Podnikanie na internete zohráva v 21. storočí v globálnej ekonomike čoraz významnejšiu úlohu. Štúdia spoločnosti The Boston Consulting Group o vplyve internetu na ekonomiku Slovenska uvádza, že v roku 2011 sa internetové podnikanie podieľalo na celkovom HDP krajiny približne 3,3%, čo je viac ako bol podiel telekomunikačného či bankového sektora. V nasledovnom článku sme zosumarizovali základnú právnu úpravu internetového podnikania. Platí, že internetové podnikanie vychádza z rovnakých zásad ako všetky ostatné spôsoby podnikania. jediné, v čom sa toto podnikanie líši, je použitie informačných technológií a systémov.
Druhy podnikania na internete (elektronického podnikania)
Základné druhy podnikania na internete alebo elektronického podnikania sa rozlišujú podľa vzájomného pôsobenia medzi jednotlivými subjektmi. Môžu byť nimi zákazníci podnikatelia, ale aj orgány verejnej správy. Podľa vzájomných vzťahov medzi jednotlivými subjektmi trhu rozlišujeme tieto druhy podnikania na internete:
- Business to Consumer (podnik – zákazník),
- Business to Business (podnik – podnik),
- Business to Government (podnik – orgány štátnej správy),
- Consumer to Consumer (zákazník – zákazník),
- Consumer to Government (zákazník – orgány štátnej správy),
- Business to Employe (podnik – zamestnanec),
- Business to Reseller (podnik – obchodný zástupca).
Na obrázku je zobrazená schéma všetkých druhov podnikania na internete. Základným podnikateľským subjektom je v našom prípade predajňa počítačov, ktorá svojou podnikateľskou činnosťou vstupuje do vzájomných vzťahov so zamestnancami, zákazníkmi, orgánom štátnej správy, obchodnými zástupcami a ďalšími podnikateľskými subjektmi.
Právna úprava podnikania na internete
Právnu úpravu podnikania ako takého ako aj podnikania na internete tvoria predovšetkým tieto zákony:
- zákon č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len obchodný zákonník),
- zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len živnostenský zákon),
- zákon č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len občiansky zákonník),
- zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode,
- zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa),
- zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov.
Podľa obchodného zákonníka (§ 3 písm. a) ods. 1) musí stránka internetového obchodu obsahovať minimálne tieto informácie:
- „obchodné meno,
- právnu formu právnickej osoby,
- sídlo alebo miesto podnikania,
- identifikačné číslo ak je pridelené,
- číslo registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu.“
Avšak to, kde majú byť tieto údaje uvedené, obchodný zákonník neustanovuje. Okrem povinných náležitostí stránky internetového obchodu je vhodné uvádzať aj doplňujúce údaje, ktoré pomáhajú zákazníkovi lepšie sa zorientovať pri nákupe tovaru alebo služby, a to napríklad:
- daňové identifikačné číslo, alebo ak je pridelené identifikačné číslo pre DPH, všeobecné obchodné podmienky napríklad:
- objednávka a uzatvorenie kúpnej zmluvy,
- dodacie a platobné podmienky,
- možnosť odstúpenia od zmluvy,
- reklamačný poriadok,
- ochrana osobných údajov.
Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Môže ním byť meno a priezvisko fyzickej osoby s dodatkom alebo bez neho, alebo názov právnickej osoby, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.
„Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom“.
Všeobecné obchodné podmienky tvoria základ právneho fungovania internetového obchodu, pretože sú tu objasnené všetky okolnosti, ktoré súvisia s nákupom a predajom ponúkaných tovarov a služieb. Zameriame sa na základné všeobecné podmienky, ktoré sa týkajú internetového obchodu.
Vyplnenie a odoslanie objednávky väčšina internetových obchodov považuje za záväzné a zároveň sú považované za návrh zmluvy. Pri tovare alebo službe s nižšou cenou nebývajú spravidla objednávky potvrdzované predajcom. Pri cenách 500 EUR a vyšších bývajú objednávky obvykle potvrdzované predajcom telefonicky alebo mailom.
V dodacích a platobných podmienkach predajca uvádza podmienky dodania a platenia tovarov a služieb. Možnosti dodania sú:
- osobný odber,
- dobierka alebo
- doručenie kuriérom.
Prevod vlastníckeho práva nastane dňom zaplatenia tovaru alebo služby. Čas dodania býva uvádzaný pri každom tovare individuálne alebo je v dodacích podmienkach stanovený časový rozsah dodania. Pri platobných podmienkach má zákazník väčšinou na výber medzi týmito možnosťami:
- platba pri osobnom odbere,
- bezhotovostný prevod,
- platba platobnou kartou,
- platba pri doručení.
Pri platbe bezhotovostným prevodom vopred bývajú zákazníkom poskytované rôzne zľavy z ceny alebo benefity, pretože zanikajú problémy s prípadným nevyzdvihnutím si tovaru.
Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy a vrátiť tovar „do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, ak predávajúci včas a riadne splnil informačné povinnosti podľa § 10. Ak predávajúci splnil informačné povinnosti podľa § 10 dodatočne, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačné povinnosti, najneskôr však do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby.“ (Zákon č. 108/2000 Z. z o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov § 12 ods. 1 a 2)
Reklamačný poriadok musí mať podľa živnostenského zákona vypracovaný každý, kto predáva tovar alebo poskytuje služby. Záručná doba podľa občianskeho zákonníka § 620 ods. 1 je 24 mesiacov na nový tovar a poskytnuté služby a podľa § 620 ods. 2 najmenej 12 mesiacov na použitý tovar. Reklamáciu musí predávajúci prijať ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Doba trvania reklamácie nesmie prekročiť 30 dní. Ak sa tak stane, spotrebiteľ má rovnaké práva, ako v prípade vady, ktorú nemožno odstrániť.
Ochrana osobných údajov je predpísaná v zákone o ochrane spotrebiteľa. V § 7 ods. 1 tohto zákona je možné spracovávať osobné údaje iba so súhlasom zákazníka, pod podmienkou, že o tom možno podať dôkaz.
Znalosť právnej úpravy podnikania na internete je dôležitá na právnu ochranu predajcu a zákazníka pri realizácií obchodu, pri reklamácií tovarov a služieb, ale aj pri uplatňovaní iných práv a povinností predajcu a zákazníka vyplývajúcich z obchodného vzťahu. Okrem právnej úpravy, podnikanie na internete ovplyvňuje aj colná úprava, pretože pôsobnosť internetového obchodu môže byť celosvetová.
Ing. Štefaj Šamaj
