Predseda družstva zameraného na spracovanie konope Dušan Knezovič hovorí o slobodnom prístupe a veľkej výzve, ktorú vidí v družstevnej forme podnikania.
Vyštudovaný agronóm, ktorý zakúsil chuť divadelných dosiek ako mím, je dnes predsedom Konopného družstva. Dušan Knezovič vidí obrovský potenciál nielen vo využití konopy siatej v mnohých smeroch, ale aj v tvorivosti tímového ducha, ktorého rozvíja pomocou slobodného pracovného prístupu. Aj to je dôvod, prečo sa rozhodol v podnikaní využiť právnu formu družstvo. Aké výhody z toho plynú a prečo by ho odporúčal začínajúcim podnikateľom?
Od herectva k podnikaniu s konopou
Počas štúdia na SPU v Nitre sa stal súčasťou študentského divadla, kde sa začal venovať pantomíme. Zaujala ho natoľko, že sa po páde minulého režimu rozhodol ísť tento odbor študovať do Nemecka a celkovo pôsobil na divadelných doskách dvanásť rokov. Avšak nastal čas, kedy sa rozhodol vrátiť a spolu, s vtedy nastávajúcou, manželkou prišli do Česka, kde sa pripojili k priateľovej spoločnosti, ktorú spoločne budovali najskôr v Čechách a od roku 2004 aj na Slovensku. „Práca vo firme bola novou skúsenosťou, keďže umelecká a ekonomicko-právna oblasť sú dva úplne rozdielne svety,“ spomína na svoje podnikateľské začiatky. Hoci bola rodinná firma vedená slobodným spôsobom, na ktorý bol Dušan Knezovič zvyknutý z divadla, byť jej súčasťou bolo pre neho aj tak vždy iné, keďže bol orientovaný na trochu iný prístup k práci. Napriek tomu dospel k presvedčeniu, že vo vzťahu k tvorbe je prístup rovnaký tak v umeleckom, ako aj technologickom tíme. „Princíp spolupráce a riešenie problému sa deje rovnakým spôsobom, len sú prítomné iné metódy.“
Časom si začal vyhľadávať informácie o moderných formách a typoch podnikania. Po vzore úspešných zahraničných firiem sa mu zdala najefektívnejšia práve právna forma družstva. V roku 2014 vznikla pri občianskom združení Európske integračné centrum platforma Konopný dvor, z ktorej o dva roky neskôr vzniklo Konopné družstvo. „Počas prvých rokov sme organizovali lokálne aj medzinárodné konferencie spolu s občianskym združením. Neskôr sme vytvorili vzdelávací seminár, ktorý sa uskutočňuje spravidla raz za pol roka. Na našich akciách sa vystriedali stovky ľudí, pričom niektorí z nich prejavili záujem o spoluprácu, tak sme našli aj troch spoločníkov, s ktorými sme založili Konopné družstvo. Postupne sa k nám pridali ďalšie osoby a firmy.“
Konopa ho fascinuje všestrannosťou
Vo využití konopy videl Dušan Knezovič od začiatku veľký potenciál. Je podľa neho všestranne využiteľná v potravinárstve, vo výrobe stavebného materiálu, technických tkanín, tkanín na oblečenie, v medicíne na výrobu liečiv, vo výrobe kozmetických prípravkov, na výrobu papiera alebo ako krmivo. „Konopa nesie a aj v minulosti niesla náš život. Má enormný potenciál aj vďaka tomu, že Slovensko je konštitučne agrárna krajina. Dá sa tu vypestovať celé spektrum od zeleniny a kvetov na juhu až po ľan a zemiaky na severe. Navyše dnes, keď sa čoraz viac prihliada na ekológiu, má konopa obrovskú výhodu. Výrobky z nej nie sú len v excelentnej kvalite, ale dajú sa aj zapojiť späť do prírodného cyklu v obehovom hospodárstve,“ vysvetľuje význam rastliny predseda Konopného družstva.
Hlavnou činnosťou Konopného družstva je príprava rastliny na ďalšie použitie v sektoroch, s ktorými spolupracujú. „Družstvo je spájajúcim kĺbom iných kompetentných firiem a ľudí, ktorí môžu na báze primárneho spracovania vyrábať výrobky s vysokou pridanou hodnotou,“ uvádza Dušan Knezovič. Sám si pritom prešiel samotným pestovaním konopy. Absolvoval tak celý proces od prípravy, siatia až po zber a výrobu potravinárskych produktov ako oleja či múky. „Neskôr sme kúpili stroj na lámanie slamy a mali sme ho v testovacej prevádzke. Časti stonky sa musia oddeliť, pričom jedna z nich sa dá potom využiť na výrobu stavebných materiálov, ďalšia zasa na textilnú výrobu. Naše držustvo je základom pre alianciu iných kompetentných kolegov a tímov. Jedna kolegyňa sa venuje výrobe konopnej kozmetiky, s ďalšou firmou zasa lisujeme konopné dosky, iná recykluje vlákna a má linku na výrobu stavebných izolácií,“ vysvetľuje predseda spoločnosti.
