Ktoré osoby si môžu vybrať medzi jednotlivými spôsobmi uplatňovania výdavkov, aké sú ich výhody a nevýhody a aké podmienky musí spĺňať daňovník, ak sa rozhodne pre niektorý z vyššie uvedených spôsobov uplatňovania výdavkov.
Fyzické osoby - podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri (obvykle živnostníci) majú na výber štyri spôsoby uplatňovania výdavkov:
- paušálne výdavky,
- skutočné výdavky (preukázateľné daňové výdavky) - vedenie daňovej evidencie,
- skutočné výdavky - vedenie jednoduchého účtovníctva,
- skutočné výdavky - vedenie podvojného účtovníctva.
V nasledujúcom článku sa budeme bližšie venovať porovnaniu paušálnych výdavkov s vedením daňovej evidencie a s vedením jednoduchého účtovníctva.
Kto môže používať jednotlivé spôsoby uplatňovania výdavkov
Fyzická osoba - podnikateľ musí pri jednotlivých spôsoboch uplatňovania výdavkov spĺňať niekoľko podmienok na to, aby mohol daný spôsob uplatňovania výdavkov používať.
Kto môže uplatňovať paušálne výdavky
V súlade s § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) môže uplatniť výdavky formou paušálnych výdavkov daňovník, ktorý:
- nie je zapísaný v obchodnom registri,
- nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len “DPH”) alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia,
- dosahuje príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela a použitia umeleckého výkonu - daňovník s príjmami z prenájmu nemôže uplatňovať paušálne výdavky .
Kto môže uplatňovať výdavky formou vedenia daňovej evidencie alebo jednoduchého účtovníctva
Daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo môže viesť daňovník, ktorý:
- nie je zapísaný v obchodnom registri,
- dosahuje príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu,
- neuplatní paušálne výdavky.
Daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo môže na rozdiel od uplatňovania paušálnych výdavkov viesť aj daňovník, ktorý je platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia.
Komu sa oplatí používať jednotlivé spôsoby uplatňovania výdavkov
Základným prvkom rozhodovania o tom, ktorý spôsob uplatňovania výdavkov je pre fyzickú osobu - podnikateľa najlepší, je porovnanie toho, ktorý spôsob zabezpečí daňovníkovi optimálny základ dane a najnižšiu daňovú povinnosť. Daňovník najčastejšie dáva do pomeru paušálne výdavky so skutočnými výdavkami.
V skutočnosti je veľmi individuálne, komu sa viac oplatí uplatňovanie paušálnych výdavkov alebo vedenie daňovej evidencie či jednoduchého účtovníctva. Či sú lepšie paušálne výdavky alebo skutočné výdavky závisí najmä od toho, aké príjmy dosiahol daňovník v zdaňovacom období a aké výdavky si môže uplatniť v daňových výdavkoch.
Komu sa oplatí a komu sa neoplatí uplatňovať paušálne výdavky v roku 2015
Zvyčajne sa oplatí uplatňovať paušálne výdavky tej osobe, ktorá pre svoju podnikateľskú činnosť potrebuje málo vstupov. Ide o daňovníka, ktorého hlavným zdrojom príjmov je jeho vlastná práca, napr. účtovník, sprostredkovateľ, programátor, umelec, masér.
Uplatňovanie paušálnych výdavkov sa vo väčšine prípadov neoplatí daňovníkom, ktorí nakupujú veľa vstupov, napr. obchodníkom, ktorí majú vlastnú prevádzku.
Paušálne výdavky sa väčšinou neodporúčajú ani daňovníkom, ktorí sú zároveň zamestnávateľmi. Mzda zamestnanca a ostatné výhody zamestnanca zabezpečené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce predstavujú obvykle vysokú výdavkovú položku zamestnávateľa.
Viac o tom, komu sa oplatí a komu neoplatí uplatňovanie paušálnych výdavkov sa dozviete v článku Komu sa oplatí uplatňovať paušálne výdavky v roku 2015.
Komu sa oplatí a komu sa neoplatí uplatňovať výdavky pomocou vedenia daňovej evidencie alebo jednoduchého účtovníctva v roku 2015
Daňová evidencia alebo jednoduché účtovníctvo sa oplatia tým, ktorých skutočné výdavky sú vyššie ako paušálne výdavky. Skutočné výdavky majú vo väčšine vyššie tie osoby, ktoré pre svoju činnosť nakupujú veľa vstupov, napr. obchodníci, majitelia reštaurácií.
