Podnikatelia, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z prenájmu či z použitia diela a umeleckého výkonu, majú možnosť sa rozhodnúť, akým spôsobom budú preukazovať svoje výdavky na daňové účely. Jedným zo spôsobov je vedenie daňovej evidencie.
Daňovú evidenciu môže daňovník viesť, ak má nasledovné druhy príjmov:
- príjmy z podnikania, teda:
a. z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
b. zo živnosti, napr. kaderníkov, kozmetičky, murárov, projektantov, inštruktorov autoškoly,
c. z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr. činnosti poisťovateľov, lekárov, veterinárov, audítorov, daňových poradcov, notárov,
d. z činnosti spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,
- príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nie sú príjmami zo závislej činnosti, a to:
a. príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu,
b. príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
c. príjmy za príspevky do novín, časopisov, televízie, rozhlasu, pri ktorých daňovník neuplatnil zrážkovú daň,
d. príjmy z použitia priemyselného alebo duševného vlastníctva,
- príjmy z činnosti tlmočníkov, znalcov, správcov konkurznej podstaty, osobných asistentov fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím,
- príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia, zaistenia, sporenia, zamestnania, obchodníkov s cennými papiermi, ak nie sú živnostníci,
- príjmy z prenájmu, ak nie sú príjmom z podnikania ani príjmom zo závislej činnosti. Ide o prenájom nehnuteľnosti a príslušenstva k nehnuteľnosti, ak fyzická osoba nepracuje v realitnej spoločnosti ani ako realitný maklér.
- príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu, napr. na základe licenčnej zmluvy.
Kto mohol viesť daňovú evidenciu do 31. 12. 2013?
Od 1. 1. 2014 boli zrušené niektoré podmienky obmedzujúce počet podnikateľov, ktorí môžu viesť daňovú evidenciu. Do konca roka 2013 platilo, že daňovú evidenciu mohli viesť tie osoby, ktoré majú príjmy podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak zároveň splnili tri podmienky:
- vyššie uvedené činnosti vykonávajú samostatne - bez zamestnanca,
- za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahli príjmy (výnosy) hranicu 170 000€,
- uplatňovali pri príjmoch preukázateľné výdavky.
Od 1. 1. 2014 už prvé dve podmienky nemusia byť dodržané na to, aby osoba s vyššie uvedenými príjmami mohla viesť daňovú evidenciu. Podnikateľ už môže viesť daňovú evidenciu, aj keď má zamestnancov a jeho obrat v roku 2013 bol viac ako 170 000€. Stačí, ak pri príjmoch uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky.
Ako viesť daňovú evidenciu?
Podnikatelia nemajú stanovenú presnú formu a štruktúru vedenia daňovej evidencie. Tú si môžu zvoliť sami. Je na nich, či sa inšpirujú jednoduchým účtovníctvom, alebo či zvolia iný spôsob vedenia daňovej evidencie. Zákonom majú stanovený len obsah daňovej evidencie, a teda skutočnosti, ktoré musia evidovať.
V súlade s § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) platí, že ak daňovník uplatňuje pri vyššie uvedených príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkoch v časovom slede členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
Pri vedení daňovej evidencie je potrebné dávať si pozor na to, aby boli zaevidované všetky príjmy, teda príjmy zahrňované do základu dane aj príjmy nezahrňované do základu dane. Pri výdavkoch sa na rozdiel od príjmov evidujú len daňové výdavky. Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá chce viesť daňovú evidenciu, musí ovládať zákon o dani z príjmov.
Vzory, ako viesť daňovú evidenciu, nájdete v článku Daňová evidencia - vzor.
Daňovú evidenciu je daňovník povinný uchovávať 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.
Príklad č. 1
Daňovník začal podnikať v roku 2013. Povinnosť podať daňové priznanie mu vznikla v roku 2014, takže daňovú evidenciu je daňovník povinný uchovávať do roku 2019 (vrátane).
