Postup pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v SR a v zahraničí. Dôležitá je zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v niekoľkých štátoch je dôležité určiť daňovú rezidenciu fyzickej osoby a právo štátu na zdanenie príjmov. Ako má fyzická osoba postupovať upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) hneď v § 1 ods. 2. Smerodajným je zistenie, či SR má s daným štátom uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Ak SR má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, jej aplikácia má prednosť pred zákonom o dani z príjmov a daňová rezidencia a právo štátu na zdanenie príjmov sa určuje podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Ak takáto zmluva neexistuje, postupuje sa podľa zákona o dani z príjmov, ako aj obdobného právneho predpisu v inom štáte, pričom môže dôjsť k situácii, že príjem dosiahnutý v zahraničí
- bude zdanený dvakrát (v zahraničí aj v SR) alebo
- nebude zdanený vôbec (ani v zahraničí ani v SR) alebo
- bude zdanený len raz (buď v zahraničí alebo v SR).
Pravdepodobnosť, že príjem bude zdanený len raz pri neuzavretej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia je veľmi nízka. Spravidla dochádza k dvojitému zdaneniu, a to nie len príjmov dosiahnutých v zahraničí, ale všetkých príjmov. Ak fyzická osoba nadobudne postavenie daňového rezidenta, zdaňuje v danom štáte celosvetové príjmy, t. j. príjmy dosiahnuté v danom štáte vrátane príjmov dosiahnutých v zahraničí. Tento problém (problém dvojitého zdanenia) riešia predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré jednak určujú podmienky a hierarchiu daňovej rezidencie a jednak vymedzujú právo štátu na zdanenie tých-ktorých príjmov.
SR má v súčasnosti uzavretých 65 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, vrátane Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Poľska, Veľkej Británie, Talianska, Írska a Nórska.
Kde zdaňovať príjmy zo zahraničia
Podľa zákona o dani z príjmov je daňovým rezidentom SR (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) fyzická osoba, ktorá
- má na území SR trvalý pobyt alebo
- sa na území SR obvykle zdržiava.
Fyzická osoba sa na území SR obvykle zdržiava, ak na území SR nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Do 183 dní sa započítava každý, aj začatý deň pobytu na území SR. Nemusí ísť o 183 dní súvisle za sebou idúcich, ale do celkového počtu sa započítavajú sa aj kratšie časové úseky či samostatné dni.
Pre účely zdaňovania celosvetových príjmov v SR (podľa zákona o dani z príjmov) nie je rozhodujúce, či fyzická osoba má slovenské občianstvo.
Môže dôjsť k situácii, že právne predpisy jednotlivých štátov budú považovať tú istú fyzickú osobu za daňového rezidenta. Vzniká tak konflikt daňovej rezidencie a tento sa rieši práve pomocou medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (obvykle čl. 4 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia označovaný ako “Daňový domicil” alebo “Rezident”).
Príklad: Vladimír pracuje v Českej republike (ČR). V roku 2015 tam odpracoval 250 dní. V ČR má prenajatý byt. Trvalý pobyt má v SR. Na území SR vlastní rodinný dom, má manželku a deti. Podľa slovenského zákona o dani z príjmov je rezidentom SR z titulu trvalého pobytu. Podľa českého zákona o dani z príjmov je daňovým rezidentom ČR z titulu, že sa tam obvykle zdržiava. SR má s ČR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Na túto situáciu sa aplikuje čl. 4 ods. 2 písm. a) tejto zmluvy. Rozhodovacie kritérium konfliktu daňovej rezidencie je stredisko životných záujmov (manželka, deti), ktoré je v SR.
Aplikáciou zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nedochádza k zdaneniu všetkých príjmov fyzickej osoby len v jednom štáte (štáte daňovej rezidencie), ale k prerozdeleniu zdanenia medzi zmluvné štáty. Na zabezpečenie toho, aby sa daň platila len v jednom zmluvnom štáte, slúžia metódy zamedzenia dvojitého zdanenia.
Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia
Zákon o dani z príjmov aj medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia povoľujú dve metódy zamedzenia dvojitého zdanenia, a to metódu započítania dane a metódu vyňatia príjmov.
Pri metóde započítania dane sa daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte (v zahraničí) započíta na úhradu dane podľa zákona o dani z príjmov najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná (táto suma je daná na základe potvrdenia o zaplatení dane, daňového priznania alebo iného dokladu vydaného zamestnávateľom alebo príslušným úradom v zahraničí) v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy (resp. základ dane) plynúce zo zdrojov v zahraničí (táto suma sa vypočíta v daňovom priznaní). Pri metóde započítania dane môže vzniknúť daňová povinnosť v SR aj z príjmov zo zdrojov v zahraničí, ak sú napríklad možnosti zníženia dane vo väčšom rozsahu alebo sadzby dane nižšie v zahraničí ako v SR.
Uplatnením metódy vyňatia príjmov (resp. základu dane) sa príjmy dosiahnuté v zahraničí odpočítajú od celkových príjmov (resp. základu dane). Daň sa tak počíta len z príjmov, ktoré majú zdroj v SR. Zákon o dani z príjmov v niektorých prípadoch uprednostňuje použitie metódy vyňatia príjmov. Metódu vyňatia príjmov môže uplatniť napríklad aj fyzická osoba (daňový rezident SR), ktorá má príjmy zo závislej činnosti (je zamestnaná v zahraničí), ak je to pre ňu výhodnejšie, aj keď sa má podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatniť metóda započítania dane.
