Všeobecné obchodné či zmluvné podmienky patria k najčastejším typom obchodných dokumentov. Pozrite sa, na čo by ste pri ich tvorbe a používaní nemali zabúdať.
Kedy sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvného vzťahu?
Predtým, než začnete svoje všeobecné obchodné podmienky naplno používať, je potrebné zamyslieť sa nad ich skutočnou záväznosťou. Obchodný zákonník v tejto súvislosti stanovuje, že obsah zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu na uzatvorenie zmluvy priložené. Rozlišujeme tak dve situácie, kedy sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a sú tak pre obe zmluvné strany záväzné:
- Hlavná zmluva je uzatvorená ako samostatný dokument bez odkazu na akékoľvek podmienky. Aby sa všeobecné obchodné podmienky stali súčasťou zmluvného vzťahu, musia byť Vašim obchodným partnerom odsúhlasené zvlášť (najskôr podpíšete zmluvu, následne podpíšete obchodné podmienky). Súhlas možno nahradiť taktiež výmenou emailov.
- Hlavná zmluva obsahuje odkaz typu: "Súčasťou tejto zmluvy sú tiež obchodné podmienky podnikateľa A, dostupné na internetových stránkach ... " Podpisom zmluvy jej strany akceptujú tiež odkaz na obchodné podmienky a prejavujú tak svoju vôľu, aby sa tieto podmienky stali súčasťou zmluvy bez potreby ich samostatného uzatvárania.
Konflikt odlišných obchodných podmienok
Problematickou môže byť situácia, kedy dvaja podnikatelia uzatvárajúci zmluvu používajú odkaz na rozdielne obchodné podmienky s odlišnou úpravou určitej otázky (napr. dodacej doby či splatnosti faktúry). K takémuto konfliktu obchodných podmienok môže dochádzať predovšetkým pri výmene emailov: Podnikateľ A adresuje podnikateľovi B návrh na uzatvorenie zmluvy s odkazom na svoje obchodné podmienky (obchodné podmienky podnikateľa A). Podnikateľ B ponuku svojho obchodného partnera prijíma, avšak s odkazom na jeho vlastné obchodné podmienky. Ktoré obchodné podmienky platia a stávajú sa niektoré z nich pre daný obchodný prípad vôbec záväznými?
Odpoveď na túto otázku podáva občiansky zákonník, ktorý v tejto súvislosti stanoví, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny (teda aj iné obchodné podmienky), je odmietnutím pôvodného návrhu a považuje sa za návrh nový. Pokiaľ teda podnikateľ B prijíma návrh na uzatvorenie zmluvy s odkazom na jeho vlastné obchodné podmienky a obe zmluvné strany začnú následne zmluvu plniť, má sa za to, že záväznými sa stali posledné podmienky podnikateľa B, nakoľko podnikateľ A akceptoval novú ponuku svojím chovaním (tzv. pravidlo “last shot”). Rozhodujúcim je preto okamih, kedy zmluvné strany pristúpia k plneniu zmluvy, keďže takýmto plnením je vyjadrený súhlas s konečnou verziu zmluvy a s ňou spojenými obchodnými podmienkami.
Príklad: Dodávateľ adresuje svojmu odberateľovi email s návrhom na dodanie určitého tovaru s odkazom na obchodné podmienky umiestnené na jeho internetových stránkach. Tieto obchodné podmienky stanovujú splatnosť faktúry 30 dní
Odberateľ na email dodávateľa odpovedá tak, že s dodaním tovaru súhlasí, avšak obchoduje podľa vlastných obchodných podmienok (tie stanovia splatnosť faktúry 60 dní). Dodávateľ na email odberateľa ďalej neodpovedá, jeho odlišné obchodné podmienky si nepreštuduje a ponúkaný tovar odberateľovi ihneď dodá (dodávateľ svojim chovaním akceptoval protiponuku odberateľa obsahujúcu zmeny, pretože začal s plnením zmluvy).
Záväznými sa tak stali obchodné podmienky odberateľa spolu s odberateľovou úpravou splatnosti faktúr. Dodávateľ sa preto nemôže dožadovať zaplatenia kúpnej ceny skôr.
Zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahujú odlišné pravidlá. Ktorý dokument má prednosť?
