Môže si fyzická alebo právnická osoba uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019 manká a škody spôsobené na majetku alebo zásobách? Aký je rozdiel medzi mankom a škodou?
Pri posudzovaní uplatnenia mánk a škôd do daňových výdavkov v roku 2019 musí fyzická alebo právnická osoba postupovať najmä podľa:
- § 19 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),
- § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov,
- § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Aký je rozdiel medzi mankom a škodou?
Manko je podľa § 30 ods. 5 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) inventarizačný rozdiel, ku ktorému dochádza, ak je zistený skutočný stav nižší ako stav v účtovníctve. Manko vzniká, ak nemožno tento zistený rozdiel preukázať účtovným záznamom. Ak dôjde k inventarizačnému rozdielu pri peňažných prostriedkoch a ceninách, tento úbytok, resp. rozdiel sa označuje ako schodok.
Manko vzniká fyzickej alebo právnickej osobe teda vtedy, ak došlo k úbytku majetku, či jej strate a nemožno účtovným záznamom preukázať, ako k danej strate došlo (netýka sa to prirodzeného úbytku zásob, tzv. stratné).
Škodou je podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Škodou sa teda považuje také poškodenie či zničenie majetku, ktoré sa nedá odstrániť opravou.
Manká a škody v daňových výdavkoch fyzickej alebo právnickej osoby v roku 2019
Fyzická alebo právnická osoba si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019 nasledujúce manká a škody v plnej výške:
- škody nezavinené fyzickou alebo právnickou osobou, ak vznikli v dôsledku živelnej pohromy (živelnou pohromou je napr. zemetrasenie, krupobitie, blesk a pod.),
- škody nezavinené fyzickou alebo právnickou osobou, ak ich spôsobil neznámy páchateľ (daňovým výdavkom je v tom zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť potvrdila polícia),
- nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú hmotným majetkom (podľa zákona o dani z príjmov),
- úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda,
- stratné v maloobchodnom predaji (tzv. prirodzený úbytok zásob).
Fyzická alebo právnická osoba si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019 aj tieto manká a škody, avšak len v limitovanej výške:
- manká a škody do výšky prijatých náhrad,
- zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody, ktorú nezavinila fyzická alebo právnická osoba, do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane (vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku).
Škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy v daňových výdavkoch fyzickej alebo právnickej osoby v roku 2019
Fyzická alebo právnická osoba si môže uplatniť do daňových výdavkov škody na majetku v plnej výške, ktoré boli spôsobené dôsledkom živelnej pohromy, napr. blesk, krupobitie, nezavinený požiar a pod.
Ak si chce fyzická alebo právnická osoba uplatniť túto škodu do daňových výdavkov je potrebné, aby preukázala dokladom (napr. správou o požiare), že došlo k živelnej pohrome a uplatní si ju do daňových výdavkov v tom období, v ktorom táto škoda aj vznikla.
Je potrebné upozorniť na to, že poškodenie majetku sa považuje za škodu, len ak je poškodenie neodstrániteľné. Ak sa dá poškodený majetok opraviť, tak potom daňovým výdavkom je výdavok (náklad), ktorý fyzická alebo právnická osoba vynaložila na jeho opravu.
Príklad na škodu spôsobenú živelnou pohromou v daňových výdavkoch v roku 2019
Spoločnosť ABCX, s.r.o. sa zaoberá výrobou dreveného nábytku. V areáli budovy, ktorú si prenajíma na výkon svojej činnosti, mala spoločnosť uložený materiál na výrobu nábytku v hodnote 800 eur (nákupná cena). V nočných hodinách došlo v areáli budovy k požiaru, pri ktorom tento materiál zhorel. Výsledkom vyšetrovania, ktoré viedla polícia v spolupráci s hasičmi bolo, že išlo o nezavinený požiar. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových výdavkov škodu vo výške 800 eur, aj napriek tomu, že tento materiál nemala poistený a nedostala za neho žiadnu náhradu?
Nakoľko došlo k škode, ktorú nespôsobila spoločnosť, ale došlo ku nej v dôsledku živelnej pohromy, môže si spoločnosť uplatniť do daňových výdavkov túto škodu v plnej výške, t. j. vo výške 800 eur, a to aj napriek tomu, že nemala materiál poistený. V prípade škody v dôsledku živelnej pohromy, je uznaná v plnej výške do daňových výdavkov, a to bez ohľadu na prijaté úhrady.
Škody spôsobené neznámym páchateľom v daňových výdavkoch fyzickej alebo právnickej osoby v roku 2019
Fyzická alebo právnická osoba si môže uplatniť škodu spôsobenú neznámym páchateľom do daňových výdavkov v plnej výške, avšak môže tak urobiť len v tom zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť potvrdila polícia.
Ak si chce fyzická alebo právnická osoba uplatniť túto škodu do daňových výdavkov je potrebné, aby preukázala správu od polície, na základe ktorej bude zrejmé, že došlo ku škode neznámym páchateľom a uplatní si ju do daňových výdavkov v tom období, v ktorom túto skutočnosť potvrdí polícia.
Príklady na škodu spôsobenú neznámym páchateľom v daňových výdavkoch v roku 2019
Príklad č. 1: Živnostník Peter prevádzkuje malú predajňu potravín v bytovom dome. V novembri 2018 mu ukradli tovar z predajne v sume 250 eur. Poistné plnenie mu vyplatené nebolo, nakoľko tento tovar nemal poistený. Peter dostal od polície potvrdenie o tom, že ku krádeži došlo neznámym páchateľom až v januári 2019. Kedy si môže túto škodu uplatniť do daňových výdavkov?