Zamestnávateľom sa zvyčajne oplatí viesť daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo, pretože výdavky na mzdy bývajú veľkou výdavkovou položkou. Väčšinou mzdové výdavky zabezpečia daňovníkovi to, že jeho skutočné výdavky sú vyššie ako paušálne výdavky.
Jednoduché účtovníctvo alebo daňová evidencia sa oplatí aj tomu daňovníkovi, ktorý má zriadenú prevádzku. Výdavky spojené s prevádzkou ako nájomné, výdavky na elektrinu a podobne môžu byť dostatočné vysoké na to, aby mal daňovník vyššie skutočné výdavky ako paušálne výdavky.
Ďalším rozhodovacím bodom, ktorý by mal daňovník zohľadniť je automobil v podnikaní. Ak daňovník má v podnikaní automobil napr. za 20 000 €, jeho ročný daňový odpis je vo výške 5 000 €. Okrem odpisu predstavujú výdavky daňovníka aj výdavky na pohonné látky, výdavky na opravy a udržiavanie automobilu, technické a emisné kontroly, výmeny pneumatík a pod. V tom prípade by mal zvážiť, či sa mu viac oplatí vedenie daňovej evidencie alebo jednoduchého účtovníctva v porovnaní s paušálnymi výdavkami.
Povinnosti daňovníka pri jednotlivých spôsoboch uplatňovania výdavkov
Daňovník má pri každom spôsobe uplatňovania výdavkov povinnosti, ktoré musí dodržiavať.
Povinnosti daňovníka pri uplatňovaní paušálnych výdavkov
Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatňovať výdavky formou paušálnych výdavkov, má povinnosť viesť evidenciu o:
- príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov (napr. zmenky na inkaso),
- zásobách a pohľadávkach.
Daňovníkovi, ktorý uplatňuje paušálne výdavky odporúčame, aby si viedol aj evidenciu o zaplatenom poistnom a príspevkoch do príslušnej zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne súvisiacim s dosahovaním príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zaplatené poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sa uvádzajú osobitne v daňovom priznaní fyzických osôb - typu B.
Poznámka: Daňovník, ktorý sa počas zdaňovacieho obdobia stane platiteľom DPH musí viesť evidenciu aj v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len “zákon o DPH”).
Povinnosti daňovníka pri vedení daňovej evidencie
V súlade s § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov musí viesť daňovník daňovú evidenciu o:
- príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov (napr. zmenky na inkaso),
- daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov (napr. zmenky na úhradu),
- hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
- zásobách a pohľadávkach,
- záväzkoch.
Poznámka: Daňovník, ktorý je platiteľom DPH musí viesť evidenciu aj v súlade so zákonom o DPH.
Povinnosti daňovníka pri vedení jednoduchého účtovníctva
Fyzické osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa rozhodnú viesť jednoduché účtovníctvo podliehajú okrem zákona o dani z príjmov aj zákonu č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len “zákon o účtovníctve”). Podľa zákona o účtovníctve sa považujú za účtovné jednotky a môžu byť sankcionované za nesplnenie niektorej z povinností ustanovených zákonom o účtovníctve.
Fyzické osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti musia pri vedení jednoduchého účtovníctva:
- otvárať a uzatvárať účtovné knihy,
- účtovať o stave a pohybe majetku, záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia.
- zostavovať účtovnú závierku,
- vykonávať inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.
Účtovná jednotka účtuje v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách.
Na rozdiel od nich sa fyzické osoby s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu nepovažujú podľa zákona o účtovníctve za účtovnú jednotku, aj keď sa rozhodnú viesť jednoduché účtovníctvo. Znamená to, že tieto osoby nemusia explicitne dodržiavať ustanovenia zákona o účtovníctve a nemôžu byť sankcionované za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve.
Fyzické osoby s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu však musia viesť jednoduché účtovníctvo takým spôsobom, aby vedeli správne vyčísliť základ dane z príjmov a daň z príjmov.
Aj keď sa fyzické osoby s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu nepovažujú podľa zákona o účtovníctve za účtovné jednotky, mali by používať pri vedení jednoduchého účtovníctva nasledovné účtovné knihy:
- peňažný denník,
- kniha pohľadávok,
- kniha záväzkov,
- pomocné knihy - kniha dlhodobého majetku, kniha krátkodobého majetku, kniha zásob,
- a ďalšie pomocné knihy potrebné na zistenie základu dane z príjmov a dane z príjmov.