V praxi pomerne často dochádza k situáciám, kedy si zmluva i obchodné podmienky odporujú (v dôsledku používania neoverených vzorov, aktualizáciou zmlúv a pod.). V prípade, kedy oba dokumenty upravujú rovnakú situáciu odlišne, platí pravidlo, že hlavná zmluva má pred všeobecnými obchodnými podmienkami prednosť.
Príklad: Zmluva stanoví, že ak je odberateľ v omeškaní s úhradou kúpnej ceny, zaplatí dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 EUR za každý deň omeškania. Obchodné podmienky stanovia, že ak je odberateľ v omeškaní s úhradou kúpnej ceny, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 20 % z kúpnej ceny ročne. Prednosť má v takomto prípade zmluva, dodávateľ preto môže po svojom odberateľovi požadovať zmluvnú pokutu 10 EUR denne.
Špecifiká všeobecných obchodných podmienok pre spotrebiteľské vzťahy
Vzhľadom na to, že spotrebiteľ je považovaný za slabšiu zmluvnú stranu, ktorej je vo všeobecnosti poskytovaná zvýšená miera právnej ochrany, aj obchodné podmienky (predovšetkým pri prevádzke e-shopov) by mali na túto skutočnosť pamätať. Zatiaľ čo podnikatelia majú pri uzatváraní obchodov pomerne veľkú zmluvnú voľnosť, pri vzťahoch so spotrebiteľmi sa v praxi čoraz častejšie objavujú prípady, kedy sa na určité doložky hľadí ako na neplatné. Vhodným príkladom je nedávne rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ktorý skonštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute musí byť súčasťou hlavnej zmluvy so spotrebiteľom, ako súčasť obchodných podmienok je inak neplatné. Nakoľko slovenské právne prostredie je do značnej miery podobné tomu českému, v záujme obozretnosti je vhodné vynechať zo svojich „spotrebiteľských“ obchodných podmienok tie dojednania, ktoré by mohli postavenie spotrebiteľa zhoršiť (typicky pôjde o zmluvnú pokutu, rozhodcovskú doložku a pod.)
Do takýchto obchodných podmienok je naopak potrebné zakomponovať tie informácie (pokiaľ nie sú uvedené v hlavnej zmluve), ktoré vedľa občianskeho či obchodného zákonníka vyžadujú nasledujúce predpisy:
- zákon o ochrane spotrebiteľa
- zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na diaľku alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (povinnosti e-shopov sa zmenili v roku 2014)
- zákon o elektronickom obchode (určuje hlavne povinné informácie na webovej stránke )
- zákon o ochrane osobných údajov (povinnosti pri ochrane osobných údajov sa zmenili v roku 2014)
Rozsah údajov, ktoré musí obchodník poskytnúť spotrebiteľovi, je pomerne široký a vyžaduje dôkladné oboznámenie s danou problematikou. Ako príklad možno uviesť povinnosť podnikateľa informovať spotrebiteľa o jeho kontaktných údajoch (názov a sídlo, DIČ, adresa elektronickej pošty, atď.), možnosti odstúpenia od zmluvy uzatvorenej cez internet či postupe pri reklamácii.
Čo by mali obsahovať obchodné podmienky?
Odpoveď na túto otázku do značnej miery závisí od typu obchodných vzťahov, ktoré by mali všeobecné obchodné podmienky upravovať (odlišné budú všeobecné zmluvné podmienky internetového portálu, odlišné budú všeobecné obchodné podmienky stavebnej spoločnosti) ako aj od typu zmluvného partnera (iné budú obchodné podmienky pre styk so spotrebiteľom, iné pre vzťahy medzi podnikateľmi). To, čo by mali obchodné podmienky obsahovať, by si mal preto určovať primárne sám podnikateľ, a to tak, aby takéto podmienky boli z obchodného hľadiska čo najpraktickejšie.
Príklad: Obchodník vypracuje čo najkratšiu zmluvu, ktorá jeho obchodnému partnerovi nezaberie príliš veľa času a neodradí ho od uzatvorenia obchodu. Otázky, ktoré chce obchodník upraviť odlišne od základnej právnej úpravy (ak to zákon samozrejme pripúšťa) alebo otázky sankcií či reklamačných postupov zahrnie do svojich obchodných podmienok, na ktoré vo svojej jednostranovej hlavnej zmluve iba odkáže.
