Ktorých kolobežiek sa PZP (ne)týka, aké doklady sú pri uzatváraní poistenia potrebné, aké situácie bude riešiť a ako je to v prípade elektrických bicyklov?
Počuť o kolízii, ktorej účastníkom bol aj vodič elektrickej kolobežky, dnes už nie je až tak výnimočné ako v minulosti. Týchto dopravných prostriedkov na cestách pribúda, no neraz nie sú dodržiavané pravidlá cestnej premávky a dochádza k nehodám. Problematiku bezpečnosti elektrokolobežiek rieši aj Európska únia cez smernicu, ktorá členským štátom nariadila zaviesť povinné zmluvné poistenie (PZP) na elektrické kolobežky a segweye.
Pravidlá jazdy na elektro kolobežke
Pravidlá pre jazdu na elektrickej kolobežke (a segweyoch) upravuje zákon o cestnej premávke. Podľa neho je kolobežka s pomocným motorčekom nemotorovým vozidlom. Platia tak pre ňu pravidlá cestnej premávky vzťahujúce sa k vodičovi vozidla, teda k osobe vedúcej vozidlo, a § 55a upravuje vyslovene špecifiká jazdy na takejto kolobežke.
Zo zákona vyplýva, že elektro kolobežku smie viesť len osoba staršia ako 15 rokov. Jazdiť má len po pravej strane chodníka a nesmie sa prekročiť rýchlosť chôdze (tak, aby neboli ohrození a obmedzení chodci). V prípade jazdy na cyklochodníku či v jazdnom pruhu pre cyklistov, opäť platí, že jazdiť sa má po pravej strane a tak, aby neboli obmedzení cyklisti. Zákon jasne hovorí, že na elektro kolobežke smie ísť vždy len jedna osoba a že treba jazdiť za sebou. Nesmie sa prevážať zviera a ani predmety, ktoré by sťažovali vedenie kolobežky alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky.
Neraz však na kolobežke možno vidieť aj mladších „vodičov“ či viaceré osoby alebo vodiči takéhoto dopravného prostriedku prekračujú povolenú rýchlosť. To vedie k rôznym incidentom, ktorých dôsledkom je škoda na zdraví či majetku iných ľudí. Podľa dostupných štatistík ministerstva vnútra, len za prvý polrok roka 2024 bolo evidovaných 153 nehôd, ktorých účastníkom bol vodič bicykla alebo kolobežky. Z toho najčastejšie išlo o porušenie povinností vodiča/účastníka cestnej premávky, nesprávnu jazdu cez križovatku alebo nedovolenú rýchlosť jazdy. Ako pre Podnikajte.sk uviedol Roman Hájek, hovorca Prezídia Policajného zboru SR, následky nehôd na kolobežkách s pomocným motorčekom môžu byť rôzne. „Najčastejšie zahŕňajú ľahké a stredne ťažké zranenia, ako odreniny, zlomeniny, pomliaždeniny, ale môžu sa vyskytnúť aj vážnejšie zranenia vrátane úrazov hlavy.
Riešiť aj takéto situácie by malo práve povinné zmluvné poistenie.
Doklady potrebné pre uzavretie PZP na elektro kolobežku od 1.8.2024
Podľa novely zákona o povinnom zmluvnom poistení bude od 1.8.2024 musieť mať akékoľvek motorové vozidlo s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 km/h alebo vozidlo ťažšie ako 25 kg s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 14 km/h, mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Treba však podotknúť, že mnohé elektro kolobežky nespĺňajú dané parametre, keďže sú ľahšie alebo majú nižšiu konštrukčnú rýchlosť, a tak sa ich nebude táto povinnosť týkať. Medzi najpredávanejšími elektrickými kolobežkami v e-shopoch zameraných na predaj elektro techniky totiž najčastejšie možno nájsť také, ktoré dosahujú maximálnu rýchlosť práve 25 km/h a väčšinou vážia od 10 do 20 kg. Nová povinnosť sa nebude týkať napríklad ani spoločnosti Bolt, ktorá prevádzkuje zdieľané elektro kolobežky vo viacerých mestách. „Kolobežky Bolt jazdia do 25 km/h a vážia do 25 kg, teda nás sa povinné poistenie netýka. Avšak, pre našich jazdcov na kolobežkách a e-bikeoch poskytujeme poistenie v poisťovni Allianz, ktoré zahŕňa poistenie úrazu v prípade, že jazdec utrpí vážne zranenia, a poistenie zodpovednosti v prípade, že naši zákazníci spôsobia škody tretím osobám. To znamená, že sme plne v súlade s novými predpismi uloženými slovenskou vládou. Partnerstvo nám umožňuje škálovať poistenie podľa nových predpisov a bezproblémovo sa prispôsobiť novým požiadavkám," vysvetľuje pre Podnikajte.sk Peter Mesarč, country manager pre kolobežky Bolt v Českej republike a na Slovensku.
