Možnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu (dovolenku)

Predstavíme vám tri možnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu. Ako v praxi fungujú a v čom sú tieto možnosti pre zamestnanca a zamestnávateľa výhodné a v čom nevýhodné?

Príspevok na rekreáciu (dovolenku) a možnosti jeho poskytnutia

V článku Rekreačné poukazy v roku 2020 si môžete podrobne prečítať podmienky, po splnení ktorých je zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom poskytovať príspevky na rekreáciu. Rovnako ste sa v tomto článku mohli dozvedieť to, ktorí zamestnanci majú nárok na príspevok na rekreáciu. Výška príspevku na rekreáciu pre zamestnanca pracujúceho na plný pracovný úväzok je 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu zamestnanca sa môže poskytovať niekoľkými formami. To, ktorou formou zamestnávateľ zamestnancovi poskytne príspevok na rekreáciu, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“) ponecháva na rozhodnutí zamestnávateľa. Zamestnanec v tejto súvislosti musí rozhodnutie svojho zamestnávateľa rešpektovať.

Možnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu sú:

• preplatenie výdavkov na rekreáciu na základe predložených dokladov,
• zľava z výdavkov na rekreáciu v dohodnutom rekreačnom zariadení,
• poskytnutie rekreačného poukazu (dobíjacej dovolenkovej karty).

V tomto článku si podrobne predstavíme všetky tri možné formy poskytovania príspevku na rekreáciu a uvedieme aké výhody a nevýhody z nich plynú pre zamestnávateľa a zamestnanca.

Ako fungujú príspevky na rekreáciu v praxi približujeme odpoveďami na otázky čitateľov v článku Príspevok na rekreáciu v praxi – otázky čitateľov

Preplatenie výdavkov na rekreáciu (dovolenku) na základe predložených dokladov

Prvá z troch možností poskytnutia príspevku na rekreáciu zamestnancom je založená na preplácaní výdavkov na rekreáciu. V praxi funguje tak, že zamestnanec pôjde na rekreáciu a sám si všetky výdavky spojené s touto rekreáciou z vlastných prostriedkov uhradí. Po skončení rekreácie sa zamestnanec vráti do práce a predloží zamestnávateľovi doklady, ktoré preukazujú výšku výdavkov na rekreáciu. Tieto doklady musia obsahovať označenie konkrétneho zamestnanca a musia byť zamestnávateľovi predložené najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie. V praxi teda pôjde najmä o predkladanie faktúr vystavených rekreačnými zariadeniami na meno zamestnanca. Z predložených dokladov potom zamestnávateľ vypočíta sumu, ktorou je povinný prispieť zamestnancovi na rekreáciu. Keďže príspevok zamestnávateľa je 55 % výdavkov na rekreáciu, zamestnávateľ z výdavkov na rekreáciu vypočíta práve tento svoj podiel. Túto časť príspevku zamestnávateľa na rekreáciu vráti zamestnávateľ zamestnancovi ako súčasť čistej mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Môžu sa dohodnúť aj inak, napríklad že zamestnávateľ v hotovosti vyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu hneď po predložení dokladov.

Zamestnanec predkladá zamestnávateľovi faktúry a ten mu časť z nich prepláca.

Výhodou tohto spôsobu poskytovania príspevku na rekreáciu je to, že v súvislosti s ním zamestnávateľ neplatí žiadne poplatky navyše. Výdavkom zamestnávateľa je len 55 % príspevok na rekreáciu zamestnanca. Nevýhodou pre zamestnanca a zamestnávateľa je určitá zvýšená administratíva spojená s vyúčtovaním a preplatením príspevku na rekreáciu. Za určitú nevýhodu pre zamestnanca spojenú s poskytovaním príspevkov na rekreáciu na základe predložených dokladov možno vnímať to, že zamestnanec potrebuje nevyhnutne disponovať niekedy pomerne vysokou sumou na uhradenie všetkých výdavkov na rekreáciu. Napríklad pri rekreáciu v hodnote 500 eur musí zamestnanec disponovať celou touto sumou, ktorú musí rekreačným zariadeniam okamžite uhradiť. Až následne mu zamestnávateľ 275 eur ako 55 % z výdavkov na rekreáciu preplatí.

