Daňové výdavky živnostníka v praxi

Aké výdavky možno u živnostníka považovať za daňovo uznateľné? V akej výške si môže uplatniť výdavky na stravné či znížiť svoj základ dane o výdavky prislúchajúce k automobilu?

Definícia daňového výdavku

Výdavok možno považovať za daňovo uznateľný za predpokladu, že spĺňa základnú zákonnú definíciu v zmysle § 2 písm. i) zákona číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Ten definuje daňový výdavok ako výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ktorý bol preukázateľne vynaložený daňovníkom, pričom musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.

Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, o čom si môžete viac prečítať v článku Daňové výdavky pri používaní majetku na súkromné účely.

Spôsoby uplatnenia výdavkov u živnostníka

Živnostník, respektíve fyzická osoba, ktorá dosahuje príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (ďalej len „živnostník“) má dve možnosti, ako si uplatniť výdavky k svojim príjmom:

• paušálne výdavky vo výške 60 %z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najviac však do výšky 20 000 eur (plus zaplatené poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov),
• preukázateľné výdavky, ktoré živnostník vynaložil počas zdaňovacieho obdobia, aby dosiahol svoj zdaniteľný príjem, a takto vynaložený výdavok živnostník zaevidoval do svojho účtovníctva alebo do daňovej evidencie.

Pre čo najefektívnejší výber spôsobu uplatnenia výdavkov je dôležité porovnať, v akej výške vynaložil živnostník reálne výdavky oproti výške paušálnych výdavkov. Po takomto porovnaní si môže živnostník vybrať ten spôsob, ktorý je pre neho výhodnejší. V prípade činností ako sú napríklad IT služby, administratívne práce, daňové poradenstvo, prevažuje uplatnenie paušálnych výdavkov. K takýmto službám zväčša živnostník nevynakladá výdavky v takej výške, aby prevýšili vypočítanú sumu paušálnych výdavkov.

Pre úplnosť treba dodať, že paušálne výdavky si môže uplatniť len daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia (a rozhodne sa, že si neuplatní preukázateľné daňové výdavky).

Daňová evidencia alebo vedenie účtovníctva u živnostníka

Živnostník má možnosť viesť evidenciu o svojich príjmoch a výdavkoch (resp. viesť účtovníctvo) tromi spôsobmi:

• daňová evidencia,
• jednoduché účtovníctvo,
• podvojné účtovníctvo (u živnostníkov sa používa len výnimočne).

Pre živnostníka je z ekonomického aj obsahového hľadiska spravidla najvhodnejšie vedenie daňovej evidencie. Forma daňovej evidencie nie je zákonom stanovená, čo znamená, že živnostník môže použiť akýkoľvek pre neho vhodný a dostupný nástroj (napríklad softvér alebo aplikáciu), kde uvedie údaje v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Aj v prípade použitia paušálnych výdavkov musí živnostník viesť určité evidencie upravené v § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Všetky potrebné informácie k vedeniu záznamov živnostníka si môžete prečítať v našom článku Účtovníctvo živnostníka.

Náš tip: S vedením účtovníctva vám pomôžu kvalitné a spoľahlivé účtovné softvéry od spoločnosti KROS. Jednoduché účtovníctvo aj vedenie daňovej evidencie vám uľahčí ALFA plus. Pripravené vzory účtovania, automatické funkcie aj vytvorenie daňových priznaní či účtovnej závierky, to všetko podľa aktuálnej legislatívy. Ak sa živnostník rozhodne uplatňovať paušálne výdavky, pre vytvorenie daňového priznania mu postačí program TAXA so zapracovaným sprievodcom, ktorý mu pomôže pri vypĺňaní formulárov (okrem dane z príjmov aj pre daň z motorových vozidiel).

Časté preukázateľné daňové výdavky živnostníka v praxi

V prípade, že sa živnostník rozhodne viesť evidenciu o preukázateľných výdavkoch, môže si do takýchto výdavkov zahrnúť najmä výdavky na:

• stravné,
• odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,
• automobil alebo pracovné cesty,
• mzdové náklady,
• dlhodobý majetok,
• reklamné predmety,
• spotrebný materiál,
• prenájom nehnuteľnosti alebo využívanie súkromnej nehnuteľnosti na podnikateľské účely,
• iné výdavky súvisiace s dosahovaním príjmov.

