáže, že platiteľ dane z pridanej hodnoty (podnikateľ) nepravdivo uviedol, že spĺňa uvedené podmienky a na vrátenie nadmerného odpočtu v kratšej lehote nemal nárok, uloží platiteľovi dane z pridanej hodnoty (podnikateľovi) pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu.
Podstata zmeny, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára 2015, je v tom, že suma 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu už nebude predstavovať pevnú sumu pokuty, ale jej hornú hranicu (= daňový úrad môže uložiť aj nižšiu pokutu).
Príklad: Podnikateľ v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nepravdivo uviedol, že má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 10 000 eur do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Daňový úrad uloží pokutu (= povinnosť uložiť pokutu) podľa znenia zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom:
- do 31. decembra 2014 vo výške 130 eur,
- od 1. januára 2015 do výšky 130 eur.
Osobitná úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby od roku 2015
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa zmení a zjednotí určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ak sú dodávané zdaniteľnou osobou osobe inej ako zdaniteľnej osobe (ďalej len „nezdaniteľná osoba“). Miestom dodania uvedených služieb bude členský štát, v ktorom má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.
Poznámka: Za elektronickú službu sa nebude považovať (účinné aj v súčasnosti) komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty účinného v súčasnosti je miestom dodania uvedených služieb členský štát usadenia nezdaniteľnej osoby (zákazníka) len v prípade, ak ich poskytuje zdaniteľná osoba usadená mimo územia Európskej únie. Ak uvedené služby dodáva zdaniteľná osoba usadená v Európskej únii, miestom dodania je členský štát, v ktorom je táto zdaniteľná osoba (dodávateľ) usadená.
Z dôvodu, že miesto dodania uvedených služieb sa bude s účinnosťou od 1. januára 2015 určovať podľa miesta usadenia nezdaniteľnej osoby (zákazníka) a mohla by zdaniteľnej osobe (dodávateľovi uvedených služieb) vznikať povinnosť registrácie pre daň z pridanej hodnoty v niekoľkých členských štátoch a tak zvyšovať jej administratívne a nákladové zaťaženie, zavádza sa do zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2015 dobrovoľná osobitná úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby (tzv. mini one-stop-shop model).
Osobitná úprava pre uplatňovanie DPH pre uvedené služby je samostatne upravená pre zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie a zdaniteľné osoby, usadené na území Európskej únie ale neusadené v členskom štáte spotreby.
Ak sa zdaniteľná osoba (dodávateľ uvedených služieb) rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu uplatňovania dane z pridanej hodnoty a vyberie si Slovenskú republiku ako členský štát identifikácie, oznámi Daňovému úradu Bratislava alebo príslušnému daňovému úradu začatie tejto činnosti. Následne bude elektronicky podávať jedno osobitné daňové priznanie pre dodania uvedených služieb s miestom dodania v členskom štáte usadenia nezdaniteľnej osoby (zákazníka) a uhrádzať DPH len členskému štátu identifikácie.
Mesačná povinnosť podať súhrnný výkaz od hodnoty tovarov 50 000 eur už od októbra 2014
Platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom nastali skutočnosti pre vznik tejto povinnosti, napríklad dodal tovar zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie. Súhrnný výkaz možno s účinnosťou od 1. októbra 2014 podať za kalendárny štvrťrok v prípade, ak sú splnené tieto dve podmienky:
- hodnota tovarov nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku 50 000 eur a súčasne
- hodnota tovarov nepresiahla v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur.
Poznámka: Hodnota tovarov v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch sa posudzuje za každý kalendárny štvrťrok samostatne.
Ak platiteľ dane z pridanej hodnoty (podnikateľ) predpokladal, že splní uvedené dve podmienky, ale v aktuálnom kalendárnom štvrťroku hodnota tovarov presiahne hodnotu 50 000 eur, možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov presiahne 50 000 eur.
Do hodnoty tovarov sa zahrnuje hodnota dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte a ktoré je oslobodené od DPH (tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru), premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu na účely podnikania, ktoré je oslobodené od DPH a hodnota dodania tovaru (fakturácia), ktoré uskutočnil ako prvý odberateľ v trojstrannom obchode.
Príklad: Slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty dodával (predával) v roku 2013 a 2014 tovar do Českej republiky, pričom sa uplatní oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Hodnota dodaného tovaru bola v:
- 4. štvrťroku 2013 v sume 69 000 eur,
- 1. štvrťroku 2014 v sume 71 000 eur,
- 2. štvrťroku 2014 v sume 67 500 eur,
- 3. štvrťroku 2014 v sume 52 000 eur.
V 4. štvrťroku 2014 predpokladá hodnotu tovarov dodaných do Českej republiky v sume približne 76 500 eur, a síce v mesiaci:
- október 2014 v sume približne 27 500 eur,
- november 2014 v sume približne 29 000 eur,
- december 2014 v sume približne 20 000 eur.
Platiteľ dane z pridanej hodnoty by podľa zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom:
- do 30. septembra 2014 mohol podať súhrnný výkaz za 4. štvrťrok roku 2014, pretože by v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch v rokoch 2013 a 2014 a ani vo štvrtom kalendárnom štvrťroku v roku 2014 neprekročil hodnotu tovarov 100 000 eur,
- od 1. októbra 2014 nemohol podať súhrnný výkaz za 4. štvrťrok roku 2014, pretože by v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch v rokoch 2013 a 2014 a vo štvrtom kalendárnom štvrťroku v roku 2014 prekročil hodnotu tovarov 50 000 eur.
