S vyššou slobodou cestovania a možnosťami zamestnať sa a zarobiť peniaze v zahraničí, vzniká otázka, kde platiť dane? Aby nebola daň platená aj v zahraničí a následne, aby neboli príjmy zdanené druhýkrát aj v Slovenskej republike, nachádza sa v daňovej sústave inštitút zamedzenia dvojitého zdanenia.
Prečo vzniká otázka dvojitého zdanenia?
Dvojité zdanenie príjmov súvisí s daňovou rezidenciou. Daňovým rezidentom (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) Slovenskej republiky je:
- fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku,
- právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia.
Inak povedané, daňovník ktorý je rezidentom Slovenskej republiky musí na Slovensku zdaňovať svoje celosvetové príjmy (príjmy z Českej republiky, Írska alebo Rakúska). Aby príjem, ktorý bol preukázateľne zdanený v zahraničí bol zdanený len jedenkrát, má Slovenská republika uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s viac ako 60 krajinami.
Akým spôsobom sa určuje rezidencia daňovníka – fyzickej osoby?
Príklad daňovej rezidencie 1: Pán Úspešný pracoval v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska počas roka 2012 štyri mesiace. V zahraničí odvádzal príspevky na zahraničné poistenie a platil daň z príjmov. Keďže má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Podávať daňové priznanie a zdaňovať celosvetové príjmy bude v Slovenskej republike.
Ako by sa postupovalo v prípade, ak by sa pán Úspešný stal daňovým rezidentom vo Veľkej Británii?
V takomto prípade sa posudzuje daňová rezidencia na základe uzavretej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Veľkou Britániou, článok 4 – Daňový domicil. Napríklad, ak by sa daňová rezidencia pána Úspešného nedala určiť podľa trvalého pobytu, rozhoduje sa na základe strediska životných záujmov (kde má rodinu, je členom občianskych združení, má osobného lekára a pod.).
Príklad daňovej rezidencie 2: Študentka slovenskej vysokej školy počas letných prázdnin pracovala v Taliansku dva mesiace. Má trvalý pobyt v Slovenskej republike, to znamená, že je rezidentom Slovenskej republiky a podá daňové priznanie v SR.
Akým spôsobom sa zamedzuje dvojitému zdaneniu?
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje zamedzenie dvojitého zdanenia len rámcovo. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou postupuje primárne vždy podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej s príslušnou krajinou. Metódy, ktoré sa aplikujú v týchto zmluvách sú:
• metóda započítania dane zaplatenej v druhom zmluvnom štáte a
• metóda vyňatia príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí.
Všetky zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia si môžete stiahnuť na stránke Ministerstva financií SR. V súčasnosti je v legislatívnom procese zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Malajziou.
Metóda započítania dane
Pri použití metódy započítania dane sa daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte započíta na úhradu dane vypočítanej podľa slovenskej právnej úpravy. Znížiť sa môže najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Pre výpočet sumy, ktorú si môže daňovník odpočítať od dane, je potrebné vyčísliť percento dane na účely zápočtu. Percento dane na účely zápočtu dane sa vypočíta ako podiel základu dane z príjmov zo zdrojov v zahraničí a základu dane z celosvetových príjmov nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane (základ dane z tuzemských príjmov + základ dane zo zahraničných príjmov). Percento za zaokrúhľuje na dve desatinné miesta (matematicky). Výšku dane zaplatenej v zahraničí, ktorú možno započítať, vypočítame prenásobením dane vypočítanej z celosvetových príjmov a percenta dane na účely zápočtu. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú možno započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sú na účely zápočtu dane zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca.
V súvislosti s metódu započítania dane je dôležité brať do úvahy daň zaplatenú v zahraničí a daň, ktorú možno započítať (vypočítanú percentom). Môžu nastať situácie:
- ak je daň zaplatená v zahraničí menšia ako daň, ktorú možno započítať – v tomto prípade sa daň vypočítaná z celosvetových príjmov zníži o celú sumu dane, ktorá už bola zaplatená v zahraničí,
- ak je daň vyberaná v zahraničí vyššia ako daň, ktorú možno započítať – v tomto prípade sa daň vypočítaná z celosvetových príjmov zníži o sumu dane, ktorá už bola zaplatená v zahraničí len do výšky dane, ktorú možno započítať.