Daňová evidencia a platitelia DPH
V súlade so zákonom o dani z príjmov môžu aj platitelia DPH viesť daňovú evidenciu. Okrem skutočností, o ktorých musia viesť evidenciu podľa zákona o dani z príjmov, musia navyše viesť evidenciu DPH:
a) evidencia DPH – odpočítanie dane,
b) evidencia DPH – zdaniteľné obchody.
Z uvedeného vyplýva, že platitelia DPH sa musia riadiť nielen zákonom o dani z príjmov, ale aj zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Komu sa oplatí viesť daňovú evidenciu?
Daňovú evidenciu sa oplatí viesť osobe, ktorá:
- má nízky obrat,
- málo dokladov,
- nie je platiteľom DPH.
Zároveň platí podmienka, že sa jej neoplatí uplatňovať paušálne výdavky, pretože by boli nižšie, ako výdavky zistené z daňovej evidencie.
Vedenie daňovej evidencie je výhodné v tom, že podnikateľ nepodlieha zákonu o účtovníctve, teda nie je účtovnou jednotkou. V praxi to znamená, že daňovník nemusí vykonávať inventarizáciu, uzatvárať ani otvárať účtovné knihy, zostavovať účtovnú závierku (daňovému úradu predkladá len daňové priznanie), zostavovať odpisový plán pre účtovné odpisy ani vyčísľovať kurzové rozdiely.
Z toho vyplýva, že sa na podnikateľa nevzťahujú pokuty v súvislosti s nedodržaním zákona o účtovníctve. Daňový úrad mu nemôže udeliť pokutu za to, že nevykonal inventarizáciu alebo nezostavil účtovnú závierku, lebo tieto povinnosti nemá. Dodržiavať však musí všetky ustanovenia zákona o dani z príjmov. Pri porušení tohto zákona mu môžu byť uložené sankcie.
Ako viesť daňovú evidenciu bližšie približujeme na praktických príkladoch v článku Daňová evidencia v praxi
Daňová evidencia v porovnaní s jednoduchým účtovníctvom
Výhody daňovej evidencie v porovnaní s jednoduchým účtovníctvom:
a) daňovník nepodlieha zákonu o účtovníctve – nevzťahujú sa na neho pokuty zo zákona o účtovníctve,
b) daňovník nepotrebuje ovládať zákon o účtovníctve a účtovať,
c) daňovník nemusí vykonávať inventarizáciu,
d) daňovník nezostavuje účtovnú závierku,
e) daňovník neotvára ani neuzatvára účtovné knihy,
f) daňovník nemusí vyčísľovať kurzové rozdiely,
g) daňovník nemusí zostavovať odpisový plán pre účtovné odpisy.
Od 1. 1. 2014 môžu daňovú evidenciu viesť aj podnikatelia, ktorí niekoho zamestnávajú a/alebo majú príjmy (výnosy) väčšie ako 170 000 eur. Na vedenie daňovej evidencie sa daňovník môže inšpirovať knihami vedenými v jednoduchom účtovníctve.
Výhodou jednoduchého účtovníctva oproti daňovej evidencii je, že osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve si môže v súlade so zákonom o dani z príjmov dať vymedzené rezervy do daňových výdavkov. Ide napríklad o rezervy na lesnú pestovnú činnosť, na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok. Osoba, ktorá vedie daňovú evidenciu, si nemôže tvorbu rezerv dať do daňových výdavkov.
Daňová evidencia v porovnaní s paušálnymi výdavkami
Výhody daňovej evidencie oproti paušálnym výdavkom:
a) ak má daňovník skutočné daňové výdavky väčšie ako zdaniteľné príjmy – jeho daňová povinnosť je nulová,
b) môže ju viesť aj platiteľ DPH,
c) môže ju viesť aj daňovník, ktorý má príjem z prenájmu.
Príklad. č. 2
Daňovník má za rok 2013 daňové výdavky (bez odvodov) vo výške 10 000 eur. Poistné do Sociálnej poisťovne a preddavky na poistné do zdravotnej poisťovne za zdaňovacie obdobie boli vo výške 500 eur. Jeho zdaniteľné príjmy sú 7 000 eur. Ak daňovník vedie daňovú evidenciu, jeho daňová strata je: 7 000 - 500 – 10 000 = - 3 500 eur. Ak by však uplatňoval paušálne výdavky, dosiahol by základ dane: 7 000 - (7 000 * 0,40) - 500 = 3 700 eur. Výhodné pre daňovníka viesť v tomto zdaňovacom období daňovú evidenciu.