Viac informácií o platbe za pobyt, aby mohol zamestnanec požiadať o rekreačný príspevok nájdete v článku Kto môže zaplatiť rekreáciu, aby zamestnanec mohol využiť príspevok?

Zľava z výdavkov na rekreáciu v dohodnutom rekreačnom zariadení

Zľava z výdavkov na rekreáciu v dohodnutom rekreačnom zariadení je spôsob poskytnutia príspevku na rekreáciu, o ktorom sa hovorí pomerne málo. Nejde o úplne novú možnosť poskytnutia príspevku definovanú Zákonníkom práce, ale o určitú modifikáciu prvého menovaného spôsobu. Poskytnutie príspevku na rekreáciu formou zľavy z výdavkov na rekreáciu funguje tak, že zamestnávateľ sa vopred dohodne s konkrétnym ubytovacím zariadením, že v ňom jeho zamestnanci majú možnosť absolvovať rekreáciu. Predmetom dohody medzi zamestnávateľom a ubytovacím zariadením bude jednoducho to, že zamestnanci za rekreáciu ubytovaciemu zariadeniu zaplatia len 45 % výdavkov a zvyšných 55 % výdavkov na rekreáciu zaplatí ubytovaciemu zariadeniu zamestnávateľ. V praxi to teda bude fungovať tak, že zamestnanec pôjde na rekreáciu do konkrétneho hotela, s ktorým jeho zamestnávateľ uzatvoril dohodu. Celková hodnota takejto rekreácie bude 500 eur, ale zamestnanec za ňu zaplatí len 225 eur, teda akúsi cenu s 55 % zľavou, pretože zvyšných 275 eur (55 % z hodnoty rekreácie) už zaplatí tomuto konkrétnemu hotelu jeho zamestnávateľ. Žiadne zrážky zo mzdy zamestnanca sa logicky už nevykonávajú.

Pri tejto alternatíve zamestnanec zaplatí za rekreáciu cenu po odpočítaní 55 % zľavy.

To, ako je z právneho hľadiska ošetrené poskytovanie príspevku na rekreáciu týmto spôsobom, nám viac priblížil Tomáš Vavro z advokátskej kancelárie Vozáb & Co.: „Fungovanie tejto alternatívy je založené na pomerne zložitej spleti právnych vzťahov spojených so vznikom, postúpením a započítaním pohľadávok, ako aj v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Po vypracovaní potrebných dokumentov (pripravených obvykle skúseným právnikom) však zamestnávateľovi, zamestnancovi aj prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia stačí len jeden podpis s tým, že samotná realizácia tejto alternatívy už je celkom jednoduchá.“ Okrem toho sú s poskytovaním príspevku na rekreáciu formou zľavy pre zamestnancov spojené už len výhody. Veľkou výhodou pre zamestnanca je to, že nemusí disponovať peňažnými prostriedkami vo výške celej hodnoty rekreácie, ale postačuje mu mať peniaze len vo výške 45 % z hodnoty rekreácie.

Vďaka tomu si môžu rekreáciu dovoliť aj zamestnanci s nižšími príjmami, ktorí by príspevok na rekreáciu možno inak nikdy nevyužili. A tento istý dôvod je aj výhodou pre ubytovacie zariadenie, ktoré takto môže osloviť širší okruh potenciálnych zákazníkov. Nevýhodou pre zamestnanca však je, že si nemôže vybrať ubytovacie zariadenie sám, ale len to, s ktorým má jeho zamestnávateľ dohodu. Pre zamestnávateľa to znamená menej administratívy s preplácaním jednotlivých príspevkov na rekreáciu. Neprepláca náklady jednotlivo každému zamestnancovi, ale uhrádza jednu faktúru ubytovaciemu zariadeniu za všetkých zamestnancov. Taktiež nie je potrebné vykonávať žiadne zrážky zo miezd zamestnancov.