Napriek tomu, že ku krádeži došlo v roku 2018, Peter si môže škodu vo výške 250 uplatniť do daňových výdavkov až v januári 2019, nakoľko v tom čase dostal od polície potvrdenie o tom, že krádež bola spôsobená neznámym páchateľom.
Príklad č. 2: Živnostník Peter prevádzkuje malú predajňu potravín v bytovom dome. V novembri 2018 mu ukradli tovar z predajne v sume 250 eur. Poistné plnenie mu bolo vyplatené v decembri 2018 vo výške 180 eur. Peter dostal od polície potvrdenie o tom, že ku krádeži došlo neznámym páchateľom až v januári 2019. Kedy si môže túto škodu uplatniť do daňových výdavkov?
Peter si môže uplatniť do daňových výdavkov škodu v roku 2018 len do výšky prijatej náhrady, t. j. vo výške 180 eur, zvyšnú časť škody, t. j. vo výške 70 eur si môže uplatniť do daňových výdavkov až v januári 2019.
Prirodzený úbytok zásob alebo stratné v maloobchodnom predaji v daňových výdavkoch fyzickej alebo právnickej osoby v roku 2019
Fyzická alebo právnická osoba si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019 aj stratné v maloobchodnom predajni, a to na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom.
Stratné tovaru alebo zásob v maloobchodnom predajni predstavuje najčastejšie krádeže tovarov, ku ktorým dochádza v týchto predajniach. Ak si chce fyzická alebo právnická osoba uplatniť toto stratné do daňových výdavkov, musí byť preukázané. Uvedené znamená, že fyzická alebo právnická osoba musí mať vypracovanú napr. internú smernicu, kde bude mať ekonomicky odôvodnenú prípustnú normu stratného, ktorú si aj uplatní do daňových výdavkov.
Norma stratného tovaru môže fyzická alebo právnická osoba vypracovať aj napr. na základe spracovaných úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach, no musí byť porovnateľnú aj s normami iných daňovníkov, ktorí predávajú tovar rovnakého druhu za približných podmienok.
Fyzická alebo právnická osoba si môže uplatniť do daňových výdavkov aj prirodzený úbytok zásob, t. j. úbytok zásob v dôsledku ich prirodzených vlastností. Napr. niektoré zásoby môžu mať vlastnosti, pri ktorých dochádza k vyschýnaniu (napr. saláma), odparovaniu (napr. benzín), stvrdnutiu (napr. stavebný materiál) a pod. Tento prirodzený úbytok zásob si môže fyzická alebo právnická osoba uplatniť do daňových výdavkov, ale rovnako aj tu platí, že len do výšky odôvodnenej normy, ktorú si daňovník určí vnútorným predpisom (napr. internou smernicou).
Príklad na manko vo forme stratného alebo prirodzeného úbytku zásob v daňových výdavkoch v roku 2019
Spoločnosť ABCX, s.r.o. prevádzkuje maloobchodnú predajňu drogérie, v ktorej často dochádza ku krádežiam tovaru, ktoré sú umiestnené v regáloch. Spoločnosť vypracovala internú smernicu, v ktorej ekonomickými prepočtami stanovila normu stratného vo výške 1 % z celkového obratu v príslušnom mesiaci. V januári 2019 vykázala spoločnosť obrat vo výške 2 000 eur a krádeže v tomto mesiaci boli vo výške 35 eur. Môže si výšku tovaru, ktorý bol ukradnutý uplatniť táto spoločnosť do daňových výdavkov?
Nakoľko má spoločnosť ABCX, s.r.o. stanovenú normu na stratné zásob vo výške 1 % z celkového obratu, v mesiaci január 2019 bola prípustná výška stratného v sume 20 eur (1 % z 2 000 eur). Spoločnosť si preto v mesiaci január 2019 nemôže uplatniť do daňových výdavkov krádeže tovaru vo výške 35 eur, ale len vo výške 20 eur.
Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody v daňových výdavkoch fyzickej alebo právnickej osoby v roku 2019
Fyzická alebo právnická osoba si môže zahrnúť pri vyradení hmotného a nehmotného majetku z dôvodu škody do daňových výdavkov zostatkovú cenu tohto majetku, ale len maximálne do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane.
Ak je zostatková cena vyššia ako prijatá náhrada (vrátane prípadnej prijatej úhrady z predaja vyradeného majetku), tak rozdiel, o ktorý zostatková cena prevyšuje prijatú náhradu, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov.
Príklad na uplatnenie zostatkovej ceny do daňových výdavkov hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody v daňových výdavkoch v roku 2019
Živnostník Ján kúpil v roku 2018 osobný automobil, ktorý zaradil do obchodného majetku v obstarávacej cene 6 000 eur. S týmto osobným automobilom však v januári 2019 havaroval a spôsobil totálnu škodu automobilu. Zostatková cena automobilu bola vo výške 4 500 eur. Diely z havarovaného automobilu sa podarilo Jánovi predať v hodnote 800 eur. Môže si zostatkovú cenu automobilu uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019?
Ján si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019 len zostatkovú cenu do výšky prijatých náhrad, to znamená, že si môže uplatniť do daňových výdavkov škodu len vo výške 800 eur.
