V tomto článku sa dozviete, ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2017, ak ste daňovým rezidentom SR a mali ste príjmy zo závislej činnosti z Rakúska alebo z iného štátu.
Kto je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ A za rok 2017?
Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ A má daňovník, ktorý v roku 2017 mal príjem iba zo závislej činnosti (t. j. zo zamestnania) podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z.z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). V prípade, ak by daňovník mal aj iné príjmy, ako zo závislej činnosti (napr. zo živnosti), podal by za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby na tlačive typu B.
Ak mal daňovník v roku 2017 aj príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia a je považovaný za rezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), musí si vysporiadať v SR svoje celosvetové príjmy. Pod pojmom celosvetové príjmy sa rozumejú príjmy zo zdrojov na území SR a príjmy zo zdrojov v zahraničí.
Daňové priznanie k dani z príjmov je fyzická osoba povinná podať, ak celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 1901,67 eur.
Celkové zdaniteľné príjmy predstavujú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.
Do kedy ste povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2017?
Daňové priznanie za rok 2017 ste povinný podať do 31.3.2018. Nakoľko tento termín vychádza na sobotu, posledným termínom na podanie daňového priznania je nasledujúci pracovný deň, t. j. 3.4.2018.
Fyzická osoba si môže lehotu na podanie daňového priznania aj predĺžiť, a to najviac o tri alebo šesť celých kalendárnych mesiacov. Ak mal daňovník príjmy zo zahraničia, má možnosť si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania až o šesť celých kalendárnych mesiacov. Predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania si môže daňovník na základe oznámenia na predpísanom tlačive. Vzor predpísaného tlačiva určuje finančné riaditeľstvo.
Viac informácií o odklade daňového priznania k dani z príjmov nájdete v článku Odklad daňového priznania a vzor odkladu v roku 2018.
Kto je daňový rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou)?
Rezident SR alebo daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom:
- fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobný väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
- sa na území SR obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku (nemusia to byť dni súvisle za sebou idúce a započítava sa každý, aj začatý deň pobytu).
Fyzická osoba môže byť považovaná za rezidenta aj v dvoch zmluvných štátoch. Napríklad, ak má osoba trvalý pobyt v SR a na území Rakúska sa dlhodobo zdržiava, môže byť považovaná za daňového rezidenta SR aj Rakúska. V takomto prípade dochádza ku tzv. konfliktu dvojitej rezidencie.
Na vylúčenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zahraničia v SR sa používa metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov. To, ktorú metódu rezident SR použije, závisí od konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. od ustanovení zákona o dani z príjmov.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia rieši aj konflikt dvojitej rezidencie a upravuje tieto rozhraničovacie kritériá, obvykle v nasledovnom poradí:
- stály byt - t. j. ak má fyzická osoba vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý je zariadený a udržiavaný pre nepretržité použitie (nemusí isť len o byt, ale aj dom),
- stredisko životných záujmov – t. j. ku ktorému štátu má fyzická osoba bližšie hospodárske a osobné vzťahy. Napríklad rodinné vzťahy, trvalé bydlisko či majetky,
- miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava,
- štátne občianstvo,
- vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.
Uveďme si príklad: Vanda má trvalý pobyt v SR. Pracuje na trvalý pracovný pomer v Rakúsku ako opatrovateľka na turnusy. V SR je majiteľkou rodinného domu, má tu manžela a 2 deti. V Rakúsku sa však zdržiava viac ako 183 dní v roku. Na základe rozhraničovacích kritérií je Vanda rezidentom SR, nakoľko tu má trvalý pobyt, nehnuteľnosť a rodinné vzťahy.
Čo je daňová rezidencia a prečo sa ňou zaoberať približujeme aj v článku Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby.
Zahraničný zamestnávateľ mi zdaňuje príjem zo závislej činnosti (zo zamestnania) v Rakúsku. Som povinný podať napriek tomu daňové priznanie aj na Slovensku?
Skutočnosť, že vám zamestnávateľ zráža daň z príjmov v Rakúsku, nie je dôvodom na to, že nemusíte podať daňové priznanie aj na Slovensku. Ak ste rezidentom SR, máte povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní, ktoré v SR aj podáte.
Možno si kladiete otázku, či tým pádom nebude váš príjem zdanený dvakrát. Práve na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane.
Ktorá metóda o zamedzení dvojitého zdanenia sa použije pri príjmoch z Rakúska?
Použije sa metóda vyňatia príjmov, a to podľa čl. 23 ods. 1 písm. a) zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Rakúskom.
Metóda vyňatia príjmov znamená, že príjmy dosiahnuté v Rakúsku sa odpočítajú od celkových príjmov a daň sa vypočíta len z rozdielu. Ak má daňový rezident SR len príjmy zo závislej činnosti za rok 2017 z Rakúska, tak sa jeho celkové príjmy budú rovnať len príjmom z Rakúska a daňová povinnosť bude v SR nulová.