Prečo si vybrali družstvo?
„Som presvedčený, že ide o právnu formu primeranú súčasnej dobe a vedomiu ľudí,“ vysvetľuje svoj postoj Dušan Knezovič. Ľudstvo podľa neho došlo do fázy, kedy je časť populácie zrelá na to, aby nemusela ísť hierarchickými štruktúrami, čiže pyramídou od majiteľa, cez akcionárov, ktorí sú mimo produkcie, manažment až smerom dole k zamestnancom. „Dnes pozorujem, že vedomie a ochotu tvoriť je možné rozvinúť u všetkých, bez ohľadu na úroveň vzdelania a pozície. Zároveň sa v tejto forme podnikania rozvíjajú postupy, ktoré súvisia s demokraciou - už predsa v slovnom základe obsahuje združenie sa k spoločnej činnosti.“ Spoluzakladateľ Konopného družstva vidí v družstevnom podnikaní spoločenský i ekonomický motív a zmysluplnosť. Družstevná forma podnikania podporuje tvorivosť, delí zodpovednosť aj riziko, výnosy i straty a ľudia sa môžu rozvíjať tým, že preberajú určité úlohy. V družstve môžu byť pracovné tímy dynamickejšie a fungovať v uvoľnenejšej atmosfére.
Príkladom na takto vedený systém práce sú práve tvorivé profesie, ako napríklad vývojové tímy či divadlo, ktoré si Dušan Knezovič zažil na vlastnej koži. „Autorské divadlo má slobodného ducha, idea sa rozvinie v interakcii cez improvizácie až sa uzavrie, keď sú všetci spokojní. Je veľmi koordinovaným, vedomým a synergickým aktom. Keď si tento prístup prenesiete do výrobného procesu, zrazu je tvorivo dynamický a je v ňom vyššia miera participácie,“ opisuje. Výhodu družstva vníma aj v asociovaní ľudí, ktorí už sú v niečom dobrí a svoju kompetenciu vkladajú do spoločného priestoru práce. Vďaka tomu že sú to spravidla malé a stredné podniky, má ich výsledok spoločenskú pridanú hodnotu v regionálnom zmysle. V prípade nadnárodných spoločností sa obyčajne do regiónu vracia len veľmi malá časť vytvorenej hodnoty. „Pridaná hodnota je vytiahnutá cez akcionárov do zahraničia, čo nie je optimálne,“ dodáva Dušan Knezovič.
Družstvo je navyše podľa neho zaujímavé tým, že na rozdiel od iných právnych foriem podnikania tu má každý približne rovnaký podiel tak vlastnícky, ako aj participáciu na rizikách, ale aj ziskoch. „V dnešnej dobe dochádza k tzv. „nepriateľským prevzatiam“. Vo firmách majú často podiely externí akcionári, ktorí o ne prejavia záujem na základe úspechu spoločnosti. Svojimi vstupmi však nezriedka, cez dominanciu vlastníctva, procesy vo firme deformujú,“ vysvetľuje predseda družstva. V ich právnej forme sa to, naopak, nemôže tak úplne stať. Musela by sa totiž spojiť veľká skupina ľudí a zmeniť stanovy družstva.
V iných právnych formách, kde o všetkom rozhoduje len úzky tím manažérov, sú rozhodnutia často rýchlejšie ako v družstve, kde sa veci diskutujú a ak vznikne závažný rozpor v zásadnej veci, nechá sa zrieť, kým členovia družstva neprídu k zhode. „Niekedy je lepšie nechať si čas, človeku sa problém trochu uloží, aby získal aj iný pohľad,“ dodáva predseda Konopného družstva. Podľa jeho slov ide o isté spomalenie, pretože rozhodnutia sa robia s rozvahou. Vo fungovaní, aké sme mali aj pred koronakrízou, nebol priestor na prehĺbenie. Dôsledkom je veľa nekompetentných rozhodnutí, alebo sa používajú osvedčené metódy, kvôli ktorým sa obmedzuje priestor na inovácie.
