Prečítajte si, aké zmeny prinesie nový civilný sporový poriadok, ktorý od 1.7.2016 nahrádza občiansky súdny poriadok.
Veľakrát novelizovaný občiansky súdny poriadok sa už čoskoro stane minulosťou. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky bol totiž prijatý nový civilný sporový poriadok, správny súdny poriadok a civilný mimosporový poriadok, ktoré nadobudnú účinnosť 1.7.2016. Trojica kódexov si stanovuje za cieľ zefektívnenie súdnictva, teda aj zrýchlenie rozhodovania sporov a zlepšenie celkovej vymožiteľnosti práva. V nasledujúcom článku rozoberieme najpodstatnejšie zmeny zavedené hlavným z týchto kódexov – civilným sporovým poriadkom.
1. Zavádza sa špecializácia okresných súdov
Žaloba sa vo všeobecnosti podáva k tomu okresnému súdu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko alebo sídlo. Existujú však určité typy sporov, ktoré budú od 1.7.2016 prejednávané iba pred konkrétnymi okresnými súdmi - zmenkové a šekové spory, zamestnanecké spory, spory z autorských práv a pod. V prípade zmeniek budú miestne príslušnými napríklad okresné súdy v krajských mestách (podnikateľ z Martina bude môcť svoju zmenku vymáhať pred Okresným súdom v Žiline). To, ku ktorému súdu je potrebné podať žalobu, zistíte z § 22 - 33 civilného sporového poriadku.
2. Civilný sporový poriadok obmedzí obštrukcie v súdnych konaniach
Podľa súčasnej právnej úpravy môžu účastníci konania predkladať dôkazy takmer po celú dobu trvania sporu, čo vytvára priestor pre účelové obštrukcie. Po novom budú účastníci konania povinní predkladať dôkazy a tvrdiť rozhodné skutočnosti len v zákonom alebo súdom vymedzených lehotách, pričom k neskôr navrhovaným dôkazom sa bude prihliadať iba vo výnimočných prípadoch. Takouto výnimkou budú napríklad spory so spotrebiteľmi bez zastúpenia advokátom.
3. Spor niekedy nebude potrebný vďaka jeho predbežnému prejednaniu
Pred prvým ústnym pojednávaním bude takmer vždy nariadené tzv. predbežné prejednanie sporu. Predpokladá sa, že predbežné prejednanie môže často krát vyústiť v to, že ďalšie vedenie sporu nebude vôbec potrebné – účastníci konania napríklad uzavrú súdny zmier, ktorým bude ich záležitosť vyriešená. Neúčasť na predbežnom prejednaní môže mať za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie.
4. Zamestnancom a spotrebiteľom pri dokazovaní pomôže súd
V súčasnosti platí, že každý účastník konania nesie tzv. dôkazné bremeno – čo tvrdí, to musí preukázať relevantnými dôkazmi. Civilný sporový poriadok zavádza, že dôkaznú iniciatívu za slabšiu stranu sporu (zamestnanca, spotrebiteľa alebo účastníka protidiskriminačného sporu) môže prevziať súd, ktorý za túto stranu zabezpečí dôkazy vo vlastnej réžii. Súd má zároveň povinnosť takúto stranu náležite poučiť o jej právach.
5. Aj nedoručená zásielka bude podľa sporového poriadku považovaná za doručenú
Pri fyzických osobách nepodnikateľoch sa zavádza tzv. fikcia doručenia – ak sa fyzickej osobe nepodarí doručiť písomnosť na adrese jej trvalého pobytu, má sa za to, že písomnosť bola doručená po troch dňoch od odoslania (s výnimkou platobných rozkazov). Občania tak budú zodpovední za ohlasovanie aktuálnej adresy trvalého pobytu a riadne preberanie pošty. Civilný sporový poriadok zároveň počíta s elektronickými podaniami a doručovaním elektronickou poštou.
6. Účasť svedka na pojednávaní si musí zabezpečiť účastník konania
Ak účastník konania navrhne ako dôkaz výpoveď určitého svedka, bude musieť zabezpečiť, že tento svedok sa tiež dostaví na súd. Ak svedok navrhnutý účastníkom konania nepríde, takýto dôkaz sa pred súdom nevykoná.
7. Pokuta za bezdôvodnú námietku zaujatosti sudcu
Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti sudcu budú môcť byť sankcionované pokutou vo výške 500 EUR. Toto opatrenie by malo obmedziť počet šikanóznych a obštruktívnych námietok. Pripomíname, že sudca nie je považovaný za zaujatého, ak rozhodoval spor jedného z účastníkov v minulosti. Zaujatým môže byť naopak sudca s rodinnými väzbami na niektorú zo strán sporu.
8. Zmenkový alebo šekový platobný rozkaz zanikne
Konanie o zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze bude od 1.7.2016 nahradené jediným typom typ skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz. Pri vymáhaní nezaplatenej zmenky alebo šeku sa preto bude postupovať rovnako ako pri vymáhaní faktúry či pôžičky.
9. Odpor proti platobnému rozkazu bude musieť byť vždy vecne odôvodnený
Zatiaľ čo podľa starších úprav občianskeho súdneho poriadku stačilo proti platobnému rozkazu podať odpor s jednoduchým odôvodnením (napríklad: „týmto podávam odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko nárok navrhovateľa neuznávam za oprávnený“), nový sporový poriadok potvrdzuje, že odpor musí byť vždy odôvodnený vecne. Takýmto vecným odôvodnením môže byť tvrdenie, že pohľadávka bola medzičasom uhradená, s doložením relevantného dôkazu o platbe.
10. Spotrebitelia budú môcť byť zastúpení združeniami na ochranu spotrebiteľov
Spotrebitelia budú môcť namiesto služieb advokátov využívať zastúpenie právnickými osobami založenými za účelom ochrany spotrebiteľov – napríklad občianskymi združeniami.
11. Rozsudok pre zmeškanie aj proti žalobcovi
Kým doteraz bolo možné vydať rozsudok pre zmeškanie len voči žalovanému, podľa civilného sporového poriadku bude môcť byť takýto rozsudok vydaný aj proti žalobcovi, ktorý je v súdnom spore pasívny. Výsledkom je zamietnutie žaloby, ktorú až na výnimočné prípady nie je možné podať znova.
Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku upravujú
- Zákon č. 160/2015 Z. z., civilný sporový poriadok v platnom znení