Príklad započítania dane: Daňovník, občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike pracoval v Slovenskej republike v roku 2012 tri mesiace. Dostal pracovnú ponuku pracovať v Írsku, kde pracoval 8 mesiacov. Kde podá daňové priznanie a v akej výške je daňová povinnosť?
| Zdroj príjmov | Príjem | Príspevky na poistenie, resp. zahraničné poistenie | Preddavky na daň, resp. daň zaplatená v zahraničí |
| Slovenská republika | 1 800 | 241,20 | 1 432,80 |
| Írsko | 11 200 | 1 200 | 1 670 |
Daňovník je na základe kritéria trvalého pobytu rezidentom Slovenskej republiky a zdaňovať celosvetové príjmy bude podaním daňového priznania v Slovenskej republike. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Írskom sa použije metóda započítania dane. Postup výpočtu daňovej povinnosti sa nachádza v nižšie uvedenej tabuľke.
| Riadok | Položka (číslo riadku daňového priznania typ A) | Suma (EUR) |
| A | Základ dane (r. 36) | 11 558,80 |
| B | NČZD (r. 39) | 3 644,74 |
| C | Základ dane znížený o NČZD (r. 40) | 7 914,06 |
| D | Daň 19 % (r. 41) | 1 503,67 |
| E | Úhrn príjmov v zahraničí (základ dane) (r. 49) | 10 000,00 |
| F | Daň zaplatená v zahraničí (r. 50) | 1 670,00 |
| G | Výpočet % dane na účely zápočtu (r. 51) | 86,51 % |
| H | Z dane zaplatenej v zahraničí možno započítať (r. 52) | 1 444,72 |
| I | Daň uznaná na zápočet (r. 53) | 1 444,72 |
| J | Daňová povinnosť (r. 54) | 58,95 |
Výpočty:
Na riadku A je súčet základu dane z tuzemských príjmov (príjmy – príspevky na sociálne a zdravotné poistenie) a základu dane zo zahraničných príjmov (príjmy – príspevky na zahraničné poistenie).
Na riadku B je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa § 11 zákona o dani z príjmov, ktorá je na zdaňovacie obdobie roku 2012 vo výške 3 644,74 EUR.
Na riadku C je základ dane z celosvetových príjmov znížený o NČZD na daňovníka 11 558,80 – 3 644,74 = 7 914,06 EUR.
Na riadku D je vypočítaná daň z celosvetových príjmov ako 19 % x 7 914,06 = 1 503,67 EUR.
Na riadku E je základ dane z príjmov zo zahraničia a to 11 200 – 1 200 = 10 000 EUR.
Na riadku F je daň zaplatená v zahraničí vo výške 1 670,00 EUR.
Na riadku G je percento dane na účely zápočtu, ktoré sa vypočíta (10 000 / 11 558,80) x 100 = 86,514 %. Po zaokrúhlení 86,51 %.
Na riadku H je výška dane, ktorú môže daňovník započítať zo sumy dane zaplatenej v zahraničí. Vypočíta sa ako 86,51 % x 1 670 = 1 444,717 EUR. Po zaokrúhlení 1 444,72 EUR.
Na riadku I je výška dane, ktorú možno započítať, menšia suma z 1 444,72 a 1 670 EUR.
Na riadku J je výška daňovej povinnosti daňovníka ako rozdiel D mínus I a teda 1503,67 – 1444,72 = 58,95 EUR.
Keďže daňovník zaplatil v Slovenskej republike počas doby zamestnania preddavky na daň z príjmov vo výške 1 432,80 EUR, z rozdielu zaplatených preddavkov a daňovej povinnosti 1 432,80 – 58,95 = 1 373,85 EUR mu vzniká daňový preplatok. V daňovom priznaní požiada o vrátenie tohto preplatku.
