Čo je nekalá súťaž? Aké druhy nekalej súťaže existujú? Ako sa môže brániť podnikateľ voči nekalosúťažnému konaniu iného podnikateľa?
Trhové hospodárstvo je spojené s hospodárskou súťažou, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Hospodárska súťaž by mala byť čestná a poctivá. Ak je naopak nekalá, má to negatívny dopad na podnikateľov a aj spotrebiteľov. V neposlednom rade sa stratí zmysel súťaže.
Definícia nekalej súťaže
Nekalou súťažou je v podstate každá súťažná činnosť, ktorá je v rozpore s poctivými zvyklosťami v obchode a priemysle. Aby mohlo byť nejaké konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť súčasne splnené tieto podmienky:
- Ide o konanie v hospodárskej súťaži - predpokladom súťaže je existencia súťažného vzťahu, teda najmenej dvoch súperiacich podnikateľov. Ide o súperenie podnikateľov v určitej oblasti, ktorého cieľom je predstihnúť iných podnikateľov, a tak získať hospodársky prospech.
- Je v rozpore s dobrými mravmi - konanie musí byť v rozpore s tradíciami, vybočovať z pravidiel morálky, prípadne môže privodiť ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti alebo zvyklosti.
- Takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom - postačuje, že hrozí vznik ujmy, tá nemusí aj reálne vzniknúť. Ujmou sa rozumie nie len škoda, ale aj nemajetkové zadosťučinenie.
- Všetky tieto podmienky musia byť splnené. Ak nie je naplnený čo i len jeden znak, nejedná sa o nekalosúťažné konanie.
Obchodný zákonník medzi druhy nekalej súťaže zahŕňa najmä:
- klamlivú reklamu,
- klamlivé označenie tovaru a služieb,
- vyvolanie nebezpečenstva zámeny,
- parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
- podplácanie,
- zľahčovanie,
- porušenie obchodného tajomstva,
- ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
Ide o demonštratívny výpočet jednotlivých nekalosúťažných konaní. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené charakteristické znaky nekalosúťažného konania (konanie v hospodárskej súťaži, rozpor s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu), ide o nekalú súťaž, a to bez ohľadu na to, že dané konanie nie je výslovne uvedené medzi týmito spôsobmi nekalej súťaže.
Klamlivá reklama
Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
Nie každá klamlivá informácia je však nevyhnutne spôsobilá uviesť jej adresátov do omylu. Takýmto prípadom je napr. bežné reklamné preháňanie, ktoré je schopný odhaliť aj bežný spotrebiteľ. Nato, aby v danom prípade išlo o klamlivú reklamu, nestačí iba spôsobilosť reklamy uviesť jej adresáta do omylu. Musí vzniknúť aj možnosť ovplyvnenia ekonomického správania adresátov reklamy, teda napr. zmena nákupného správania, prípadne možnosť poškodenia iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
Príklad na klamlivú reklamu:
Predávajúci v rámci reklamy ponúkal pri kúpe jedného druhu výrobku – sedačiek darček v podobe konferenčného stolíka. Tento darček však v skutočnosti dával iba zákazníkom, ktorý si zakúpili sedačku v hodnote 1 500 eur a viac.
Klamlivé označenie tovaru a služieb
Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Postačuje pritom nebezpečenstvo oklamania bez toho, aby k nemu aj v realite došlo.
Klamlivé označenie sa musí týkať tovaru alebo služby, naopak sa nemôže týkať podnikateľského subjektu. Typickým príkladom klamlivého označenia je napr. označenie kávy s pôvodom pestovania v Kolumbii, ktorá je však v skutočnosti pestovaná v Španielsku. Klamlivé označenie môže byť aj nepriame (t. j. vyvolá predstavu, že určitý výrobok, v našom prípade káva, pochádza z Kolumbie, a to tak, že na obale kávy bude nakreslená namiesto španielskej kolumbijská vlajka).
Naopak však klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označenie druhu alebo akosti tovaru (napr. spišské párky, uhorská saláma). Takéto označenie je klamlivé iba vtedy, ak sa k nemu pripojí dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napr. originálne spišské párky alebo pravá uhorská saláma.
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny zahŕňa:
- použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré už používa iný súťažiteľ,
- použitie osobitných označení podniku alebo úpravy výrobkov, výkonov, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné,
- napodobnenie výrobkov, ich obalov alebo výkonov.
Parametrom zameniteľnosti určitého výrobku alebo výkonu je mienka verejnosti. Nemusí pritom dôjsť k skutočnej zámene, stačí spôsobilosť na to, aby sa vyvolalo nebezpečenstvo zámeny.
Príklad na nebezpečenstvo zámeny:
Začínajúci podnikateľ vyrába chipsy so slovným pomenovaním a obalom, ktoré je skoro identické s výrobkami iného podnikateľa, ktorého chipsy majú v danej lokalite už určité renomé, čo môže viesť k omylu zákazníka pri kúpe výrobku.
Parazitovanie na povesti
Pod parazitovaním sa rozumie využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Cieľom je usporiť vlastné náklady na úkor iného súťažiteľa, ktorý už vynaložil nejaké náklady na budovanie svojej značky a tým dosiahnuť vyšší zisk, než by dosiahol vlastným pričinením a vlastnými nákladmi.