Poznámka: Fyzickým osobám, ktoré nie sú účtovníkmi a rozhodnú sa viesť daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo odporúčame využiť služby externého účtovníka, účtovnej spoločnosti alebo zamestnať účtovníka (interný účtovník). Porovnanie externého a interného účtovníka nájdete v článku Prečo viesť účtovníctvo externe?
Výhody a nevýhody paušálnych výdavkov, daňovej evidencie a jednoduchého účtovníctva
Každý zo spôsobov uplatňovania výdavkov má svoje výhody a nevýhody. Dôležitým ukazovateľom býva výška skutočných alebo paušálnych výdavkov a to, či paušálne výdavky alebo skutočné výdavky zabezpečia daňovníkovi nižší základ dane a daň z príjmov. Dôvodom, prečo vedenie daňovej evidencie alebo jednoduchého účtovníctva odrádza daňovníkov, je administratívna náročnosť a väčšia potreba znalosti zákona o dani z príjmov, prípadne aj zákona o účtovníctve.
Výhody a nevýhody paušálnych výdavkov
Výhody uplatňovania výdavkov formou paušálnych výdavkov sú:
- 40% “fiktívnych” výdavkov zo zdaniteľných príjmov (maximálne v sume 5 040 € - ak podnikal celé zdaňovacie obdobie + zaplatené odvody) bez ohľadu na to, či mal daňovník v skutočnosti výdavky v zdaňovacom období alebo nie,
- nízka administratívna náročnosť,
- nie je potreba zamestnať účtovníka alebo využiť služby externého účtovníka*.
* Uplatňovanie paušálnych výdavkov je omnoho jednoduchšie ako daňová evidencia alebo jednoduché účtovníctvo, napriek tomu odporúčame zveriť daňové priznanie pri uplatňovaní paušálnych výdavkov odborníkovi, aby ste sa vyhli chybám.
Nevýhodou uplatňovania paušálnych výdavkov je, že daňovník nemá vždy prehľad o svojich výdavkoch. Existuje riziko, že si neuvedomí, že by sa mu viac oplatilo uplatniť skutočné výdavky formou vedenia daňovej evidencie alebo jednoduchého účtovníctva.
Výhody a nevýhody daňovej evidencie
Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu:
- nepodlieha zákonu o účtovníctve - nemusí zostavovať účtovnú závierku ani inventarizovať majetok,
- nemôže byť sankcionovaný za nesplnenie podmienok ustanovených v zákone o účtovníctve,
- nižšia administratívna náročnosť v porovnaní s jednoduchým účtovníctvom - vedenie evidencie len podľa zákona o dani z príjmov (ak nie je platiteľom DPH),
- v porovnaní s paušálnymi výdavkami má väčšinou daňovník lepší prehľad o štruktúre svojich výdavkov,
- skutočné výdavky môžu byť vyššie ako 40 % zo zdaniteľných príjmov, skutočné výdavky môžu byť dokonca vyššie ako zdaniteľné príjmy daňovníka (daňovník si môže v nasledujúcich obdobiach uplatniť daňovú stratu, ktorá mu bude v nasledujúcich obdobiach znižovať základ dane).
Nevýhody vedenia daňovej evidencie sú:
- vyššia administratívna náročnosť v porovnaní s paušálnymi výdavkami - daňovník musí viesť rozsiahlejšiu evidenciu ako pri paušálnych výdavkoch,
- pravdepodobnosť potreby zamestnať účtovníka alebo využiť služby externého účtovníka, resp. účtovnej firmy - výdavky na účtovníka.
Výhody a nevýhody jednoduchého účtovníctva
Výhodou jednoduchého účtovníctva je, že daňovník má prehľad o svojich výdavkoch. Ďalšou výhodou je to, že skutočné výdavky môžu byť vyššie ako 40 % zo zdaniteľných príjmov (pri paušálnych výdavkoch), skutočné výdavky môžu byť vyššie ako zdaniteľné príjmy daňovníka.
Nevýhody vedenia jednoduchého účtovníctva sú:
- v prípade, že ide o účtovnú jednotku, musí daňovník dodržiavať ustanovenia aj zákona o účtovníctve a môže byť sankcionovaný za nesplnenie povinností uložených zákonom o účtovníctve,
- pravedpodobnosť potreby zamestnať účtovníka alebo využiť služby externého účtovníka, resp. účtovnej firmy - výdavky na účtovníka,
- administratívne najnáročnejší spôsob uplatňovania výdavkov z uvedených možností.