Pri všetkých vynaložených výdavkoch je dôležité zvážiť, či takýto výdavok nemá charakter osobnej potreby. V prípade majetku, ktorý vykazuje prvky osobnej potreby, je potrebné zvážiť jeho pomerné krátenie, príp. zaradenie do nedaňových výdavkov.

Príklad na nedaňový výdavok s charakterom osobnej potreby

Živnostník Peter poskytuje svojim klientom služby v oblasti reklamy a marketingu. So svojimi klientmi absolvuje každý týždeň množstvo osobných stretnutí, čo znamená, že musí dbať na svoj zovňajšok a svoje vystupovanie. Môže si zaevidovať Peter do daňových výdavkov výdavok na bielenie zubov?

Takýto typ výdavku má s určitosťou charakter osobnej potreby a živnostník Peter by si tento výdavok nemal zaevidovať ako daňový výdavok.

Aké sú časté výdavky, ktoré si živnostníci môžu zahrnúť do daňových výdavkov, si rozoberieme ďalej v článku.

Stravné ako daňový výdavok

V zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov si môže živnostník uplatniť ako daňový výdavok sumu stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, a to vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

V roku 2023 sú sumy stravného pre toto časové pásmo nasledovné (100 %), pričom v ďalšom stĺpci je uvedený daňový výdavok na stravné (55 %):

Upozornenie: Stravné sa menilo v roku 2023 ešte jedenkrát, viac si prečítajte v článku Stravné od 1. 10. 2023.

Výdavok na stravné si živnostník nemôže uplatniť týmto spôsobom za deň, v ktorom poberal stravné od zamestnávateľa alebo v deň, kedy si uplatňuje diéty pri pracovnej ceste.

Príklad na stravné u živnostníka

Živnostník Peter vykonával svoju podnikateľskú činnosť v mesiaci jún 2023 spolu 19 dní (pracoval aj dve soboty, ale 5 pracovných dní bol na dovolenke, kedy nepracoval). Do daňových výdavkov si za mesiac jún 2023 môže uznať sumu spolu za odpracované dni vo výške 76,38 eur (19 odpracovaných dní * 4,02 eur).

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne ako daňový výdavok

Medzi najčastejšie výdavky živnostníka patria odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré mu vznikajú v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Výdavky na tieto odvody sú pre živnostníka daňovo uznateľné, a teda znižujú základ dane už od prvého dňa, kedy živnostník začal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť (resp. platiť odvody).

Príklad na uznanie odvodov do zdravotnej poisťovne ako daňového výdavku

Peter bol od 01.01.2023 do 30.04.2023 samoplatiteľ zdravotného poistenia, nakoľko nebol nikde zamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce a nemal ani podnikateľské oprávnenie. Od 01.05.2023 sa stal Peter živnostníkom, nakoľko začal vykonávať podnikateľskú činnosť, a v tejto súvislosti prestal byť samoplatiteľom zdravotného poistenia, ale vznikla mu povinnosť úhrad na zdravotné poistenie ako živnostníkovi.

Živnostník Peter si do daňových výdavkov k živnosti zahrnie výdavky na zdravotné poistenie až od 01.05.2023, nakoľko až od tohto dátumu úhrady na zdravotné poistenie prislúchajú k príjmom zo živnosti.

Bližšie informácie k odvodom živnostníkov si môžete prečítať v našich článkoch v téme Zdravotné a sociálne odvody SZČO.

Automobil alebo pracovné cesty v daňových výdavkoch

Dnes už takmer každá podnikateľská činnosť vyžaduje použitie automobilu. Živnostník si môže uplatniť výdavky na automobil dvomi spôsobmi:

• Automobil ako obchodný majetok živnostníka. V prípade, že živnostník zaradí do obchodného majetku zakúpený automobil (obstarávacia cena automobilu viac ako 1 700 eur), pričom nie je potrebné mať v kúpnej zmluve ani v technickom preukaze zapísané IČO, môže si do daňových výdavkov zahrnúť najmä: odpisy, výdavky na opravy a servis, poistné, daň z motorových vozidiel, diaľničnú známku, pohonné hmoty, parkovné a iné.

Nakoľko automobil zahrnutý v obchodnom majetku môže živnostník použiť aj na súkromné účely, a teda by tieto výdavky vykazovali charakter osobnej potreby, je potrebné krátenie daňových výdavkov. Aké možnosti má živnostník, si môžete prečítať v našom článku Firemný automobil používaný aj na súkromné účely a dane.

