Od 1. marca 2022 budú mať zamestnávatelia možnosť žiadať o novú podporu v čase skrátenej práce. Aké podmienky musia splniť a ako sa podpora dotkne zamestnancov?
Aktualizácia k 13.6.2022: Parlament schválil 24. mája novelu zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorá predlžuje lehotu na podanie žiadosti a splatnosť podpory. Táto novelizácia je súčasťou zákona o niektorých opatreniach v sociálnej oblasti v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorý nadobudol účinnosť 7. júna.
V dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine totiž môže dochádzať k okolnostiam, ktoré majú negatívny vplyv na udeľovanie práce zamestnancom. „Zamestnávateľovi po splnení zákonných podmienok vzniká nárok na podporu v čase skrátenej práce, je však povinný dokladovať existenciu takejto skutočnosti (vonkajšieho faktora) a príčinnú súvislosť medzi obmedzením činnosti zamestnávateľa a vonkajším faktorom. Môže ísť napríklad o výpadok surovín a súčiastok alebo zrušenie objednávok v rámci embarga voči Ruskej federácii. Keďže ide o vonkajší faktor so zahraničným presahom, žiadatelia potrebujú častokrát viac času na získanie príslušných dokladov od dodávateľov z Ukrajiny. Preto sme novelizáciou zákona predĺžili lehotu na podanie žiadosti o podporu z jedného kalendárneho mesiaca o ďalších 10 dní," uvádza Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Zmena nastáva aj v lehote úhrady podpory. Predlžuje sa o 2 pracovné dni. MPSVR SR uvádza, že z objektívnych dôvodov nie je možné nepretržite sledovať pohyby na bankovom účte tak, aby bolo možné žiadateľom poslať podporu obratom po postúpení financií Sociálnou poisťovňou. „Navyše, úhrade podpory predchádza dôsledná finančná kontrola a proces schvaľovania finančnej operácie. Ak sa tento proces nestihol zabezpečiť v deň pripísania finančných prostriedkov zo Sociálnej poisťovne, bolo nevyhnutné na druhý deň zadať úhradu urgentným platobným príkazom za poplatok banke."
Pandémia spôsobená šírením ochorenia COVID-19 sa dotkla všetkých oblastí nášho života. V jej dôsledku bolo preto prijatých niekoľko právnych predpisov, ktorých úlohou je nie len zmierniť jej následky, ale aj trvale reagovať na potreby, ktoré z nej vyplynuli. Takým opatrením je aj prijatie zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2021 Z. z.“). Jeho podstatou je poskytovanie právne nárokovateľnej podpory v prípade, ak zamestnávateľ nie vlastnou vinou nemôže svojim zamestnancom prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu.
Zákon č. 215/2021 Z. z. síce bol prijatý v dôsledku pandémie COVID-19, bude však aplikovateľný všeobecne na rôzne situácie, ktoré v budúcnosti objektívne vplyvom vonkajšieho faktora zamestnávateľovi neumožnia prideľovať svojim zamestnancom prácu dohodnutým spôsobom. Zamestnávateľ bude v takom prípade vystupovať v režime skrátenej práce, označovanej ako „kurzarbeit“.
Zmena účinnosti zákona – kurzarbeit až od 1. marca 2022, dovtedy Prvá pomoc
Pôvodne mal nový zákon nadobudnúť účinnosť už v januári 2022.
Vplyvom núdzového stavu vyhláseného dňom 25. 11. 2021 a s tým
spojenej potreby zachovania kontinuity
už poskytovanej pomoci podľa zákona o službách zamestnanosti, tzv.
projektu Prvej
pomoci, však Národná rada
Slovenskej republiky prijala jeho zmenu a posunula účinnosť až na 1. 3. 2022.
Kurzarbeit bude účinný od 1. marca 2022.
Poskytovanie pomoci za mesiace január a február 2022 sa bude zabezpečovať pokračovaním projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (tzv. Prvá pomoc). V niektorých prípadoch však bude potrebné vykonať zápis do registra partnerov verejného sektora.
