Pojem obchodné tajomstvo je v podnikateľskom prostredí skloňovaný mnohokrát, nie vždy je však používaný správne. Kedy môžeme hovoriť o obchodnom tajomstve a kedy len o citlivej informácii? A ako sa môžeme brániť v prípade porušenia obchodného tajomstva?
Obchodné tajomstvo
Na to, aby určitá informácia mohla byť považovaná za obchodné tajomstvo nestačí, aby sme si sami v obchodných dokumentoch uviedli, že tá ktorá informácia je obchodným tajomstvom. Je potrebné, aby takáto informácia spĺňala kritériá stanovené priamo zákonom.
1. Táto informácia obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy musí predovšetkým súvisieť s podnikom.
Príklad: Podnikateľ, ktorý nápoj vyrába a vlastní receptúru na výrobu nápojov môže pri splnení ostatných podmienok označovať túto receptúru za svoje obchodné tajomstvo, pretože súvisí s činnosťou jeho podniku.
Naopak podnikateľ, ktorý nápoj len distribuuje do siete predajní, ale nápoj priamo nevyrába, by receptúru nemohol označovať za svoje obchodné tajomstvo, pretože nesúvisí s činnosťou jeho podniku. V prípade, že sa dozvie receptúru od výrobcu, má však stále povinnosť dbať na ochranu obchodného tajomstva výrobcu a nešíriť túto receptúru ďalej.
2. Informácia musí mať určitú hodnotu, prípadné prezradenie informácie by teda mohlo mať vplyv na výsledok hospodárenia podnikateľa.
Príklad: V prípade, že na určitom území podnikateľ pôsobí ako jediný dodávateľ elektrickej energie (má monopol), nemôže označovať zoznam svojich zákazníkov za obchodné tajomstvo, pretože je evidentné, že na danom území sú jeho zákazníkmi všetci obyvatelia a spoločnosti so sídlom na danom území. Prezradenie zoznamu zákazníkov by tak nemohlo ovplyvniť jeho výsledok hospodárenia a spôsobiť mu škodu.
Pokiaľ však malý podnikateľ pôsobí ako dodávateľ nápojov pre určitý okruh predajní, zverejnenie okruhu jeho zákazníkov mu môže spôsobiť škodu, keďže ostatní dodávatelia by mohli tieto informácie využiť s cieľom rozšírenia klientely. Podnikateľovi by tak hrozila škoda v dôsledku zníženia počtu zákazníkov.
3. Informácia nie je bežne dostupná v relevantných obchodných kruhoch. Je podstatné, že „obchodnými kruhmi“ nemyslíme len okruh podnikateľov, ale kohokoľvek, kto by mohol informáciu prezradiť a poškodiť naše záujmy.
Príklad: Pokiaľ si podnikateľ v rámci svojho podniku vytvorí vlastný informačný systém špecificky upravený pre podmienky jeho podniku, môže pri splnení ostatných podmienok ísť o obchodné tajomstvo.
4. Podnikateľ informáciu chce udržať v tajnosti a zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje utajenie informácie.
Príklad: Obchodným tajomstvom je špeciálna výrobná receptúra výrobcu čokolády, ktorá je odlišná od bežnej receptúry známej v obchodných kruhoch. V prípade prezradenia receptúry hrozí výrobcovi škoda, a z tohoto dôvodu výrobca zaisťuje, aby receptúra zostala uchovaná v tajnosti a nie je verejne dostupná. Originálna receptúra je uchovaná bezpečnostnej schránke a v elektronickej podobe je dostupná len na zaheslovaných nosičoch.
V prípade, že nie sú naplnené podmienky obchodného tajomstva, neznamená to, že nemusíme dbať na ochranu informácií. Stále môže ísť o citlivé informácie, napríklad o osobné údaje v prípade zoznamu zákazníkov (dátumy narodenia, adresy). Tieto údaje podliehajú režimu ochrany zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 122/2013 Z.z., o ochrane osobných údajov).
Ochrana obchodného tajomstva
Povinnosť chrániť obchodné tajomstvo má predovšetkým podnikateľ, ktorý sám musí zaistiť, aby skutočne zostalo tajomstvom. Podnikateľ má k obchodnému tajomstvu výlučné právo a môže s ním nakladať. Len podnikateľ je oprávnený udeliť dovolenie, aby obchodné tajomstvo bolo využité ďalším podnikateľom, a určiť, ako bude týmto ďalším podnikateľom využité. Toto výlučné právo je časovo neobmedzené a podnikateľovi teda zostáva po celú dobu, po ktorú budú splnené podmienky, aby mohla byť informácia považovaná za obchodné tajomstvo.
Vo väčšine prípadov na ochranu obchodného tajomstva postačuje zabezpečenie, ktoré sami vytvoríme pre jeho ochranu. Ak však nastane situácia, že obchodné tajomstvo niekto prezradí alebo sám využije, a tým nám bude hroziť škoda na budúcom zisku, môžeme využiť ochranu poskytnutú priamo zákonom. Porušenie obchodného tajomstva je zákonom považované za nekalosúťažné jednanie.
Sankcie za porušenie obchodného tajomstva môžeme následne uplatňovať nielen voči iným podnikateľom, ale aj voči našim zamestnancom alebo osobám, ktoré boli súdom ustanovené do funkcie (napr. správca konkurznej podstaty). Podstatné je totiž, že tieto osoby mali k dispozícii obchodné tajomstvo a bez povolenia ho šírili ďalej, prípadne ho sami využívali za dosiahnutím vlastného zisku.
V prípade, že naše obchodné tajomstvo bolo porušené, môžeme od škodcu požadovať, aby
- rušiteľ (škodca) prestal ďalej šíriť naše obchodné tajomstvo, poprípade sa jeho využívaním prestal ďalej obohacovať
- nám vyplatil náhradu škody, ktorá nám jeho činnosťou vznikla
- nám vyplatil bezdôvodné obohatenie (napr. ak získané obchodné tajomstvo predal ďalšiemu podnikateľovi a tým získal majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov).
Príklad: Pri obchodnom rokovaní boli obchodnému partnerovi poskytnuté dokumenty obsahujúce zoznam našich zákazníkov. V prípade, že by náš obchodný partner tento zoznam využil pre vlastný prospech bez nášho dovolenia, prípadne by ho šíril ďalej, šlo by o porušenie obchodného tajomstva. Od obchodného partnera potom môžeme požadovať, aby prestal využívať zoznam zákazníkov bez nášho dovolenia. Ďalej od neho môžeme požadovať náhradu škody, ak nám nejaká vznikla, poprípade bezdôvodné obohatenie, ak sa obchodný partner obohatil v dôsledku využitia zoznamu našich zákazníkov.
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré túto problematiku upravujú:
- § 17 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 51 zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 53 zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