Poskytnutie rekreačného poukazu (dobíjacej dovolenkovej karty)

Treťou možnosťou poskytnutia príspevku na rekreáciu je poskytnutie rekreačného poukazu zamestnancovi. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorým je možné zaplatiť za výdavky na rekreáciu. Rekreačný poukaz je teda akousi platobnou kartou, ktorou je možné v rekreačných zariadeniach zaplatiť za rekreáciu. Jeho podoba a použitie je veľmi podobné stravovacím kartám. Rekreačný poukaz je vydávaný na konkrétneho zamestnanca, ktorý má právo ho použiť (je neprenosný na inú osobu). Platnosť rekreačného poukazu je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Poskytovanie príspevku na rekreáciu formou rekreačného preukazu funguje v praxi tak, že zamestnávateľ uzatvorí zmluvu so spoločnosťou, ktorá vydáva rekreačné poukazy. Objedná si u nej niekoľko rekreačných poukazov pre konkrétnych zamestnancov a dobije ich napríklad sumou 500 eur. Za to však bude musieť spoločnosti vydávajúcej rekreačný poukaz zaplatiť poplatok vo výške do 3 % z hodnoty rekreačného poukazu. Zamestnanec potom v rekreačných zariadeniach platí rekreačným poukazom podobne ako platobnou kartou. Neskôr zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo mzdy 45 % z hodnoty výdavkov na rekreáciu (časť, ktorú je povinný uhrádzať zamestnanec). V súvislosti s rekreačnými poukazmi však Zákonník práce neupravuje veľmi veľa praktických otázok, ktorých riešenie sa javí byť pomerne problematické.

Rekreačným poukazom platíte za rekreáciu podobne ako platobnou kartou.

Výhodou poskytnutia príspevku na rekreáciu formou rekreačného poukazu je jednoduchšia administratíva pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ pre zamestnancov objedná rekreačné poukazy, dobije ich príslušnou sumou a zaplatí za to na základe faktúry. V závislosti od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže ďalej nastať strhávanie zamestnancovho 45 % príspevku na rekreáciu z jeho mzdy. Pre zamestnanca je výhodou rekreačného poukazu to, že na rekreácii nemusí disponovať vlastnými peňažnými prostriedkami. Nevýhodou rekreačných preukazov sú poplatky s nimi spojené. Platí ich zamestnávateľ vo výške najviac 3 % z hodnoty rekreačného poukazu, ale aj samotné rekreačné zariadenie. Podľa našich informácií ubytovacie zariadenia platia spoločnostiam vydávajúcim rekreačné poukazy sprostredkovateľskú províziu vo výške okolo 15 % zo sumy, ktorú rekreačným poukazom zaplatí zamestnanec. 

Veľkou nevýhodou rekreačného poukazu je to, že jeho platnosť sa končí 31. decembra. Môže sa stať, že nemalá časť kreditu dobitého zamestnávateľom zostane nevyužitá a „prepadne“ v prospech spoločnosti, ktorá rekreačný poukaz vydala. Taktiež platí, že rekreačný poukaz nie je možné využiť všade. V ubytovacom zariadení, ktoré nemá zmluvu so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz, sa rekreačným poukazom zaplatiť nedá. V súvislosti s vyššie uvedeným si dovolíme citovať Jozefa Mihála: „Ak máte povinnosť vyplácať zamestnancom príspevky na rekreáciu, vyplácajte im príspevky na základe predložených faktúr z hotelov, aj keď je to prácnejšie. Nekupujte rekreačné poukazy.“

Porovnanie možností poskytovania príspevku na rekreáciu (dovolenku)