Pre koho je družstvo vhodná forma na podnikanie?
Nejde ani tak o právnu formu ako o spôsob myslenia o sebauskutočňovaní a motívy spolupráce, a tie je možné použiť v akomkoľvek spôsobe podnikania. Ak sa stretnú vo firme ľudia schopní vytvoriť namiesto hierarchickej, plochú organizačnú štruktúru, vznikajú kruhy v odbornosti, ktoré majú prieniky a koordinovane spolupracujú. „Hierarchia“ je v družstve len v kompetenčnej rovine, pretože každý je expertom a vyniká v niečom inom, takže keď si vezme projekt, ostatní sú na podporných postoch a môžu sa popri ňom v danej odobornosti vyvíjať. Na konci produkčného cyklu sa potom kompetentnejšie spoločne rozhoduje, kade vedú ďalšie kroky a kam sa reinvestuje výnos z podnikania.
Dušan Knezovič zároveň dodáva, že dnes je mnoho aj vzdelaných ľudí vo firemných štruktúrach „odstrihnutých“ a nevedia, čo robia ich spolupracovníci. Nadväzuje preto na prístup obuvníckeho velikána Tomáša Baťu, v ktorého podnikoch museli pracovníci rozumieť prepojeniu oblastí, zjednodušene: účtovník vedel ušiť topánky a obuvník zase rozumel ekonomike svojej práce. „Je to princíp rozšíreného vedomia. Navyše ide o transparentný systém, neuplatňujú sa mocenské modely a riešenia sa hľadajú spoločne.“ Podnikanie vo forme družstva je podľa neho vhodné pre každého, no obzvlášť pre tých, ktorí majú slobodný tvorivý prístup a zároveň vnímajú spoločenskú zodpovednosť svojho podnikani a radšej pracujú v tíme ako sami. Osobne tiež radšej robí v tvorivej interakcii ako by mal sám rozhodovať a riadiť ľudí, ktorí majú tendenciu pracovať v štýle „Povedzte mi, čo mám robiť a ja to urobím.“ Veľkú radosť mu taktiež robí fakt, že sa o princípy družstevného podnikania zaujímajú aj mladí podnikatelia.
Úspešné družstevné formy vo svete majú príklad v Tomášovi Baťovi
Princíp družstevníctva sa rozvinul a rozšíril v Európe aj na Slovensku už v druhej polovici 19. storočia, avšak skutočný prevrat v prístupe k práci zaviedol v praxi výnimočný podnikateľ Tomáš Baťa. Po získaní skúsenosti so spôsobmi organizácie práce v USA sa vrátil inšpirovaný „fordizmom“ späť do Česka a postavil človeka nie do pozície článku výrobného mechanizmu, ale naopak povýšil jeho vývoj vo firme na to najdôležitejšie. V systéme jeho práce teda boli ľudia akceptovaní, mohli vyjadriť svoje nápady a tie boli vypočuté. Tomáš Baťa stanovil podmienky tak, aby sa mohol každý pracovník vyvíjať v rámci cieľov podniku. „Baťa uvoľňoval potenciál ľudí. Neboli rozdelení na „ťahúňov“ a tých, čo sa „vezú“. Všetci chceli ťahať. Avšak nie primárne pre kariéru a peniaze, ale kvôli atmosfére firemnej kultúry, ktorá bola orientovaná na spoločnú tvorbu,“ vysvetľuje Dušan Knezovič. A hoci mal Baťa nastavený striktný systém, slúžil len pre blaho „jeho“ ľudí. Napríkad ich učil finančnú gramotnosť a viedol ich k šetreniu, pretože vedel, že financie budú potrebovať, najmä ak po istom čase budú chcieť sami podnikať, čo vrelo podporoval. Taktiež odporúčanie, aby ľudia 8 hodín pracovali, 8 hodín venovali čas sebe, rodine i priateľom a 8 hodín spali, malo význam pre ich fyzické aj psychické zdravie, čo sa v konečnom dôsledku odrážalo na produktivite v práci.
