120 litrov denne, 150 rôznych príchutí. Zmrzlinárka Barbara priniesla do Bratislavy malé Taliansko. Sladkou odmenou za hodiny driny sú 40-minútové „čakačky“ na jej zmrzlinu.
Tripadvisor hlási, že Barbara Szalaiová je najvyhľadávanejšou zmrzlinárkou v Bratislave. Štýlový podnik v centre hlavného mesta láka netradičnými príchuťami ako fialka, ananás a rozmarín, kozí syr, či muškátové víno. Mladá podnikateľka priniesla domov z talianskej zmrzlinárskej školy poctivé gelato podávané tradičným lopatkovým spôsobom. Na začiatku bol len sen a dlhé mesiace pokusov, na konci leta 2015 už stáli pred jej zmrzlinárňou rady zvedavých gurmánov.
Know-how z talianskej zmrzlinárskej školy
Barbara Szalaiová nesnívala o zmrzlinárni odmalička. Nápad prišiel jedného dňa úplnou náhodou. „Pozerali sme s mamou televíziu a dávali program o výrobe zmrzliny. Fascinovalo ma to a povedala som si, že to vyskúšam,“ opisuje mladá Bratislavčanka. Práca, ktorú pôvodne robila, ju už dlhšiu dobu nenapĺňala, a tak jej nič nebránilo odchodu na mesačný kurz do Talianska. O svojom pláne nikomu nepovedala a prihlásila sa na Carpigiani Gelato University – zmrzlinovú univerzitu v Taliansku. Štvortýždňové štúdium nebolo najlacnejšie a Barbara si mohla finančne dovoliť len polovicu kurzu. Zvyšné know-how získala vďaka talianskym známym, ktorí vlastnili stroje na výrobu zmrzliny.
O rok neskôr bola už mladá Bratislavčanka späť na Slovensku a hľadala vhodné miesto pre svoj zmrzlinový biznis. Prvý pokus bol viac menej provizórny a po čase sa presťahovala na atraktívnejšie, stále však zašité, miesto v úzkej uličke v centre Bratislavy. „Kto nejde cielene za nami, ten na nás nenatrafí, treba hľadať,“ usmieva sa zmrzlinárka. Sťahovanie prebiehalo počas najsilnejšej letnej sezóny, bol to risk. Maškrtní zákazníci sa však rýchlo prispôsobili novej lokalite.
Začiatky boli zaujímavé, Barbara totiž nerobila svojej zmrzline žiadnu reklamu. Spolu s mamou lákali okoloidúcich na bezplatné ochutnávky a rýchlo si na ne zvykli aj turisti. Bez akejkoľvek reklamy mala zrazu haldy návštevníkov, ktorí si na pravé talianske gelato počkali aj 40 minút. Barbara sa smeje, že si kúpila malé kresielko, v ktorom plánovala sedávať a čítať časopis, kým k nej párkrát za deň niekto príde na zmrzlinu. „Nič také nehrozilo, nedočkavé deti už od siedmej ráno klopali na dvere a odvtedy sme sa až do večera nezastavili,“ opisuje situáciu po mesiaci od otvorenia.
Kolaps na pracovisku
Dlhé rady čakajúcich bolo treba nejako vyriešiť. A keďže Barbara už sama nestíhala aj obsluhovať aj vyrábať zmrzlinu, musela prijať prvých brigádnikov. „Zistila som, že to sama nezvládam. Chodili mi pomáhať rodičia, keď skončili v práci, ale nemohla som od nich chcieť pomoc každý deň,“ vysvetľuje.
Pomocníkov na obsluhu našla nakoniec medzi zákazníkmi. Veľa z nich chválilo štýlovo zariadenú zmrzlináreň, a tak im rovno navrhla, aby u nej brigádovali. Práca v zmrzlinárni je však oveľa náročnejšia, ako sa zdá. „Zdvíhajú sa ťažké osemkilové vedrá a na všetko sa musí neustále dohliadať,“ vraví zmrzlinárka. Keď sa kamarátom z Talianska pochválila s vlastnou prevádzkou, vraj len otvárali oči. Na Slovensku je totiž predsudok, že v zmrzlinárni pracujú zvyčajne ženy, v Taliansku to je presne naopak.