Kým bol návrh zákona o povinnom zmluvnom poistení elektro kolobežiek v legislatívnom procese, poisťovne poukazovali na potrebu jasne definovať, akým spôsobom budú kolobežky, ktorých sa bude PZP týkať, identifikované pre účely poistenia. Toto sa po medzirezortnom pripomienkovom konaní do zákona doplnilo a ako uvádza Helena Kanderková, špecialistka externej komunikácie poisťovne Allianz, pri uzatvorení poistenia budú potrebné požadované údaje o dopravnom prostriedku, teda bude potrebný výrobný list a technický list k vozidlu.
Catherine Černochová, špecialistka externej komunikácie poisťovne Generali, upresňuje, že povinnosťou majiteľov kolobežiek bude disponovať dokumentom, ktorý preukáže značku a model vozidla, výrobné číslo, ako aj technické parametre, konkrétne prevádzkovú hmotnosť a maximálnu konštrukčnú rýchlosť. „Pôjde o dokumenty, ktoré klient dostane pri kúpe vozidla alebo ktoré preukazujú technické parametre. Bez identifikačného čísla nebudeme môcť uzavrieť poistnú zmluvu ani vydať potvrdenie o poistení,“ dodáva.
Čo kryje PZP elektrických kolobežiek?
Roman Hájek uvádza, že ak dôjde k nehode, volať políciu je potrebné, ak sú na mieste zranené osoby, poškodená alebo znefunkčnená cesta či iné všeobecne prospešné zariadenie alebo ak uniknú nebezpečné látky. „Tiež je potrebné zavolať políciu, ak sa účastníci nehody nevedia dohodnúť na vinníkovi. V ostatných prípadoch stačí vyplniť tlačivo o škodovej udalosti.“
Čo sa týka krytia, za majiteľov elektro kolobežiek s uzavretým povinným poistením bude ujmu poškodenému hradiť poisťovňa – teda priamo poškodenému vyplatí plnenie. V zmysle zákona o PZP môže ísť napríklad o náhradu za:
- škodu na zdraví a nákladov pri usmrtení,
- škodu, ktorá vznikla poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
- ušlý zisk.
Kontroly PZP môžu prebiehať pri bežných dopravných kontrolách alebo pri riešení dopravných nehôd. V prípade, že vodič elektrickej kolobežky spadajúcej pod povinnosť uzatvorenia PZP nebude mať toto poistenie uzatvorené, riskuje pokutu rovnako ako je to v prípade nepoistených automobilov. Navyše, ak spôsobí inému účastníkovi cestnej premávky škodu na majetku alebo zdraví, bude sa taká situácia riešiť cez Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. „Vyplatené poistné plnenie bude následne regresované (vymáhané na náhradu, poznámka redakcie) od vinníka škody,“ dodáva Kanderková. Teda bude povinný uhradiť všetky škody z vlastných prostriedkov.
Treba si preto poriadne uvážiť, či novú zákonnú povinnosť odignorovať. Hoci cena PZP pre kolobežky je v rukách poisťovní, ktoré na svojej cenotvorbe pracujú, a detaily ešte známe nie sú, je možné predpokladať, že pokuta či platenie náhrady škody môže vyjsť oveľa nákladnejšie.
Aktualizácia k 13.9.2024
PZP musia mať aj niektoré elektrobicykle
Zákon o PZP neuvádza konkrétne typy motorových vozidiel (MV), pretože v praxi existuje veľké množstvo vozidiel poháňaných motorčekom, legislatíva uvádza len parametre (konšturkčná rýchlosť a prevádzková hmotnosť vozidla), na základe ktorých sa určí, či musí mať MV uzatvorené povinné zmluvné poistenie.