Vo všeobecnosti však možno podnikateľom dodávajúcim tovar či služby odporučiť, aby do svojich obchodných podmienok zahrnuli minimálne nasledovné okruhy problémov:
- Platobné a dodacie podmienky
- Zaisťovacie prostriedky
- Reklamačné a záručné podmienky
- Odstúpenie od zmluvy
- Výhrada vlastníckeho práva
- Ochrana osobných údajov
Platobné a dodacie podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach
Čas, spôsob a miesto dodania či platby budú zaujímať predovšetkým podnikateľov. Všeobecné obchodné podmienky preto často upravujú, v akej mene sa platí za tovar a služby, akým spôsobom bude prebiehať fakturácia (napr. kedy a s akou splatnosťou) či preprava dodaného tovaru. Ak sú v obchodnom vzťahu dvaja podnikatelia, tak majú iba možnosť (nie povinnosť) takéto podmienky upraviť. Ak je v obchodnom vzťahu podnikateľ a spotrebiteľ, podnikateľ je povinný vždy uviesť informácie o platobných a dodacích podmienkach.
Zaisťovacie prostriedky vo všeobecných obchodných podmienkach
Zmluvná pokuta, zmluvný úrok z omeškania či zaisťovací prevod práva (ak nezaplatíš splátku účelového úveru, prechádza na mňa vlastnícke právo k predmetu financovania) patria k najčastejšie používaným prostriedkom, ktoré možno zakotviť v obchodných podmienkach (iné prostriedky často vyžadujú účasť ďalšej osoby – typicky ručenie). Všetky z uvedených dojednaní majú primárne zaisťovací charakter (obchodný partner vie, že v prípade porušenia povinností zaplatí zmluvnú pokutu, preto sa takéhoto porušeniu vyvaruje), plnia však zároveň sankčnú funkciu (obchodný partner je v omeškaní, musí preto zaplatiť dohodnutý úrok).
Reklamačné a záručné podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach
Zákon stanoví základné pravidlá, podľa ktorých sa bude postupovať pri reklamácii tovaru, avšak tieto je možné bližšie upraviť vo svojich obchodných podmienkach (lehoty, reklamačné adresy a pod.). Pokiaľ ide o reklamačné podmienky vo vzťahu k spotrebiteľom, zákon o ochrane spotrebiteľa výslovne stanovuje, čo všetko musí reklamačný poriadok obsahovať (predovšetkým informácie o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť).
Odstúpenie od zmluvy vo všeobecných obchodných podmienkach
Od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípadoch, kedy tak stanoví zákon alebo sa na tejto možnosti dohodnú samotné zmluvné strany. Je preto vhodné, aby obchodné podmienky obsahovali bližšiu špecifikáciu prípadov konania, ktoré sa považujú za závažné porušenie zmluvy, zakladajúce právo od zmluvy odstúpiť. Možné je taktiež dohodnúť sa na odstupnom (od zmluvy možno odstúpiť, ak odstupujúca strana uhradí svojmu obchodnému partnerovi dohodnutú sumu). Pri vzťahoch so spotrebiteľmi je podnikateľ navyše povinný oboznámiť spotrebiteľa o možnosti odstúpiť od zmluvy do 14 dní.
Výhrada vlastníckeho práva vo všeobecných obchodných podmienkach
Vlastnícke právo k veci prechádza z predávajúceho na kupujúceho vo všeobecnosti v momente jej odovzdania a prevzatia (tým sa rozumie taktiež odovzdanie prvému prepravcovi, ak sa vec prepravuje), čo môže spôsobiť komplikácie pri neuhradení faktúry za dodaný tovar. Riešením je tzv. výhrada vlastníckeho práva, podľa ktorej vlastníctvo k veci prechádza až zaplatením jej ceny. Pri neuhradení faktúry sa tak predávajúci môže dožadovať vrátenia dodanej veci.
Ochrana osobných údajov vo všeobecných obchodných podmienkach
Ak pri obchodovaní spracúvate osobné údaje, na základe ktorých je možné identifikovať Vášho zákazníka (typicky meno, priezvisko, adresa a telefónne číslo uvedené v objednávkovom formulári), pričom takéto údaje hodláte využiť za účelom jeho registrácie k odberu informácií o Vašich novinkách, mali by ste do svojich obchodných podmienok zahrnúť taktiež účel spracovania osobných údajov spolu s informáciou o tom, že prijatím obchodných podmienok zákazník prejavuje súhlas s takýmto spracovaním.