„Vždy som mal nastavené princípy podobne ako Tomáš Baťa,. len som to zistil až neskôr,“ spomína Dušan Knezovič. Keď potom začal venovať svoj čas hľadaniu spôsobov slobodnejšieho podnikania, narazil na viaceré zahraničné družstvá, či nehierarchicky vystavané spoločnosti, ktoré sa vždy nejakým spôsobom dostali k Baťovmu systémui. „Objavil som fenomény ako Mondragon Corporation v Španielsku, ktorá združuje 266 firiem a spoločenských zariadení. Majú vlastnú poisťovňu, banku, univerzitu, školy, maloobchodnú sieť... Presne tak ako Baťa,“ uvádza predseda Konopného družstva. V Mondragon Corporation sa v rámci budovania „seba manažmentu“ zúčastňujú všetci členovia na riadení spoločnosti. „Manažérske hierarchické štruktúry nahradila dynamická a rovnomerná tvorba v spolupráci,“ tvrdí Dušan Knezovič. Na svojej webovej stránke spoločnosť tiež uvádza, že upustili od systematického náboru platených pracovníkov, pričom je s každou pozíciou spojená úplná suverenita a nadobudnuté zisky sú rozdeľované spravodlivo podľa vykonanej práce. Jedným z ich princípov je tiež podpora budovania prirodzenej schopnosti vnímať takýto spôsob spolupráce už od mladého veku, preto vyčlenili financie aj ľudí na vzdelávanie a vybudovali tak vlastné školstvo.
Ďalším príkladom je brazílské Semco group, ktoré síce nemá družstevnú právnu formu, avšak má podobne nastavené princípy firemnej kultúry a štruktúry. Absentuje tu totiž akýkoľvek „klasický“ manažment. Pracovné skupiny sa samoriadia na základe vynaliezavosti zamestnancov a kolegov. „Vďaka slobodnému prístupu k práci a úspechom firmy, je podľa prieskumov, snom každého tretieho vysokoškoláka v Brazílii, pracovať práve v Semco group,“ uvádza Dušan Knezovič. V USA je zasa Axiom, asociácia nezávislých právnikov, ktorí sa v civilnom oblečení a uvoľneným spôsobom snažia poskytovať právnické služby za také ceny, aby si ich mohol dovoliť každý. Takýto model právnických služieb si našiel svoj úspech na strane dopytu aj ponuky. Vďaka voľnejšiemu, neformálnemu a dostupnejšiemu prístupu dokážu zapojení právnici lepšie porozumieť svojim zákazníkom. Webový portál Forbes o úspechu spoločnosti píše: „Zvyšujú sa nielen ich príjmy, ale vzrastá aj počet právnikov, ktorí sa k nim chcú pridať. Zákaznícka základňa, počet zamestnancov, globálna stopa, značka aj príjem potvrdzujú účinnosť tohto modelu.“
Napriek predsudkom fungujú družstvá aj na Slovensku
Spomínané spoločnosti prirovnáva Dušan Knezovič skôr k organizmom ako k organizáciám, pretože je v nich slobodne zapojený potenciál všetkých kolegov, živá interakcia, schopnosť zvládať krízové situácie väčšia a produktivita spolu s pracovnou atmosférou na vysokej úrovni. „Prinášajú priestor pre ľudský a odborný vývoj všetkých zúčastnených v nepomerne väčšej miere ako v iných systémoch. Fungovaním v rovnocenných tímových jednotkách uskutočňujú vysoký inovačný potenciál, keďže tvoria pridanú hodnotu s ľuďmi, nie na ľuďoch,“ opisuje predseda Konopného družstva.
V prípade Slovenska sa vo využití tejto právnej formy ešte stále odráža istý predsudok vo vzťahu k slovu družstvo, a to kvôli spomienkam na socializmus a vtedajšie poľnohospodárske a výrobné družstvá. Nie je preto pri zakladaní podnikov veľmi rozšírená, kým napríklad v Česku nájdeme nových družstiev podstatne viac, no aj napriek tomu na Slovensku existujú firmy, ktoré využívajú túto právnu formu. Typická je napríklad pre stavebné družstvá, kedy sa spojí investor so stavebnou firmou alebo skupinou, ktorá bude užívateľom stavieb. „Aj keď v obchodnom registri stále nájdete prosperujúce výrobné, odbytové, bytové, či poľnohospodárske družstvá, v mnohých prípadoch, kde nerozvíjali princíp spoluzodpovednosti a sebarozvoja, sa chopili vedenia schopné rodiny či manažéri a dnes sú z nich klasicky riadené s.r.o. alebo akciové spoločnosti. Na druhej strane sú však aj spoločnosti ako MTS z Krivej či R-Glass Trade z Katarínskej Huty, kde spol. s r.o. sú naplnené duchom tvorby a spolupatričnosti. Okrem nich môže byť dobrým príkladom nového prístupu k práci a kolegom remeselné družstvo Bývame zdravo z Východnej, ktoré sa orientuje na prírodné staviteľstvo,“ uzatvára Dušan Knezovič.
