Je to osobná spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby (fyzická ako aj právnická) podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Maximálny počet spoločníkov nie je obmedzený. Táto právna forma má veľmi blízko združeniu, má však právnu subjektivitu. Verejná obchodná spoločnosť môže byť založená len na podnikateľské účely a nesmie vykonávať nepodnikateľskú činnosť. Táto forma podnikania sa využíva v malom súkromnom podnikaní, kde riziko neobmedzeného ručenia je pomerne malé a kontrolovateľné (remeselná činnosť, maloobchod, rodinné podniky).
Obchodné meno
Obchodné meno musí obsahovať označenie "verejná obchodná spoločnosť", ktoré môže byť nahradené skratkou "ver. obch. spol." alebo "v.o.s.". Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok "a spol." Ak obchodné meno spoločnosti tvorí priezvisko spoločníka a ten prestane byť spoločníkom, môže v.o.s. používať jeho meno ďalej len s jeho súhlasom (v prípade smrti len so súhlasom dediča).
Založenie a vznik
Verejnú obchodnú spoločnosť môžu založiť fyzická aj právnická osoba a zakladá sa spoločenskou zmluvou. Spoločenská zmluva musí obsahovať:
- obchodné meno a sídlo spoločnosti,
- určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
- predmet podnikania spoločnosti.
Na platnosť spoločenskej zmluvy sa vyžaduje úradne overený podpis spoločníkov.
Napriek týmto minimálnym zákonným požiadavkám na obsah spoločenskej zmluvy, by mali spoločníci vo vlastnom záujme zvážiť riešenie nasledovných skutočností v spoločenskej zmluve:
- Prijímanie rozhodnutí v spoločnosti. Ak túto oblasť spoločníci nevyriešia v spoločenskej zmluve, bude platiť mechanizmus jednomyseľného súhlasu spoločníkov.
- Konanie v mene spoločnosti. Spoločenská zmluva by mala upraviť, kto a v akom rozsahu môže konať v mene spoločnosti, inak je oprávnený konať v mene spoločnosti každý zo spoločníkov. Dôležité je spomenúť rozdiel v pojmoch obchodné vedenie v.o.s. a konanie za spoločnosť navonok. O tejto problematike pojednáva časť riadenie spoločnosti.
- Vklady do spoločnosti. V prípade, že sa spoločníci dobrovoľne rozhodnú vložiť do spoločnosti určité vklady - peňažné alebo nepeňažné, mali by v spoločenskej zmluve vyriešiť všetky súvislosti - omeškanie, predkupné právo a iné. Je dôležité upozorniť na fakt, že v.o.s. sa stáva vložením vkladu jeho vlastníkom danej veci (ak ide o nepeňažný vklad) a spoločník k nej stráca vlastnícke právo. Ak si chce nárok na obnovenie vlastníckeho práva do budúcnosti zachovať, je nutné upraviť túto skutočnosť v spoločenskej zmluve - predkupné právo.
- Delenie zisku. Ak v spoločenskej zmluve nebude upravená deľba zisku, zisk sa delí rovným dielom, bez ohľadu na prípadné vklady spoločníkov alebo iné skutočnosti.
- Prevod podielov. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladov zákona o možnosti prevodov podielov spoločníkov, by bolo vhodné upraviť túto oblasť v spoločenskej zmluve. Rovnako je dobré riešiť aj otázku pristúpenia nového spoločníka.
- Menovanie a odvolávanie štatutárnych zástupcov. Zákon neurčuje, kto menuje členov štatutárnych orgánov, malo by to byť upravené v spoločenskej zmluve.
- • Vystúpenie zo spoločnosti. Mali by byť vyšpecifikované podmienky vystúpenia zo spoločnosti a tiež spôsob určenia vyrovnávacieho podielu.
Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra . Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci.
Riadenie
Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Ak sa spoločníci rozhodnú sčasti alebo úplne poveriť jedného alebo viacerých obchodným vedením, ostatní toto oprávnenie v tomto rozsahu strácajú. Poverenie na obchodné vedenie je odvolateľné, ale pripúšťa sa aj neodvolateľné. V prípade odvolateľného poverenia na vedenie možno toto poverenie zrušiť dohodou ostatných spoločníkov. Spoločník poverený obchodným vedením je povinný informovať o všetkých záležitostiach obchodného vedenia ostatných spoločníkov. Každý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.
Štatutárnym orgánom v.o.s. sú zo zákona všetci spoločníci. Právna úprava umožňuje nasledovné varianty:
- všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
- všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
- niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
- niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
- konateľom je osoba stojaca mimo spoločnosti - ak spoločníci prejavia takúto vôľu, môžu ustanoviť prokuristu na všetky právne úkony spojené s prevádzkou podniku.
Štatutárny zástupca zastupuje spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám a preto ak nie je zhodný s osobou poverenou obchodným vedením, je nutné upraviť dôkladne vzťahy a kompetencie.
Rozdelenie zisku a znášanie straty
Ak táto oblasť nie je upravená v spoločenskej zmluve platia nasledovné skutočnosti. Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.
Ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, majú spoločníci nárok na úroky z hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa § 502. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1 a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou.
Riziká v tejto oblasti spočívajú najmä v tom, že spoločníci sa môžu v rôznej miere podieľať na dosahovaní zisku spoločnosti a ak tento fakt nezohľadnia v spoločenskej zmluve a pri tvorbe mechanizmu rozhodovania môže dochádzať k problémom.
Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom. Aj túto skutočnosť je možné riešiť v spoločenskej zmluve iným spôsobom.
Ilustratívny prepočet rozdelenia zisku vo verejnej obchodnej spoločnosti: (v EUR)
| Spoločník | Vklad spoločníka | Splatený vklad spoločníka |
| Spoločník 1 | 3 000 | 2 500 |
| Spoločník 2 | 6 000 | 5 000 |
| Spoločník 3 | 6 000 | 6 000 |
Výnosy: 30 000
Náklady: 24 000
ZISK: 6 000
ÚROK ZO SPLATENÝCH VKLADOV: 10 %
| Spoločník | Podiel na zisku | Splatený vklad spoločníka |
| Spoločník 1 | 2 000 | 250 |
| Spoločník 2 | 2 000 | 500 |
| Spoločník 3 | 2 000 | 600 |
Zákaz konkurencie
Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v rovnakej oblasti, ako je predmet podnikania spoločnosti. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz konkurencie inak - rozšíriť aj zúžiť. V prípade, že dôjde k porušeniu zákazu konkurencie je spoločnosť oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, ako aj náhradu škody.
Ručenie
Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne. Ručenie spoločníkov nastupuje zo zákona a na jeho vznik sa nevyžaduje písomné vyhlásenie o ručení. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Spoločníkovi, ktorý splnil záväzok spoločnosti a uspokojil pohľadávku veriteľa, vzniká regresný nárok voči ostatným spoločníkom.
Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom jeho účasti. Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené.
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, ktorý dostali, najmenej do výšky, v akej ručili počas trvania spoločnosti. To znamená, že výmazom spoločnosti z Obchodného registra ručenie spoločníkov nezaniká.
Zrušenie a zánik
Zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti nastáva
- uplynutím doby, na ktorú bola založená (ak bola založená na dobu určitú),
- rozhodnutím spoločníkov, resp. výpoveďou spoločníka,
- zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
- smrťou spoločníka, ak spoločenská zmluva nepripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič,
- rozhodnutím súdu,
- doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka,
- zmenou spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,
- z iných dôvodov určených v spoločenskej zmluve.
Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty ich splatených vkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom.
Zánik spoločnosti nastáva dňom výmazu z obchodného registra.