Hodnota tovarov 50 000 eur je suma požadovaná smernicou Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Lehota na podanie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty bude 25 dní
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2014 je platiteľ dane z pridanej hodnoty (podnikateľ) povinný podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie:
- do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, alebo
- v deň podania daňového priznania, ak podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty pred 25. dňom po skončení zdaňovacieho obdobia.
Inými slovami, platiteľ dane z pridanej hodnoty musí rešpektovať dve lehoty, prvá je 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a druhá je naviazaná na deň podania daňového priznania. S účinnosťou od 1. januára 2015 sa vypúšťa určenie lehoty na podanie kontrolného výkazu, ktorá je naviazaná na deň podania daňového priznania a ktorá prikazovala platiteľom dane z pridanej hodnoty podávať kontrolný výkaz skôr ako do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (pozri druhá odrážka vyššie).
Príklad: Platiteľovi dane z pridanej hodnoty vznikne povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac január 2015. Predpokladajme, že daňové priznanie stihne podať dňa 16. februára 2015. Lehota na podanie kontrolného výkazu uplynie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom:
- do 31. decembra 2014 dňa 16. februára 2015,
- od 1. januára 2015 dňa 25. februára 2015.
Platiteľ dane z pridanej hodnoty bude mať na spracovanie a podanie kontrolného výkazu o 9 dní viac a nedopustí sa porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty.
Vyplácanie časti nadmerného odpočtu na základe čiastkového protokolu od 1. júla 2015
S účinnosťou od 1. júla 2015 nadobudne účinnosť nový právny inštitút – čiastkový protokol, na základe ktorého bude môcť daňový úrad vrátiť časť nadmerného odpočtu aj v priebehu daňovej kontroly. Ak daňový úrad vyhotoví čiastkový protokol, vráti časť nadmerného odpočtu do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu. Taktiež sa v zákone o dani z pridanej hodnoty upravuje situácia, ktorá vznikne pri ukončení daňovej kontroly a v priebehu daňovej kontroly bola už časť nadmerného odpočtu vrátená. V tomto prípade sa vráti rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným na základe čiastkového protokolu v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly.
Príklad: Daňový úrad začal daňovú kontrolu nadmerného odpočtu vo výške 10 000 eur za zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. V priebehu prvých dvoch týždňov daňovej kontroly preveril daňový úrad relevantné doklady, vypočul svedkov a zozbieral a preveril ďalšie relevantné dôkazy, ktoré súvisia s nadmerným odpočtom za prvý mesiac v poradí kalendárneho štvrťroka. Pre nadmerné množstvo práce pokračovala daňová kontrola ďalšie tri mesiace a daňová kontrola bola ukončená celkovo po štrnástich týždňoch. Výška nadmerného odpočtu zistená daňovým úradom sa zhodovala s výškou nadmerného odpočtu uvedenou v podanom daňovom priznaní, t. j. 10 000 eur. V zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom:
- do 30. júna 2015, daňový úrad vráti kontrolovanému daňovému subjektu nadmerný odpočet vo výške 10 000 eur do 10 dní od skončenia daňovej kontroly,
- od 1. júla 2015, daňový úrad využije možnosť vyhotoviť čiastkový protokol. V lehote do 10 dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu vráti kontrolovanému daňovému subjektu sumu nadmerného odpočtu 4 500 eur a zvyšných 5 500 eur vráti kontrolovanému daňovému subjektu do 10 dní od skončenia daňovej kontroly.
Pozitívnou zmenou, ktorú prináša čiastkový protokol, je možnosť vyplácať nadmerný odpočet aj počas prebiehajúcej daňovej kontroly.
Miesto dodania služieb pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry od roku 2015
Cestovné kancelárie a cestovné agentúry nakupujú rôzne služby aby ich následne predávali konečným zákazníkom ako balíček (kombináciu) služieb. S účinnosťou od 1. januára 2015 sa jednoznačne spresňuje, že miestom dodania služby cestovnej kancelárie je členský štát, v ktorom má cestovná kancelária sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodá. Ide o legislatívne spresnenie osobitnej úpravy, nakoľko v súčasnosti sa uplatňuje postup podľa § 15 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Príklad: Cestovná kancelária so sídlom v Slovenskej republike zabezpečí pre rodinu dovolenku v Chorvátsku. Od svojich dodávateľov obstará služby ako ubytovanie, stravovanie a doprava, ktoré ako jednu službu dodá (predá) konečnému zákazníkovi. Miesto dodania služby je Slovenská republika.
Predĺženie lehoty pre podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom od roku 2015
Daňový zástupca pri dovoze tovaru z tretích štátov je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz. Podľa v súčasnosti účinného zákona o dani z pridanej hodnoty podáva daňový zástupca súhrnný výkaz Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárny mesiac v lehote do 20 dní po skončení kalendárneho mesiaca. Možnosť podať súhrnný výkaz za obdobie kalendárny štvrťrok nie je možné uplatniť. S účinnosťou od 1. januára 2015 sa predlžuje lehota na podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom za zastúpených dovozcov na 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca.