Počas hlavnej sezóny zamestnáva Barbara 30 ľudí, z toho 6 na trvalý pracovný pomer, ostatní sú brigádnici. Študenti majú na starosti hlavne obsluhu, keď treba, pomôžu v kuchyni čistiť ovocie. Prvá stála zamestnankyňa nastúpila asi po pol roku. Barbara si vtedy musela priznať, že už nemôže pracovať sama a pomoc do výroby je nevyhnutná „Pochopila som to až po tom, ako som skolabovala a musela ma odviezť sanitka.“ Priznáva, že v práci bývala od siedmej rána do jedenástej večer, a to celý rok takmer bez prestávky. Jedného dňa na ňu všetko doľahlo.
Návšteva z "hygieny"
Začiatky podnikania bývajú ťažké, zvlášť vtedy, keď svoju prácu robíte dobre. U Barbary Szalaiovej neprešiel v podnikaní ani mesiac, aby sa niečo neprihodilo. „Buď to je pokazený kávovar, výpadok elektriny alebo nefunguje WC... Vždy sa niečo stane,“ hovorí majiteľka. Naposledy sa vraj niekto zasekol na záchode a Barbara ho musela vyslobodzovať. V horších prípadoch „odišla“ chladiaca vitrína alebo vypadol prúd. Vtedy treba konať rýchlo, aby všetka zmrzlina nevyšla nazmar. Suroviny sú pomerne drahá záležitosť, nehovoriac o všetkých prístrojoch, na ktoré spolu s rodinou vyskladali 80 000 eur. Zmrzlináreň veru nie je lacný špás.
Veľmi dobre si Barbara spomína aj na plánovaný deň otvorenia prevádzky: „Vtedy nám doslova vybuchlo WC a mali sme plnú prevádzku vody. Do toho prišli z „hygieny“ a ja som vedrom naberala vodu a dávala to tu do poriadku,“ opisuje dnes už s humorom. Kvôli tomu sa im posunul termín otvorenia o týždeň. „Ako sa hovorí, prevádzku sme poriadne pokrstili,“ vraví so smiechom.
Ani euro do reklamy
Do dnešného dňa Barbara neinvestovala ani euro do platenej reklamy. Promo zmrzlinárne od začiatku funguje na ústnom podaní a dobrých referenciách. Veľkou pomocou je napríklad aj TripAdvisor. Cez túto aplikáciu môžu ľudia recenzovať rôzne prevádzky po celom svete a KOUN sa dostal medzi TOP dvadsiatku zmrzlinární v Európe.
Barbara má vždy radosť z pozitívnych recenzií, no občas sa ako v každom biznise nájde aj nejaká negatívna. Ak zákazník nie je s niečím spokojný, nie je vraj problém dať mu zmrzlinu zdarma alebo ho pozvať na kávu. Problémy však treba riešiť na mieste. Barbara nemá rada, keď dá niekto na TripAdvisor negatívnu recenziu bez toho, aby ona o probléme vedela. „To vždy zabolí,“ vraví úprimne.
Po čase sa echo o novej štýlovej zmrzlinárni v Bratislave dostalo aj do mediálnych vôd. Barbara bola prekvapená, že za ňou chodili rôzne médiá a chceli s ňou spraviť rozhovor. Priznáva, že väčšinou nemala čas a skôr ich odbíjala ako prijímala, musela totiž prioritne vyrábať zmrzlinu pre čakajúce rady. „Aj články v médiách však prispeli k propagácii zmrzlinárne,“ vraví mladá podnikateľka.
Zákazníkmi zmrzlinárne boli zo začiatku len jednotlivci. Mnohí z nich však boli zamestnanci väčších bratislavských firiem a pravdepodobne vďaka tomu začali Barbaru oslovovať aj firmy. Dnes robí okrem bežnej výroby zmrzliny aj zmrzlinový catering a so svojou zmrzlinou tiež chodí na rôzne oslavy, na svadby či robiť sprievodný program do nákupných centier, napríklad na MDD.
