Viete, čím sa zodpovednosť za vady odlišuje od záruky? Poznáte svoje práva a vyznáte sa v reklamácii? Ak nie, venujte pozornosť tomuto článku.
Nespokojnosť niektorej zo zmluvných strán pri dodaní tovaru je jednou z najčastejších príčin vzniku sporov medzi podnikateľmi. Odberateľ tvrdí, že tovar má vady, a z tohto dôvodu ho odmieta od svojho dodávateľa prevziať alebo zaň zaplatiť, prípadne sa s odstupom času domáha zľavy či výmeny, dodávateľ naopak tvrdí, že tovar pri dodaní vady nemal odberateľ si ich spôsobil sám. Možno skonštatovať, že uvedené a im podobné situácie sú na každodennom poriadku bežného podnikateľského života. Podnikateľ v postavení osoby, ktorá vadné plnenie prijíma, ako aj osoby, ktorá takéto plnenie sama poskytuje, sa však mnohokrát nevyzná vo svojich právach alebo sa pri ich uplatňovaní dopúšťa závažných chýb. V I. časti venovanej tejto téme sa preto čitateľom pokúsime priblížiť základné rozdiely medzi zodpovednosťou za vady a zárukou, vysvetlíme si tiež rozdiely medzi jednotlivými kategóriami vád. V článku Reklamácia tovaru vám poradíme, ako v problémových situáciách postupovať a na čo si dávať pozor. Upozorňujeme, že článok sa zameriava na aspekty vyplývajúce zo vzťahu podnikateľov (odberateľ - dodávateľ). Vzťahy v rovine podnikateľ - spotrebiteľ so sebou prinášajú viaceré špecifiká a úskalia.
Zodpovednosť za vady vs. záruka a zodpovednosť za škodu
Obchodný zákonník definuje vady tovaru ako porušenie povinností, ktoré predávajúcemu vyplývajú z kúpnej zmluvy, t.j. povinnosti dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, aké určí zmluva (či už písomná alebo ústna), ďalej povinnosti tovar riadne zabaliť alebo ho vybaviť podľa zmluvy a povinnosť dodať tovar zodpovedajúci vzorke či predlohe, ak táto bola pred uzatvorením zmluvy poskytnutá. Zjednodušene povedané - ide o porušenie povinnosti dodať tovar v zhode s kúpnou zmluvou. Pokiaľ tieto aspekty neupravuje samotná zmluva medzi podnikateľmi (mnoho podnikateľov má v obľube uzatvárať stručné zmluvy, ktoré však riešia len minimum možných situácií), vychádza sa z účelu zmluvy a ak tento nie je možné jednoznačne určiť, vychádza sa z účelu, k akému sa tovar obvykle používa.
Príklad: Podnikateľ si od svojho dodávateľa objedná 100 kusov vianočných stromčekov, zmluva však nestanoví akosť objednaného tovaru. V takom prípade platí, že vianočné stromčeky by mali zodpovedať účelu, ktorý zo zmluvy vyplýva - ak teda podnikateľ objednáva "vianočné stromčeky" a dodávateľ pošle namiesto ihličnatých smrekov listnaté stromy určené na výsadbu v záhrade, pôjde o zjavnú vadu, nakoľko dodaný tovar nezodpovedá účelu zmluvy.
Ak dodávateľ síce pošle ihličnaté stromy, ktoré zodpovedajú účelu zmluvy, avšak pôjde o stromy vysušené, krivé a pod., potom dodaný tovar nezodpovedá účelu, k akému sa obvykle používa - spotrebiteľ očakáva, že vianočný stromček v jeho obývačke bude plniť predovšetkým estetickú funkciu (nemôže byť zakrivený ako paragraf) a vydrží byť čerstvý po celé obdobie vianočných sviatkov (v čase nákupu tak nemôže byť ihličie z 50 % opadané).
Zodpovednosť za vady preto možno zadefinovať ako povinnosť strpieť následky porušenia primárnych povinností uvedených vyššie, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (zodpovednosť za vady nie je možné zmluvou vylúčiť). O zákonnú zodpovednosť za vady pôjde v prípade vady, ktorú má tovar v okamihu, kedy tzv. nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho. Platí pritom, že nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho obvykle v momente jeho prevzatia alebo v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že si tovar neprevezme.
Príklad: Tovar je evidentne poškodený ešte predtým, než si ho odberateľ stačí naložiť a odviezť. Keďže nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho pri prevzatí poškodeného tovaru, aj zodpovednosť predávajúceho vzniká v tomto momente. Odberateľ preto musí na vadu tovaru upozorniť dodávateľa ešte pred jeho prevzatím.
O zákonnú zodpovednosť za vady ide taktiež v prípade vady, ktorá sa objaví neskôr, avšak ktorá je spôsobená porušením povinností predávajúceho.
Príklad: Nebezpečenstvo škody prechádza na kupujúceho v okamihu jeho prevzatia v sklade dodávateľa. Pri prevzatí tovar nevykazuje žiadne vady. Tieto sa objavia až po jeho následnom vyložení u odberateľa. Ak teda predávajúci umiestnil tovar do nevhodného obalu, v dôsledku čoho sa tovar poškodil pri preprave, pôjde o prípad zákonnej zodpovednosti za vady.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť nasledujúcu praktickú radu: Zakúpený tovar si vždy poriadne prehliadnite. Pokiaľ nepreukážete, že vady sú spôsobené porušením povinnosti dodávateľa, vaše nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady nebude možné uplatniť!
