Daňová evidencia u fyzických osôb môže nahradiť vedenie účtovníctva. Čo musí daňová evidencia obsahovať? Prinášame aj vzor daňovej evidencie v exceli.
Fyzická osoba, ktorá uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky sa môže rozhodnúť, či bude o týchto výdavkoch účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo ich bude evidovať v daňovej evidencii. Vedenie daňovej evidencie upravuje § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Jednoduché, podvojné účtovníctvo alebo daňová evidencia
Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva je:
- povinné pre všetky účtovné jednotky, ktoré sú zapísané v obchodnom registri (t. j. všetky obchodné spoločnosti, napr. s. r. o. a pre družstvá).
- povinné pre účtovné jednotky nezaložené alebo nezriadené na účel podnikania, ak podnikajú a spĺňajú zákonom stanovené podmienky,
- dobrovoľné pre všetky ostatné účtovné jednotky.
Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva je dobrovoľné a môžu v ňom účtovať:
- podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri (spravidla živnostníci a iné SZČO),
- fyzické osoby, ktoré podnikajú (podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť (podľa § 6 ods. 2 zákona), ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov na účely zistenia základu dane (ak nevedú daňovú evidenciu),
- iné podnikateľské subjekty (napr. cirkev, občianske združenia a pod.).
V sústave jednoduchého účtovníctva však môžu účtovať aj fyzické osoby, ktoré dosiahli príjem z prenájmu (podľa § 6 ods. 3) alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4). Tieto fyzické osoby, aj napriek tomu, že budú účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, nie sú považované za účtovné jednotky.
Viac informácií o tom, kto musí viesť účtovníctvo si môžete prečítať v článku Kto musí viesť účtovníctvo a v článku Účtovníctvo živnostníka.
Skutočne preukázateľné daňové výdavky môžu v daňovej evidencii viesť fyzické osoby, ktoré majú príjem:
- z podnikania (podľa § 6 ods. 1) – napr. zo živnosti, z poľnohospodárskej výroby,
- z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 2) – napr. z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, príjmy znalcov a tlmočníkov,
- z prenájmu (podľa § 6 ods. 3) – ak nie sú podnikaním,
- z použitia diela a umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4).
Spravidla si fyzické osoby, ktoré majú príjem podľa § 6 ods. 1 až § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyberajú spôsob uplatňovania preukázateľných výdavkov prostredníctvom daňovej evidencie alebo účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva je pri takýchto fyzických osobách ojedinelé.
Uplatňovanie skutočne preukázateľných výdavkov v daňovej evidencii
Viesť daňovú evidenciu môže len taká fyzická osoba, ktorá uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky, t. j. výdavky, ktoré preukázateľne vynaložila na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Skutočne preukázateľné daňové výdavky upravuje § 2 písm. i) a § 19 až § 21 zákona o dani z príjmov. Medzi najčastejšie daňové výdavky fyzickej osoby zaradzujeme:
- výdavky na poistné (odvody) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,
- výdavky na spotrebované pohonné látky,
- cestovné a stravné,
- nájomné,
- a iné.
Pri zahrňovaní vynaložených výdavkov do preukázateľných daňových výdavkov musí fyzická osoba brať do úvahy predmet svojho podnikania, nakoľko si môže uplatniť len také výdavky, ktoré súvisia s jej podnikaním a ktoré potrebuje pre výkon svojej činnosti (napr. nákup farby u maliara pod.).
Daňová evidencia pri príjmoch z prenájmu
V prípade, ak fyzická osoba dosahuje príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, môže si uplatniť len preukázateľné výdavky. Uvedené znamená, že takáto osoba si nemôže uplatniť tzv. paušálne výdavky – percentom z príjmov.
Fyzická osoba s príjmami z prenájmu sa môže rozhodnúť, že:
- o výdavkoch bude účtovať v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve, alebo
- výdavky bude evidovať prostredníctvom daňovej evidencie.