Jednu rukolovú!
Logistika pohybu je v zmrzlinárni rôzna. Niektorí zákazníci si vezmú zmrzlinu a idú preč, iní ešte postávajú a zdržiavajú sa vnútri. Pre kávičkárov je k dispozícii aj sedenie. Najväčší blázinec je vraj ráno, vtedy sa upratuje a hneď od desiatej prichádzajú prví zákazníci. Ďalšia vlna prichádza o tretej, keď idú všetci z práce, a to sa už personál nezastaví až do večera. Dopyt po pravom talianskom gelate je obrovský, aj preto majú otvorené od marca až do novembra. Ľudia chodia totiž stále, či je leto, zima, alebo prší...
Barbara už niektorých zákazníkov pozná naspamäť. „Dve dámy chodia pravidelne na nugátovú, tým už naberám bez opýtania,“ smeje sa. Na Instagram vždy ráno vyhodia dennú ponuku desiatich príchutí a ľudia už prídu podľa toho, či sa v nej nachádza aj ich obľúbená. Dohromady je totiž v ponuke zmrzlinárne KOUN až 150 rôznych príchutí a tie sa každý deň obmieňajú. „Základ je nejaká smotanová, jedna s čokoládou a dve ovocné. Ostatné vyrábame podľa toho, na čo máme momentálne chuť, alebo ktorá už dlho nebola,“ hovorí s úsmevom. V ponuke sú rôzne druhy od klasickej jahodovej až po netradičnú rukolovú s lesným ovocím. Práve tú majú vraj ľudia spomedzi exotických príchutí najradšej a často sa pýtajú, kedy bude zase v ponuke.
O tom, že KOUN je príjemný rodinný podnik, svedčí aj atmosféra, ktorá v zmrzlinárni panuje. S každým sa vraj treba porozprávať, opýtať sa, či mu zmrzlina chutí. Podľa Barbary je veľmi dôležitý kontakt a interakcia so zákazníkmi. Rada sa inšpiruje aj ich nápadmi, prípadne vie na želanie zaradiť na daný deň vybranú príchuť.
Barbara si pochvaľuje vďačných zákazníkov a vzťah, ktorý s mnohými z nich má. Niektorí jej donesú tortu z oslavy alebo ju ponúknu gulášom, čo včera varili u suseda.
Mimo sezóny neoddychuje
Dalo by sa povedať, že zmrzlináreň je sezónny biznis, Barbara ale v zime neoddychuje. Od decembra do februára, keď majú zavreté, chodí celá rodina Szalaiovcov do Talianska. Nie však na dovolenku, ale na najväčšiu zmrzlinovú výstavu na svete. Mladá zmrzlinárka sa tam chodí inšpirovať novými príchuťami a sleduje aktuálne trendy. Mnohé prišli už aj na Slovensko, najnovšie sú to rôzne sorbety a vegánske zmrzliny. Jej favoritom stále zostávajú klasiky – mango a pistácia. „Tých nikdy nemám dosť,“ smeje sa.
Počas zimného obdobia vymýšľa nové recepty a hľadá tipy, ako ohúriť zákazníkov na novú sezónu. Okrem zmrzliny má v ponuke aj vynikajúce zmrzlinové koláče, wafle, limonády a výberovú kávu. Konkurencia je vraj veľká a treba byť pred ňou o krok vpred. Tak to bolo napríklad aj s lopatkovaním. „V Bratislave sme začali medzi prvými, postupne od nás tento trend odkukali ďalší,“ vysvetľuje Barbara. Na Slovensku sa dlho zmrzlina servírovala na kopčeky, taliansky originál sa však servíruje lopatkou.
Barbara chodí počas zimy nielen do Talianska, ale aj do iných podnikov po celej Európe. Nemusia to byť iba zmrzlinárne, často sú to rôzne fancy kaviarne či cukrárne. Všade sa vraj dá niečím inšpirovať, či už dizajnom, alebo ponukou.