Naopak záruka za akosť zo zákona nevyplýva. Záruka býva zmluvnými stranami vzájomne dohodnutá alebo ide o jednostranné prehlásenie predávajúceho (záručný list), v ktorom sa predávajúci zaväzuje, že tovar si po stanovenú dobu zachová určité vlastnosti. Táto doba sa nazýva záručnou dobou a začína plynúť v okamihu dodania tovaru. V tomto prípade tak nie je rozhodné, či mal tovar vadu už v okamihu dodania alebo sa daná vada vyskytla až potom. Podstatným sa stáva len preukázanie skutočnosti, že vada nastala v záručnej dobe.
Príklad: Predávajúci LED svietidiel v zmluve alebo v jednostranne vystavenom záručnom liste uvedie, že sa zaručuje za to, že jeho svietidlá vydržia svietiť 10 000 hodín. Keď však dodané LED žiarovky dosvietia po 8 000 hodinách, bez záruky by v takomto prípade nebolo možné uplatniť zákonnú zodpovednosť za vady - žiarovky boli pri prevzatí plne funkčné a predávajúci si splnil všetky svoje povinnosti. Nakoľko sa však predávajúci za akosť (výdrž 10 000 hodín) sám zaručil, môžete bez problémov uplatniť reklamáciu.
Aj keď zákon nestanovuje formu, akou má byť záruka vyjadrená, možno odporučiť zachovanie písomnej formy. Pokiaľ sa váš dodávateľ zaručí za akosť tovaru ústne, bude na vás, aby ste túto skutočnosť preukázali.
Nakoľko mnoho ľudí si niekedy nesprávne zamieňa zodpovednosť za vady so zodpovednosťou za škodu, považujeme za vhodné na tomto mieste dodať stručné vysvetlenie: Rozdiel medzi oboma inštitútmi spočíva predovšetkým v tom, že zodpovednosť za vady je daná vtedy, ak dlžník neplní riadne (plnenie, ktoré je predmetom zmluvy, má chyby), avšak zodpovednosť za škodu (majetkovú ujmu) vzniká až dodatočne, je dôsledkom toho, že dlžník plnil vadne (v dôsledku použitia vadného tovaru vznikne škoda) a medzi vadou a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť.
Príklad: Dodaním vadných súčiastok vzniká odberateľovi právo na opravu, zľavu či výmenu vadného tovaru, teda súčiastky. Keď však v dôsledku zapracovania týchto súčiastok do strojov odberateľa dôjde k poškodeniu strojov, vzniká na jeho strane majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, a ktorú možno požadovať po dodávateľovi vadných súčiastok ako náhradu škody.
Vady faktické a vady právne, vady zjavné a vady skryté
Plnenie je vadné, ak vec nemá vlastnosti výslovne dohodnuté (objednávam si červené Ferrari, dostanem však namiesto neho žlté) alebo obvyklé (brzdy na aute obvykle brzdia, na mojom však nie), nemožno ju použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy (viď prvá časť príspevku) alebo má právne vady. Nedostatky v kvalite a kvantite, ako aj nemožnosť využiť veci podľa povahy alebo účelu zmluvy, sú vadami faktickými.
Právnymi vadami sú potom tie, ktoré bránia nadobúdateľovi získať k veci všetky práva, ktoré zo zmluvy vyplývajú.
Príklad: Od obchodného partnera zakúpim osobný automobil. Práva, ktoré mi z kúpnej zmluvy vyplývajú, sú predovšetkým právo s autom slobodne disponovať, užívať ho a brať si z neho ďalšie pôžitky. Pokiaľ však na aute viazne záložné právo ďalšej osoby, o ktorom sa predávajúci nezmienil, pôjde o vadu právnu, nakoľko právo tretej osoby bráni v užívaní mojich vlastných práv (predávajúci nezaplatí dlh, ktorý má u tretej osoby, tretia osoba preto za účelom uspokojenia svojej pohľadávky automobil predá).
Za zjavné možno považovať vady, ktoré sa dajú zistiť už pri bežnej prehliadke predávanej veci pri zachovaní obvyklej miery pozornosti, a to bez osobitných odborných znalostí (vidím, že dodaný tovar je obitý, prasknutý a pod.). Podstatný je v tomto prípade okamih prehliadky tovaru. Pokiaľ odberateľ nevykoná náležitú prehliadku tovaru a "do očí bijúcu" vadu spozoruje až vo svojom sklade, nemôže sa dovolávať zodpovednosti za vady (ibaže by sa sám predávajúci zaručil, že predávaná vec je bezvadná).
Definícia skrytej vady hovorí, že sa musí ísť o vadu, ktorá nebola zjavná v okamihu predaja, avšak objavila sa až následne. Platí pritom, že táto vada už existovala.
Príklad: Pri zakúpení ojazdeného auta nič nenasvedčuje tomu, že by toto auto malo nejaké zjavné vady. Po určitom čase sa však prejaví porucha, ktorá bráni obvyklému používaniu auta. Ak kupujúci preukáže, že auto malo tuto vadu už v dobe predaja, prislúchajú mu tieto nároky: oprava, dodanie náhradného tovaru, zľava, odstúpenie od zmluvy.
Zákon v súvislosti s uplatňovaním jednotlivých nárokov rozlišuje zároveň vady opraviteľné a neopraviteľné - keďže však samotné označenie týchto vád dostatočne vypovedá o ich charaktere, nebudeme sa ich bližším vysvetlením ďalej zaoberať. Postup pri uplatňovaní nárokov z vád, ako aj jednotlivé nároky, budú predmetom ďalšieho článku.