Aké pokuty vám hrozia, ak včas nepodáte daňové priznanie alebo nezaplatíte daň z príjmov? Uloží vám správca dane pokutu, aj keď zaplatíte daň z príjmov alebo podáte daňové priznanie sami po ustanovenej lehote?
Aká je lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov?
Podnikateľ je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Po skončení zdaňovacieho obdobia za rok 2017 bol podnikateľ povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov v lehote do 3.4.2018 (nakoľko deň 31.3.2018 pripadol na deň pracovného pokoja). Do uvedeného termínu si však mohol podnikateľ predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, a to prostredníctvom oznámenia daňovníka o predlžení lehoty na podanie daňového priznania. Podnikateľ si tak mohol predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o celé tri alebo celých šesť kalendárnych mesiacov (ak mal príjmy zo zahraničia).
Aká je lehota na zaplatenie dane z príjmov?
Podnikateľ je povinný v lehote na podanie daňového priznania aj daň z príjmov zaplatiť. Napríklad, ak podnikateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov v lehote do 3.4.2018, mal povinnosť v tejto lehote aj daň z príjmov zaplatiť. Ak má podnikateľ predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 2.7.2018 (30.6.2018 pripadne na deň pracovného pokoja), je povinný v lehote do 2.7.2018 aj daň z príjmov zaplatiť.
Je dôležité dbať aj na to, aby podnikateľ správne označil platbu dane príslušným variabilným symbolom. Viac informácií o tom, ako zaplatiť daň si prečítajte v článku Platenie daní a označovanie platieb daní v roku 2018.
Za deň platby sa podľa § 55 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) pritom považuje:
- pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,
- pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal.
Je možné požiadať o odklad platenia dane alebo o platenie dane v splátkach?
Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povoliť platenie dane v splátkach na základe žiadosti daňového subjektu, avšak len za určitých podmienok:
- ak dlžná suma bude zabezpečená záložným právom podľa § 81 daňového poriadku, alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka,
- so žiadosťou predloží daňovník finančnú analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.
Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenia dane v splátkach najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane.
Je dôležité upozorniť aj na to, že počas doby povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt aj úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky, a to vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, avšak nie menej ako 10 %.
Aké sankcie hrozia podnikateľovi, ak nepodá daňové priznanie k dani z príjmov v ustanovenej lehote?
To, že podnikateľ nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote sa považuje podľa daňového poriadku za správny delikt. Správca dane uloží podnikateľovi za nepodanie daňového priznania v lehote na podanie daňového priznania pokutu vo výške od 30 eur do 16 000 eur. Správca dane pri uložení pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Pokuta v uvedenej výške bude uložená podnikateľovi v prípade, ak sám zistí, že nepodal daňové priznanie v ustanovenej lehote, ale aj v prípade, ak ho na to správca dane vyzve.
Príklad: Podnikateľ Peter oznámil správcovi dane predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov do 2.7.2018 (deň 30.6.2018 pripadne na deň pracovného pokoja). Peter v tomto termíne zaplatil daň z príjmov, ale daňové priznanie podal po termíne. Správca dane mu za tento správny delikt uloží pokutu vo výške od 30 eur.
Čo sa stane, ak podnikateľ ani po výzve správcu dane nepodá daňové priznanie k dani z príjmov?
Ak podnikateľ nepodá daňové priznanie ani v lehote uvedenej vo výzve správcu dane, bude mu uložená pokuta vo výške od 60 eur do 32 000 eur a bude nasledovať určovanie dane podľa pomôcok správcom dane. V prípade, že podnikateľovi bolo doručené oznámenie o začatí určovania dane podľa pomôcok a on potom podá daňové priznanie, správca dane môže toto daňové priznanie použiť ako pomôcku.
Určovanie dane podľa pomôcok sa považuje za ďalší správny delikt, za ktorý správca dane uloží osobitnú pokutu. Je teda dôležité poznamenať, že okrem vyrubenej dane, bude musieť podnikateľ zaplatiť aj pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá bude platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zo sumy dane určenej podľa pomôcok, minimálne však vo výške 10 % ročne zo sumy dane určenej podľa pomôcok. Pokuta sa pritom počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok.
Aké sankcie hrozia podnikateľovi, ak nezaplatí daň z príjmov v ustanovenej lehote?
Za nezaplatenie dane z príjmov vyrubí správca dane podnikateľovi úrok z omeškania.
Úrok z omeškania bude podnikateľovi vyrubený z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane až do dňa platby dane. To znamená, že čím skôr podnikateľ zaplatí daň z príjmov, tým bude úrok z omeškania nižší.
Úrok z omeškania vypočítame nasledovne:
dlžná suma x 4-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky / 365 dní alebo 366 dní x počet dní omeškania
Je dôležité vedieť, že pri výpočte sa použije základná úroková sadzba, ktorá je platná v deň vzniku daňového nedoplatku. V prípade, že 4-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pre výpočet úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba vo výške 15 %.
Úrok z omeškania správca dane nevyrubí, ak nepresiahne výšku 5 eur. Úrok z omeškania sa zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol.
Príklad: Podnikateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov v termíne na podanie do 3.4.2018 (31.3.2018 pripadlo na deň pracovného pokoja). Nakoľko nemal dostatok peňažných prostriedkov, daň z príjmov vo výške 6 000 eur nezaplatil. Podnikateľ uvedenú daň z príjmov zaplatil až 25. apríla 2018, čím sa 22 dní omeškal s platbou dane z príjmov. Nakoľko 4-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky dňa 4.4.2018 nedosahoval 15 %, použije sa pre výpočet úroku z omeškania sadba 15 %. Úrok z omeškania bude platiť podnikateľ vo výške: 54,20 eura.
Výpočet úroku z omeškania: 6000 eur x 0,15 x 22 dní omeškania x 365 = 54,24, po zaokrúhlení: 54,20 eura.
Kedy sa podnikateľ dopúšťa správneho deliktu a čo mu hrozí nájdete aj v článku Pokuty, sankcie a úroky z omeškania pri neplnení daňových povinností nepeňažnej povahy
Čo, ak podnikateľ zistí, že urobil chybu už v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov?
V prípade, že podnikateľ zistí, že urobil chybu v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov, ktorá má za následok to, že daňová povinnosť má byť vyššia, či daňová strata má byť nižšia a pod. je povinný podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov.
Opravné daňové priznanie k dani z príjmov podnikateľ podá, ak zistí, že urobil chybu v podanom daňovom priznaní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov podnikateľ podá, ak zistí, že urobil chybu v podanom daňovom priznaní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.
Viac informácií o tom, kedy je podnikateľ povinný a kedy je oprávnený podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie a aké sankcie mu hrozia pri podaní dodatočného daňového priznania, si môžete prečítať v článku Opravné a dodatočné daňové priznanie.