Výhody paušálnych výdavkov oproti daňovej evidencii:
a) nižšie administratívne náklady – sledovanie len:
a. príjmov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b. zásob a pohľadávok,
c. odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,
b) ak má daňovník väčšie príjmy a daňové výdavky sú nízke – základ dane pri paušálnych výdavkoch je nižší,
c) nie je potrebné preukazovať výdavky.
Príklad č. 3
Daňovník má za rok 2013 zdaniteľné príjmy vo výške 10 000 eur. Daňové výdavky (bez odvodov) sú vo výške 1 000 eur a odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sú vo výške 300 eur. Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky, jeho základ dane je nižší ako keby viedol daňovú evidenciu.
Základ dane pri paušálnych výdavkoch: 10 000 – (10 000*0,40) – 300 = 5 700 eur
Základ dane pri vedení daňovej evidencie: 10 000 – 1 000 – 300 = 8 700 eur
Daňovník pri uplatňovaní paušálnych výdavkov musí viesť evidenciu o príjmoch, pohľadávkach, zásobách a odvodoch na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Pri vedení daňovej evidencii musí daňovník navyše viesť evidenciu o daňových výdavkoch (preukazovať ich dokladmi), o hmotnom a nehmotnom majetku zaradenom v obchodnom majetku a záväzkoch.
Upozornenie: Od roku 2013 platí, že výška paušálnych výdavkov predstavuje 40 % z úhrnu príjmov, najviac do výšky 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne, ak činnosť nebola vykonávaná celý rok. V tejto sume sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.
Prechod z daňovej evidencie na paušálne výdavky
V súlade s § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované paušálnym spôsobom.
V § 49 zákona o dani z príjmov je uvedená lehota na podanie daňového priznania, ktorá je 3 mesiace od skončenia zdaňovacieho obdobia (neuvažujeme o možnosti odkladu).
Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník uplatňoval v roku 2014 preukázateľné daňové výdavky, teda viedol daňovú evidenciu, nemôže ich zmeniť na paušálne výdavky po lehote na podanie daňového priznania, teda po 31. marci 2015, resp. odo dňa, kedy je povinný podať daňové priznanie, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Ak daňovník viedol v roku 2014 daňovú evidenciu a na začiatku roku 2015 sa rozhodne, že v daňovom priznaní za rok 2014 zmení spôsob na paušálne výdavky, môže tak urobiť do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014. V VI. oddiele daňového priznania daňovník označuje políčko, či počas zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu alebo uplatňoval paušálne výdavky. Z tohto dôvodu sa daňovník môže rozhodnúť o zmene spôsobu uplatňovania výdavkov až do lehoty na podanie daňového priznania.
Príklad č. 4
Janko Matuška, neplatiteľ DPH, viedol v roku 2014 daňovú evidenciu. Z nej bolo jasné, že jeho príjmy sú v sume 12 500€ a daňové výdavky (bez odvodov) v hodnote 1 750€. Ak by v roku 2014 uplatňoval paušálne výdavky, boli by v sume 5 000€ (12 500*0,40). Odvody poistného do Sociálnej poisťovne a preddavky na poistné do zdravotnej poisťovne boli vo výške 750€. Janko Matuška sa 5. 3. 2015 rozhodol, že v daňovom priznaní za rok 2014 si uplatní paušálne výdavky.
Riešenie:
Janko Matuška sa rozhodol o zmene spôsobu uplatňovania výdavkov ešte pred podaním daňového priznania za rok 2014, teda môže zmeniť spôsob z daňovej evidencie na paušálne výdavky. Ak by sa tak rozhodol po 31. 3. 2015, nemohol by za rok 2014 zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov.
Základ dane pri ponechaní daňovej evidencie za rok 2014 = 12 500 – 1 750 - 750 = 10 000€.
Základ dane pri zmene na paušálne výdavky za rok 2014 = 12 500 – 5 000 -750 = 6 750€.