Ako uvádza ministerstvo financií v usmernení k povinnému zmuvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre „ľahké elektrické vozidlá“, z hľadiska prevádzky vozidla v cestnej premávke sa rozlišujú tri druhy elektrobicyklov:
- bicykel s pomocným motorčekom (tzv. EPAC),
- bicykel s pohonným systémom,
- bicykel ako malý motocykel.
Bicykel s pomocným motorčekom (EPAC) musí spĺňať podmienky technickej normy „EN 15194+A1 Bicykle. Bicykle na elektrický pohon. Bicykle EPAC”, pričom splnenie tejto podmienky musí byť uvedené na výrobnom štítku.
Takýto bicykel musí spĺňať, že najväčší výkon pomocného motorčeka nepresiahne 0,25 kW a musí sa postupne znižovať až prerušiť vtedy, keď bicykel dosiahne rýchlosť 25 km/h alebo keď prestane cyklista šliapať do pedálov. Na takýto bicykel sa povinnosť poistenia nevzťahuje.
Rovnako sa nevzťahuje ani na bicykel s pohonným systémom, ktorý musí mať evidenčné číslo a spĺňať kritériá:
- je pedálový a vybavený pomocným pohonom, ktorého základným cieľom je pomôcť pri šliapaní do pedálov,
- výkon pomocného pohonu sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km/h,
- maximálny trvalý menovitý alebo čistý výkon je menší alebo rovný ako 1 000 W.
Na výrobnom štítku takéhoto bicykla musí byť VIN číslo a kategória L1e-A,číslo schválenia podľa nariadenia EÚ 168/2013,najväčšia rýchlosť 25 km/h a výkon pohonného systému.
Avšak bicykel, ktorý už nie je možné zaradiť ani do jednej z predchádzajúcich skupín, napríklad pre vyššiu rýchlosť, patrí do kategórie L1e-B (malé motocykle). Tie podliehajú schváleniu na prevádzku v cestnej premávke podľa nariadenia EÚ 168/2013. Musia mať evidenčné číslo, na štítku danú kategóriu, VIN číslo a najväčšiu možnú rýchlosť a výkon pohonného systému. V tomto prípade je potrebné PZP, ktoré sa uzatvorí na základe údajov v osvedčení o evidencii časť I a časť II. Povinné zmluvné poistenie ale potrebovali tieto bicykle už pred 1. augustom 2024, takže sa v zásade novelou zákona nič nemení.
Rezort financií odporúča zistiť si, aké MV majiteľ ľahkého elektrického vozidla vlastní - skontrolovať výrobný štítok a technické parametre, vďaka ktorým bude možné si urobiť záver, či PZP je potrebné, alebo nie. „Zároveň by si mal majiteľ overiť, či je vôbec jeho MV oprávnené legálne sa pohybovať v cestnej premávke. V prípade kúpi nového MV je vhodné zistiť si kategóriu MV priamo u predajcu a overiť si či sa môže legálne pohybovať v cestnej premávke", dodáva ministerstvo.
Ďalšie zmeny v PZP od 1.8.2024
Novela zákona o PZP prináša aj ďalšie zmeny – pripraviť
sa treba na vyššie pokuty za jazdenie bez PZP – po novom sa zvýšia na 50 až 5 000 eur (pôvodne 16 až 3 300 eur).
Taktiež napríklad v limitoch poistného plnenia z jednej škodovej udalosti sa po novom za ujmu na zdraví zvyšuje z 5 240 000 eur na 6 450 000 eur bez ohľadu na počet poškodených, prípadne 1 300 000 eur na poškodeného a rovnaká suma pri škode na majetku bez ohľadu na počet poškodených (pôvodne 1 050 000 eur).
Zavádza sa tiež nový jednotný mechanizmus na výpočet škôd na základe vyhlášky ministerstva spravodlivosti. Ako informovalo ministerstvo financií, po novom bude platiť taktiež, že vodič nenahlási poistnú udalosť pre objektívne dôvody (napr. zdravotné problémy, hospitalizácia), poisťovňa voči nemu nebude môcť uplatniť regres, teda akúsi sankciu či krátenie z poistného plnenia. Rovnako sa zavádza jednotný doklad o bezškodovom priebehu poistenia (poisťovne z členských štátov často potvrdenia navzájom neakceptujú, teraz už budú musieť).