Pri parazitovaní na povesti je potrebné prihliadať jednak na povesť toho, na kom sa parazituje, ale taktiež aj na povesť toho, kto parazituje. Stačí pritom aj lokálna povesť, najmä, ak obaja podnikatelia podnikajú v rovnakej lokalite. Nemusí ísť o celosvetovú povesť. Parazitovať sa dá aj na zlej povesti. Parazitovaním je napr. propagácia menej známeho produktu podnikateľa, ktorý parazituje, pri ktorom je umiestnený aj iný, známy produkt.
Špecifickým druhom parazitovania je aj tzv. oporná porovnávacia reklama. O tú ide vtedy, ak jeden výrobca tovaru alebo poskytovať služieb tvrdí, že jeho výrobky/služby sú rovnako kvalitné ako výrobky/služby iného známeho podnikateľa.
Parazitovaním je aj napodobnenie cudzích sloganov alebo krádež cudzích nápadov alebo myšlienok, ak slúžia na propagáciu rovnakých alebo zameniteľných výrobkov a služieb. Prebratím cudzieho hesla, nápadu, ušetrí parazitujúci podnikateľ čas, námahu a peniaze, ktoré by inak vynaložil na vlastnú reklamu.
Podplácanie
Korupcia patrí nepochybne medzi závažné protispoločenské konanie, ktoré má nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž. Nekalosúťažným konaním je nielen aktívne podplácanie (ponúknutie úplatku), ale aj pasívne podplácanie (prijatie úplatku). Nekalosúťažným je nielen priame podplácanie, ale aj nepriame, cez sprostredkovateľa. K podplácaniu dochádza už samotným ponúknutím úplatku, nevyžaduje sa aj jeho prijatie.
O podplatenie ide napr. vtedy, ak jeden podnikateľ ponúkne druhému auto za to, že sa nebude uchádzať o zákazku. Naopak o podplatenie nepôjde pri poskytnutí obvyklých obchodných pozorností (napr. darovanie diárov na Vianoce). Tieto pozornosti vzhľadom na svoj účel a hodnotu nemôžu podstatne zmeniť rozhodnutie toho, kto tieto predmety prijíma.
Zľahčovanie
Nekalosúťažným konaním je aj zľahčovanie. Pod tým je potrebné rozumieť konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje nepravdivé údaje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa a súčasne tieto nepravdivé údaje sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.
Zľahčovaním je napr. uvedenie nepravdivých údajov o tom, že iný podnikateľ je v zlej finančnej situácii, má obrovské dlhy alebo jeho výrobky sú vysoko kazivé. Na druhej strane však uvedenie nepravdivých údajov o osobnom živote druhého podnikateľa nenapĺňa znaky zľahčovania. Taktiež pod zľahčovanie nemožno zahrnúť tzv. oprávnenú obranu, kde pôvodne poškodený súťažiteľ reaguje na predchádzajúci útok, ktorý mal takisto nekalosúťažný charakter. Obrana však musí byť primeraná a nesmie prerásť do očierňovania iného súťažiteľa.
Zľahčovaním je aj uvedenie pravdivých údajov o pomeroch a výrobkoch iného súťažiteľa, ak sú spôsobilé mu privodiť ujmu. Výnimkou z uverenia pravdivých údajov ako druhu nekalej súťaže je však vyššie spomínaná porovnávacia reklama.
Porušenie obchodného tajomstva
Porušenie obchodného tajomstva, spočívajúce v jeho neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení, je taktiež nekalosúťažným konaním. Ak teda jeden podnikateľ získa neoprávnene napr. údaje o technológiách používaných vo výrobkoch iného podnikateľa a neoprávnene ich poskytne jeho konkurentovi, dopustí sa nekalej súťaže.
Ohrozenie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia
Posledným špecifickým druhom nekalej súťaže je ohrozenie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Tým sa rozumie konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Cieľom je zabrániť takej súťaži, v ktorej by jeden súťažiteľ nedodržiaval zákonné podmienky na ochranu životného prostredia a zdravia. Tým by znížil prevádzkové náklady a tak získal neoprávnenú výhodu proti súťažiteľovi ktorý by dodržiavaním všetkých zákonných podmienok vynaložil väčšie výdavky.
Ako sa brániť pred nekalosúťažným konaním
V prípade, ak sa už podnikateľský subjekt dopustí nekalosúťažného konania, môže sa poškodený podnikateľ domáhať ochrany voči jeho protiprávnemu konaniu.
Poškodený podnikateľ môže požadovať, aby sa porušiteľ:
- zdržal konania, ktorým boli porušené alebo ohrozené práva poškodeného podnikateľa - tento nárok je možné uplatniť iba v prípade, ak konanie, ktoré porušuje hospodársku súťaž, stále trvá alebo hrozí jeho opakovanie.
- odstránil protiprávny stav,
- poskytol primerané zadosťučinenie – formy primeraného zadosťučinenia sú rôzne. Môže to byť ospravedlnenie, ale aj zaplatenie určitej peňažnej sumy. To však prichádza do úvahy iba vtedy, ak nemajetková ujma bude mať nepriaznivé majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty zákazníkov),
- nahradil vzniknutú škodu, alebo
- vydal bezdôvodné obohatenie – teda to, o čo sa na úkor poškodeného podnikateľa bezdôvodne obohatil.
Okrem týchto možností možno tomu, kto sa dopustil nekalosúťažného konania, uložiť aj verejnoprávne prostriedky. Štátny orgán mu môže uložiť opätovne povinnosť zdržať sa takého konania, odstrániť závadný stav, ale môže mu aj uložiť sankciu. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na to, že zneužitie účasti na hospodárskej súťaži nekalou súťažou je trestným činom.