Napriek tomu, ak sa fyzická osoba s príjmami z prenájmu rozhodne účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, nestáva sa účtovnou jednotkou a z uvedeného dôvodu nie je povinná prikladať k daňovému priznaniu k dani z príjmov účtovné výkazy. V prípade fyzických osôb, ktoré majú príjmy z prenájmu, je práve daňová evidencia vedená najčastejšie.
Viac informácií o daňovej evidencii pri príjmoch z prenájmu si môžete prečítať v článku Daňová evidencia v praxi, či o výdavkoch, ktoré je možné uplatniť pri príjme z prenájmu si môžete prečítať v článku Daňové výdavky pri prenájme nehnuteľnosti v roku 2018.
Obsah daňovej evidencie a jej forma
Podľa § 6 ods. 11 je daňová evidencia prehľad o:
- príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
- zásobách a pohľadávkach,
- záväzkoch.
Ako môžeme vidieť súčasťou daňovej evidencie je aj evidencia účtovných dokladov – prijatých ako aj vydaných. Takýto účtovný doklad musí spĺňať nasledovné náležitosti:
- slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
- obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
- peňažnú sumu alebo údaje o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstvo,
- dátum vyhotovenia účtovného dokladu.
Nakoľko zákon o dani z príjmov ustanovuje len to, čo má daňová evidencia obsahovať (vyššie uvedené), to ako bude vyzerať, prípadne akú bude mať formu závisí len na danej fyzickej osobe, ktorá sa rozhodne pre daňovú evidenciu. Zväčša si fyzická osoba volí daňovú evidenciu v prehľadných excelovských tabuľkách, či softvér na to určený.
Je potrebné upozorniť aj na to, že vedenie daňovej evidencie je možné aj u fyzickej osoby, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Takáto osoba však musí na účely DPH viesť podrobné záznamy v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Ak sa fyzická osoba rozhodne viesť daňovú evidenciu, je povinná túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia. Podľa § 6 ods. 14 platí, že fyzická osoba v podanom daňovom priznaní nemôže po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania (prostredníctvom dodatočného daňového priznania) zmeniť preukázateľné výdavky na tzv. paušálne výdavky – percentom z príjmov a naopak.
Vzor daňovej evidencie na stiahnutie
Prinášame vám aj jednoduchý vzor daňovej evidencie v exceli na stiahnutie, ktorý si môžete upravovať podľa vlastnej potreby.
Výstupy z daňovej evidencie potrebné pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov
V prípade, ak fyzická osoba uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky a vedie daňovú evidenciu, nie sú potrebné žiadne výstupy z daňovej evidencie, ktoré by tvorili povinnú prílohu daňového priznania k dani z príjmov.
Nakoľko fyzická osoba, ktorá vedie daňovú evidenciu nie je považovaná za účtovnú jednotku, nie je povinná spolu s daňovým priznaním podávať účtovnú závierku (ako to je v sústave jednoduchého účtovníctva).
Údaje z daňovej evidencie potrebuje však fyzická osoba na vyplnenie daňového priznania. Fyzická osoba, ktorá uplatňuje daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, však musí túto skutočnosť vyznačiť aj v daňovom priznaní a vyplniť príslušnú tabuľku, kde uvedie údaje v stĺpci – „na začiatku zdaňovacieho obdobia“ a v stĺpci – „na konci zdaňovacieho obdobia“.
Výhody a nevýhody daňovej evidencie
Vedenie daňovej evidencie je predovšetkým výhodné tej fyzickej osobe, ktorá má nízky obrat a menej dokladov, pričom sa jej neoplatí uplatňovať tzv. paušálne výdavky – percentom z príjmov, nakoľko by boli nižšie ako skutočne preukázateľné výdavky.
Medzi hlavné výhody daňovej evidencie zaradzujeme:
- skutočnosť, že sa fyzická osoba nepovažuje za účtovnú jednotku,
- fyzická osoba nie je povinná predkladať účtovné výkazy,
- fyzická osoba nemôže byť pokutovaná za nedodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- nižšia administratívna náročnosť.
Medzi hlavné nevýhody daňovej evidencie zaradzujeme:
- spravidla potreba účtovníka,
- vedenie evidencií ako v jednoduchom účtovníctve (napr. evidencia pohľadávok a pod.).