Rodinný "fíling" a dizajn
Barbara vraví, že konkurenčnou výhodou oproti iným podnikom nie je receptúra, ani kvalitné suroviny, hoci dovážajú len tie najlepšie z Talianska. „Je to fíling a ten sa nedá vymeniť za nič materiálne. Našou konkurenčnou výhodou je moja rodina a tí najlepší zamestnanci,“ hovorí zo srdca. Všetko ostatné môžu vraj ľudia okopírovať, ale atmosféru im nevezme nikto. Barbara dáva do biznisu svoje srdce a všetko, čo robí pre KOUN, robí s láskou a na 120 percent. „Od začiatku som chcela mať vyšperkovaný branding, ktorý bude robený profesionálnym dizajnérom,“ priznáva. Od prvého momentu vedela, že to bude funky, veselé, hravé a hlavne, pre každého zapamätateľné.
Dizajn je pri KOUNe kapitola sama o sebe. Keď vkročíte do Barbarinej zmrzlinárne, máte pocit, že sa nachádzate v luxusnom dizajnérskom podniku, ktorý musel celkom určite kresliť nejaký známy architekt. Barbara si však všetko pripravovala sama. Teda okrem loga, to jej nakreslil grafik, tiež však podľa jej presnej predstavy. V zmrzlinárni zo stropu visia obláčiky nadýchanej vaty, cestou na WC zase miniete dôvtipný nápis „Have an ice day“. Všetko je tu premyslené do posledného detailu. Aj to vraj robí z podniku „instagramovateľné“ miesto, nielen obyčajnú zastávku po zmrazený dezert po práci.
(Ne)otvorené dvere expanzie
Veľa ľudí si vraj myslelo, že KOUN je zahraničná franšíza. Barbara však svoju dnes už legendárnu zmrzlináreň vybudovala sama a o podnikaní na kľúč začala uvažovať skôr v rovine predajcu licencie. Vzniklo to v čase, keď sa jej ozvali dvaja Arabi, že by chceli v Dubaji prevádzkovať zmrzlináreň pod jej značkou. „Boli veľmi v pohode, všetko bolo zo začiatku super,“ opisuje prvé dojmy z rodiacej sa spolupráce.
Spomína, že jeden deň ešte do štvrtej rána vyrábala zmrzlinu a následne tehotná cestovala do Dubaja, aby nadizajnovala identickú prevádzku s tou bratislavskou, hoci jej lekár veľmi neodporúčal lietať. Vrátila sa na Slovensko a o dva dni mali v Dubaji otvárať. Žiaľ nepodarilo sa. „Písali mi, že neotvoria, lebo sa navzájom súdia o 10 000 eur. Jeden vložil do biznisu viac, druhý menej...“ nechápavo krúti hlavou a dodáva, že sa jej obchodní partneri súdia dodnes. Prevádzka v Dubaji je tak kompletne prichystaná, no jej brány sú zatiaľ zatvorené. „Je mi to ľúto, ale niektoré veci človek v podnikaní skrátka neovyplyvní,“ vysvetľuje smutne Barbara.
Mamička zmrzlinárka
30-ročná zmrzlinárka je dnes mamou na plný úväzok. Nebola by to však ona, keby každý deň nevzala syna a neprišli sa pozrieť, čo je nové v KOUNe. Syn Max má ešte len 6 mesiacov a ona už teraz plánuje, ako sa v januári vráti do práce. Keby mohla, pracovala by už dnes. Usmievavý drobec jej pri rozhovore pokojne sedí na kolenách a keď sa po chvíli začne nudiť, spravia mu dievčatá brigádničky „tour de mamina zmrzlináreň“. Max je teda od malička zrastený s maminým podnikaním.
Keď si chce Barbara od všetkého oddýchnuť, ide do galérie. Inšpirácia je podľa nej všade naokolo, treba mať len oči otvorené dokorán.
Barbarine osobné lekcie
- Snívajte. Ak sa vám nepodarí jeden sen, vyjde ten druhý.
- Nehovorte o svojich snoch. Ak má niekto väčšiu guráž, môže ich zrealizovať skôr než vy.
- Ak sa vám niečo nepodarí, nič sa nedeje, treba ísť ďalej.
- Nemajte predsudky a neuvažujte nad tým, čo by povedali ľudia.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