Podpora zamestnávateľom v čase skrátenej práce
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že účelom zákona je priamo
poskytnúť náhradu časti mzdy zamestnancom, v skutočnosti ide o podporu zamestnávateľov. Podpora preto
bude adresovaná zamestnávateľom, ktorým má poskytnúť čiastočnú úhradu nákladov na mzdy ich zamestnancov v čase,
kedy vplyvom vonkajšieho faktora dôjde k obmedzeniu ich činnosti. Napríklad,
ak kvôli protipandemickým opatreniam museli zatvoriť svoje prevádzky, alebo
obmedziť ich činnosť.
Aby bolo zrejmé, za akých podmienok bude možné túto podporu získať, je potrebné najskôr definovať základné pojmy. Podpora sa bude, logicky, vzťahovať len na časovo obmedzené obdobie, v ktorom vplyvom vonkajšieho faktora bude činnosť zamestnávateľa obmedzená, a to až do skončenia takéhoto obmedzenia. Aby zamestnávateľ mohol žiadať o podporu podľa zákona č. 215/2021 Z. z., bude musieť toto obmedzenie, resp. prekážka spôsobiť, že zamestnávateľ nebude môcť minimálne jednej tretine svojich zamestnancov (alebo zamestnancov časti zamestnávateľa) prideľovať prácu v plnom rozsahu. Pokles prideľovanej práce musí byť minimálne 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
Všetky uvedené skutočnosti však musia byť spôsobené tzv. vonkajším faktorom. Na podporu tak
nebude mať nárok zamestnávateľ, ktorý vlastným pričinením prispeje
k obmedzeniu svojej prevádzky, napríklad nedostatočnou údržbou,
neuhradením poplatkov za energie a pod. Vonkajší faktor zákon č. 215/2021
Z. z. definuje ako taký dočasný faktor,
ktorý zamestnávateľ nemôže ovplyvniť, nemôže mu predísť a má na
prideľovanie práce zamestnancom negatívny vplyv (najmä, no nie výlučne,
mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadna okolnosť,
okolnosť vyššej moci a pod.)
Vonkajší faktor je len taký, ktorý nemožno ovplyvniť ani mu predísť.
Možno sa domnievať, že tornádom, ktoré nie je v našich
podmienkach bežným úkazom, zničená časť výrobne ako okolnosť vyššej moci zamestnávateľa
by mohla spadať do definície vonkajšieho faktora. Avšak vojnu, vojnový stav,
sezónnosť vykonávanej činnosti, plánovanú odstávku či reštrukturalizáciu
zamestnávateľa priamo zákon vylúčil. Rovnako zatvorenie prevádzky pre dlhodobo
nehradené faktúry za energie nebudú spadať do definície vonkajšieho faktora
a s tým spôsobené náklady by zamestnávateľ musel znášať sám. Vyvstáva
otázka, ako by úrad práce posudzoval žiadosť o podporu takého
zamestnávateľa, ktorého prevádzka je uzatvorená síce kvôli pandémii, avšak
v dôsledku toho, že tento zamestnávateľ nedodržiaval protipandemické
opatrenia. Možno však predpokladať, že každý prípad bude posudzovaný individuálne
s ohľadom na všetky jeho špecifiká.
Podmienky poskytnutia podpory v čase skrátenej práce
Za účelom získania podpory si zamestnávateľ bude musieť podať žiadosť, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov podpísanú kvalifikovaným podpisom. Túto žiadosť bude adresovať na Ústredie sociálnych vecí a rodiny alebo na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aby bolo jeho žiadosti vyhovené, okrem formálnych požiadaviek, akými je napr. správne označenie žiadajúceho zamestnávateľa, uvedenie vonkajšieho faktora, počtu zamestnancov, ktorým nemôže prideľovať prácu najmenej v rozsahu 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, musia byť splnené aj materiálne podmienky upravené v § 3 zákona č. 215/2021 Z. z. Zamestnávateľ tak na daný účel bude musieť:
- byť v čase skrátenej práce,
- mať ku dňu podania žiadosti odvedené poistné na sociálne poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (t. j. nemať nedoplatky na poistnom, ale môže mať povolené splátky dlžných súm a tieto riadne splácať),
- neporušiť zákaz nelegálneho zamestnávania minimálne 2 roky pred podaním žiadosti,
- mať podpísanú dohodu so zástupcami zamestnancov resp. so zamestnancom (pokiaľ nie sú zástupcovia zamestnancov) o tom, že požiada o poskytnutie podpory, alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
- splniť lehotu na podanie žiadosti najneskôr do konca mesiaca, za ktorý o poskytnutie podpory žiada.