Príklad na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti (zo zamestnania) za rok 2017 Slovenky Vandy pracujúcej v Rakúsku:
Ako sme už uviedli Vanda má trvalý pobyt na Slovensku, ale pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka na turnusy. Je daňovým rezidentom SR. V mesiacoch január až december 2017 mala príjem (hrubú mzdu) od zahraničného zamestnávateľa vo výške 24 500 Eur. Zamestnávateľ jej zrazil poistné vo výške 4 427 Eur.
Pozrime sa ako Vanda vyplnila Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ A pri príjmoch zo zahraničia za rok 2017.
Daňové priznanie vyplnila v nasledujúcich krokoch:
Na 1. strane uviedla v riadku 01 svoje rodné číslo, vyznačila „x“ druh daňového priznania - „daňové priznanie“ a rok, za ktorý daňové priznanie podáva: 2017.
V prvom oddiele – údaje o daňovníkovi vyplnila priezvisko (riadok 03), meno (riadok 04), adresu (riadky 06-09) a štát (riadok 10).
V druhom oddiele mohla Vanda vyplniť svoje telefónne číslo (riadok 25) a emailovú adresu (riadok 26) pre rýchlejší kontakt zo strany správcu dane. Tieto riadky však nie sú povinné.
Nakoľko si Vanda neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manžela, nie je poberateľom starobného dôchodku a neuplatňuje si daňový bonus, tretí a štvrtý oddiel nevypĺňa.
V piatom oddiele uvedie:
- na riadku 32 úhrn príjmov od zamestnávateľa vo výške 24 500 Eur,
- na riadku 33 uvedie úhrn poistného, ktorý jej bol zrazený vo výške 4427 Eur,
- na riadku 33a uvedie úhrn poistného na sociálne zabezpečenie vo výške 3401 Eur,
- na riadku 33b uvedie úhrn poistného na zdravotné poistenie vo výške 1026 Eur.
Riadok 34 patrí výpočtu základu dane, t. j. riadok 32 – riadok 33 = 24 500 – 4427 = 20 073 Eur.
V šiestom oddiele uvedie na riadku 36 základ dane vo výške 20 073 Eur (z riadku 34). Na riadku 37 si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v maximálnej možnej výške 3737,33 Eur. V roku 2017 je výška nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 3803,33 Eur. Ak je základ dane vyšší ako suma 19 809 Eur (v našom prípade je 20 073 Eur), tak potom nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 8755,578 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, náš výpočet 8755,578 - 5018,25 = 3737,328, po zaokrúhlení 3737,33 Eur. Na riadku 41 uvedie súčet nezdaniteľných častí základu dane vo výške 3737,33 Eur.
Na riadku 42 uvedie základ dane z riadku 36 znížený o sumu z riadku 41, t. j. 20 073 – 3737,33 = 16 335,67 Eur.
Riadok 43 patrí výpočtu dane podľa § 15 zákona zo základu dane z riadku 42. Daň vo výške 19 % zo základu dane zaokrúhľujeme na eurocenty nadol. Náš výpočet: 16 335,67 * 0,19 = 3103,7773, po zaokrúhlení 3103,77 Eur.
Pri tomto daňovom priznaní sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Rakúskom. Úhrn vyňatých príjmov (základov dane) sa uvedie na riadku 48 vo výške 20 073 Eur. Na riadku 49 sa uvedie nula, pretože je základ dane z riadku 42 vo výške 16 335,67 Eur nižší ako úhrn vyňatých príjmov (základov dane) na riadku 48 vo výške 20 073 Eur.
Daň alebo daňová povinnosť na riadkoch 50, 56 a 58 sa rovná nule.
V siedmom oddiele Vanda nič nevyplnila, nakoľko nepodáva dodatočné daňové priznanie.
V ôsmom oddiele Vanda vyznačila „x“ pri kolónke neuplatňujem postup podľa § 50 zákona, t. zn. že nepoukazuje podiel zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby.
V deviatom oddiele – miesto na osobitné záznamy daňovníka sa uvádza kód štátu – pre Rakúsko je číselný kód 040, príjmy zo závislej činnosti od zahraničného zamestnávateľa vo výške 24 500 Eur a výdavky na preukázateľne zaplatené povinné zahraničné poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec vo výške 4427 Eur.
V desiatom oddiele sa uvádza na riadku 79 počet príloh – Vanda má iba jednu prílohu, a to potvrdenie o výške príjmov od zahraničného zamestnávateľa. Je potrebné uviesť dátum, kedy sa daňové priznanie vyplnilo a taktiež aj podpis daňovníka. Svojím podpisom vyhlasuje Vanda, že všetky údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné.
Jedenásty a dvanásty oddiel nevypĺňame.
Po vyplnení daňového priznania je potrebné si skontrolovať, či je na každej strane vyplnené rodné číslo. Správca dane uvádza nevyplnenie rodného čísla za najčastejšie sa opakujúcu chybu pri podávaných daňových priznaniach.