Odpisovanie obchodného majetku živnostníka s obstarávacou cenou viac ako 1 700 eur platí nielen pre automobil, ale všeobecne pre samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a dobu použiteľnosti dlhšiu ako 1 rok.

• Použitie súkromného automobilu na podnikateľské účely. Pokiaľ živnostník nemá v obchodnom majetku žiaden automobil a na občasné pracovné cesty využíva svoje osobné auto, môže si takýto výdavok zohľadniť vo forme vyúčtovania pracovnej cesty. V takomto vyúčtovaní sa zohľadní amortizácia vozidla, diéty (stravné), pohonné látky a prípadne iné náklady vynaložené na pracovnej ceste. Aktuálnu výšku náhrad nájdete v článku Základná náhrada za 1 km pri použití motorového vozidla od 1.7.2023.

Mzdové náklady zamestnancov pracujúcich u živnostníka

V prípade, že živnostník zamestnáva zamestnancov, môže si do svojich daňových výdavkov zahrnúť mzdu zamestnanca, odvody zamestnávateľa, sumu stravného poskytnutú zamestnancovi alebo príspevky do sociálneho fondu.

Reklamné predmety v daňových výdavkoch

Daňovými výdavkami štandardne nie sú výdavky na reprezentáciu (napr. výdavok na pracovnú večeru). Do daňových výdavkov však možno uznať reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet s výnimkou tých, ktoré sa za reklamné predmety podľa zákona o dani z príjmov nepovažujú. Ide o:

• darčekové reklamné poukážky,
• tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
• alkoholické nápoje okrem tichého vína, šumivého vína, tichého fermentovaného nápoja a šumivého fermentovaného nápoja v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Podrobné informácie nájdete v článku Výdavky (náklady) na reprezentáciu a reklamné predmety – daňové výdavky a DPH.

Spotrebný materiál ako daňový výdavok

Do daňových výdavkov môže živnostník zahrnúť výdavok na spotrebný materiál, ktorý použil pre výkon svojej podnikateľskej činnosti, čím sa myslia napríklad kancelárske potreby, stolička do kancelárie, náradie alebo akýkoľvek materiál, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou živnostníka. Pri uplatňovaní spotrebného materiálu ako daňového výdavku je dôležité, aby mal tento výdavok svoje opodstatnenie a súvislosť s vykonávanou činnosťou.

Príklad na výdavok živnostníka – spotrebný materiál

Živnostník Peter vykonáva podnikateľskú činnosť ako kaderník a živnostník Adam vykonáva podnikateľskú činnosť ako obchodný zástupca. Živnostník Peter aj živnostník Adam si kúpili gél na vlasy. Môže si živnostník Peter aj živnostník Adam zahrnúť tento gél na vlasy ako daňový výdavok?

Živnostník Peter si môže zahrnúť tento gél na vlasy ako daňový výdavok, nakoľko ako kaderník ho k svojej práci potrebuje, respektíve využíva tento spotrebný materiál vo svojom salóne pre klientov.

Živnostník Adam si nemôže do daňových výdavkov zahrnúť tento nákup, nakoľko gél na vlasy nevyužíva pri svojom podnikaní a v jeho prípade ide o výdavok osobnej spotreby.

Prenájom nehnuteľnosti alebo využívanie súkromnej nehnuteľnosti na podnikateľské účely

Nájomné za obchodný priestor, kancelársky priestor alebo nájomné za inú nehnuteľnosť, ktorá slúži výlučne na dosahovanie príjmu, je plne uznateľným daňovým výdavkom živnostníka. V prípadoch, kedy je prenajímanou nehnuteľnosťou napríklad kancelársky priestor, predajňa alebo stravovacie zariadenie, je preukaznosť využitia na podnikateľské účely pomerne jednoznačná. Problémom môže byť prenájom bytových priestorov, ktoré by mali slúžiť ako kancelárske priestory.

Pokiaľ má živnostník vo svojej nehnuteľnosti priestor na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, a teda bolo by pre neho neekonomické a neefektívne platiť nájomné za iný priestor, môže si do daňových výdavkov zahrnúť pomernú časť výdavkov na tieto priestory. Výpočet tejto pomernej časti výdavkov musí vychádzať z reality a z preukázateľného výpočtu. Tento výpočet sa môže zakladať napríklad na pomere rozlohy využitia nehnuteľnosti na podnikateľské a súkromné účely alebo na počte hodín využitia priestoru na podnikateľské a súkromné účely.

Tento článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou KROS a.s.