Metóda vyňatia príjmov
Pri použití metódy vyňatia príjmov sa zo základu dane z celosvetových príjmov (základ dane z tuzemských príjmov + základ dane zo zahraničných príjmov) vyjmú príjmy, ktoré daňovník dosiahol v zahraničí a boli preukázateľne zdanené. Inými slovami, daňovník vypočíta a zaplatí daň len z príjmov, ktoré dosiahol na území SR (tuzemských príjmov).
Ak má Slovenská republika s príslušným štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a dosiahnuté príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov môže daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, použiť metódu vyňatia príjmov aj vtedy, ak je pre neho tento postup výhodnejší.
Príklad vyňatia príjmov: Ak by daňovník z predchádzajúceho príkladu použil ustanovenie § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, teda metódu vyňatia príjmov, jeho daňová povinnosť by bola nulová. Vznikol by mu daňový preplatok vo výške zaplatených preddavkov 1 432,80 EUR.
V závislosti od zvolenej metódy vyplní daňovník príslušné riadky v daňovom priznaní. V prevažnej väčšine prípadov platí, že metóda vyňatia príjmov je pre daňovníka výhodnejšia. Podľa novelizovaného zákona o dani z príjmov účinného od 1. januára 2013 platí, že daňovník, ktorý dosiahol v roku 2012 príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, si môže odložiť povinnosť podať daňové priznanie o 3 mesiace (do 1. júla 2013). Na základe žiadosti daňovníka možno v odôvodnených prípadoch lehotu na podanie daňového priznania opätovne predĺžiť o ďalšie 3 mesiace (do 30. septembra 2013).
Refundácia dane zo zahraničia
O vrátenie dane zo zahraničia môže daňovník požiadať špecializovanú spoločnosť alebo tak môže urobiť sám. Vyplnením príslušného formulára (každá krajina má svoj vzor formulára) a adresovaním na adresu daňového úradu príslušnej krajiny.
Príklad: Daňovník, študent, pracoval v roku 2012 len v Českej republike ako brigádnik, kde príjem zo zamestnania riadne zdanil. Trvalý pobyt má v Slovenskej republike, teda je rezidentom Slovenskej republiky. Daňovník má nasledujúce povinnosti:
- podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A v Slovenskej republike,
- príjmy zo zahraničia (vrátane poistného a dane) prepočíta na eurá podľa § 31 zákona o dani z príjmov,
- zvolí si metódu zápočtu dane alebo metódu vyňatie príjmov podľa toho, ktorá je pre neho výhodnejšia,
- daňové priznanie vyplní a daň vypočíta sám,
- daňové priznanie podá do 2. apríla 2013, ak neoznámi daňovému úradu odloženie podania daňového priznania (maximálne o 3 mesiace), resp. nepožiada o odloženie o ďalšie 3 mesiace,
- do lehoty na podanie daňového priznania zaplatí daň na úhradu (ak vznikne),
- v daňovom priznaní preukáže zdanenie príjmov v Českej republike kópiou potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti.
Zarobil v hrubom 20 000 korún českých. Zaplatil sociálne a zdravotné poistenie vo výške 2 500 a daň 1 500 korún českých. Trvalý pobyt má v Slovenskej republike, teda je rezidentom Slovenskej republiky a v daňovom priznaní uvedie aj príjmy z Českej republiky. Ročný priemerný kurz podľa § 31 zákona o dani z príjmov je 25,149 EUR. Daňové priznanie sa vypĺňa v eurách. Suma prepočítaného hrubého príjmu je 20 000 / 25,149 = 795,26 EUR, poistného je 2 500 / 25,149 = 99,40 EUR a dane je 1 500 / 25,149 = 59,64 EUR.
Daň vypočítaná podľa slovenskej legislatívy (riadok 41 daňového priznania typu A) by bola vo výške 0 EUR. Keďže mal daňovník príjmy len zo zahraničia, percento zápočtu dane bude rovné 100% a môže si započítať celú daň zaplatenú v zahraničí (riadok 50) vo výške 59,64 EUR. Vzhľadom na to, že daň na riadku 41 je 0, daň sa započíta vo výške 0. Daňová povinnosť daňovníka je nulová.