Nebude teda stačiť len existencia objektívnej neovplyvniteľnej vonkajšej prekážky. Aj ďalšie skutočnosti podmieňujú získanie podpory na mzdy zamestnancov v prípade kurzarbeitu. Zákon totiž vyžaduje aj uzatvorenie dohody so zástupcami zamestnancov alebo priamo so zamestnancom, ak zástupcovia u zamestnávatelia nepôsobia. Túto dohodu môže nahradiť len súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce.
Rozhodca v súvislosti s kurzarbeitom
Osobu rozhodcu upravuje Zákonník práce. Táto funkcia má slúžiť na tie prípady, ak sa zamestnávateľ so zamestnancami, resp. ich zástupcami, nedohodne na súhlase s podaním žiadosti o poskytnutie podpory podľa zákona č. 215/2021 Z. z. Vzniknutú situáciu nový zákon vníma ako spor, ktorý by mal rozhodovať práve uvedený rozhodca. Na osobe rozhodcu sa môžu zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov dohodnúť. Ak sa nedohodnú, možno sa obrátiť na Ministerstvo práce SR, aby rozhodcu určilo ono.
Prečo musí byť možnosť podať žiadosť o podporu v prípade kurzarbeitu podmienená dohodou so zamestnancami, resp. minimálne súhlasom rozhodcu? Odpoveď je možné nájsť v tom, že v súvislosti s kurzarbeitom zamestnávateľ nebude musieť zamestnancovi, ktorý neodpracoval 100 % svojho pracovného času v dôsledku vonkajšieho faktora, vyplatiť plnú mzdu.
Výška podpory v prípade kurzarbeitu od 1.3.2022
Podľa zákona č. 215/2021 Z. z. bude podpora na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa za každú hodinu prekážky v práci v dôsledku obmedzenia činnosti zamestnávateľa poskytovaná vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku dotknutého zamestnanca. To však neznamená, že čím vyšší plat zamestnanca, tým vyššia podpora. Predmetná pomoc totiž bude limitovaná hornou hranicou, t. j. maximálna výška podpory zamestnávateľovi bude môcť byť v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve pred dvoma rokmi. Ako je uvedené aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, napríklad ak vezmeme rok 2021, pri výpočte podpory by sa vychádzalo z priemernej mzdy v roku 2019, ktorá bola 1092 eur. Maximálny hodinový vymeriavací základ by tak predstavoval 1/174 zo sumy 2184 eur, t. j. 12,5517 eur. 60 % z takto vypočítanej sumy znamená hodinovú podporu maximálne vo výške 7,5310 eur. Nejde teda o úplné pokrytie celkových nákladov zamestnávateľa, ale len o čiastočnú pomoc, ktorá mu má umožniť udržať pracovné miesta a neskrachovať.
Poskytovaná podpora tak nepokryje celkové náklady zamestnávateľa na mzdy jeho zamestnancov. S tým súvisí aj úprava výšky mzdy zamestnanca v prípade kurzarbeitu. Zamestnávateľ mu nebude povinný v takom prípade vyplácať 100 % mzdy. Zákon č. 215/2021 Z. z. do ust. § 142 ods. 5 Zákonníka práce však zakotvil, že zamestnávateľ bude v prípade, ak požiada o podporu v čase skrátenej práce, povinný vyplácať svojim zamestnancom najmenej 80 % ich priemerného zárobku. Z toho vyplýva, že na rozdiel od súčasnej úpravy budú môcť mať takíto zamestnanci vyplatenú aj sumu vyššiu. Avšak ak by zamestnávateľ podporu podľa zákona č. 215/2021 Z. z. nezískal, ich nárok klesne opäť práve na 80 % ich priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
Ministerstvo práce predstavilo informačnú webstránku o „skrátenej práci“
Ministerstvo s cieľom v predstihu informovať o postupe využitia tejto podpory spustilo vo februári 2022 informačnú webstránku www.skratenapraca.gov.sk. Zámerom stránky je pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom zorientovať sa v problematike a odpovedať na ich najčastejšie otázky. Na tejto webstránke budú v apríli dostupné aj príslušné dokumenty na stiahnutie, aby mohli oprávnení zamestnávatelia o podporu v príslušnom mesiaci požiadať.
