Stephen King osnovou príbehu opovrhuje, James Patterson na ňu nedá dopustiť. Potrebujete si vytvoriť osnovu svojej knihy? Ako dobrá osnova knihy vyzerá?
Ak ste sa rozhodli napísať knihu, pravdepodobne premýšľate nad tým, ako začať. Máte len tak voľne písať? Alebo si máte dopredu pripraviť, o čom budete písať?
Či už píšete fikciu alebo odbornú literatúru, osnova vašej knihy vám pomôže. Prvé riadky zrejme dopadnú ako akýsi návrh, rozoberanie svojej idey a nápadov, ale čoskoro prídete do bodu, kedy osnovu jednoducho budete musieť vytvoriť.
Čo je to osnova knihy?
Osnova knihy je náčrt kompletného príbehu alebo textu odborného diela. Pri fikcii sa bavíme o rozčlenení deja do štruktúry (synopsa), pri náučnej literatúre o rozdelení textu do obsahových celkov. Zjednodušene – je to náčrt vášho diela.
Ako rozčleniť príbeh?
Syd Field, americký scenárista, člení vo svojej knihe Jak napsat dobrý scénář príbeh na tri časti – príprava, spor, vyjasnenie (plus dva hlavné body zvratu, ktoré nastávajú vždy pred koncom 1. a 2. časti)
Nemecký spisovateľ Gustav Freytag je v štruktúre príbehu podrobnejší. Vo svojej knihe Technika drámy vytvoril štruktúru, ktorá neskôr dostala pomenovanie Fretyagova pyramída. Pri tejto štruktúre sa príbeh delí na päť častí – expozícia, kolízia, kríza, peripetia a záver.
Zaujímavou štruktúrou je tiež rozčlenenie príbehu podľa Jospeha Campbella, ktorý hovorí o Ceste hrdiny (Hero’s Journey). Táto štruktúra je o dosť komplikovanejšia, nakoľko dopodrobna člení dobrodružstvo hlavnej postavy.
Ktorú štruktúru si vybrať?
Ak začínate písať, postačí vám klasické rozčlenenie príbehu na úvod, jadro a záver s dvoma hlavnými bodmi zvratu na konci úvodu a jadra. Pravda je, že ak je príbeh dobre napísaný, je v ňom skrytá i Freytagova pyramída, i Cesta hrdiny. Ak píšete (alebo chcete písať) príbehy, odporúčam vám si tieto štruktúry vyhľadať a naštudovať.
Ako členiť náučnú literatúru?
Ak píšete odbornú knihu, máte oproti fikcii výraznú výhodu. Pri písaní príbehu musí príbeh plynule nasledovať, nemožno niečo prehodiť na začiatok alebo naopak na koniec. Pri odborných textoch je to iné.
Aj odborná literatúra má svoj začiatok, stred a koniec. Avšak nadväznosť nie je tak silná ako pri príbehu. Pri vytváraní osnovy máte teda voľnejšiu ruku. Pri celej knihe i menších častiach by ste ale mali písať tak, aby obsah chronologicky zodpovedal na otázky: Čo? Prečo? Ako?
Prečo potrebujete osnovu?
Vďaka osnove vždy viete, o čom budete v knihe písať. Keď si sadnete k notebooku, nebudete hľadieť na blikajúci kurzor, ale na to, na akej scéne máte práve pracovať. Ak budete zaseknutí na niektorej časti, jednoducho začnete pracovať na niečom inom. A ak píšete príbeh, je tu tiež jeden dôležitý fakt.
Musíte poznať koniec príbehu
Ak píšete fikciu, jednoducho musíte vedieť, kam sa príbeh poberá a ako skončí. Je prirodzené, že sa počas písania môžete odkloniť, alebo že prídete na nové nápady, ktoré chcete použiť. Možno vytvoríte koniec svojho príbehu, ktorý neskôr zmeníte. Napriek tomu musíte mať v mysli nejaký koniec a smerovať k nemu.
Keď poznáte koniec svojho príbehu, má to ešte jednu čarovnú úlohu. Dokážete ho prepliesť so začiatkom, čo v čitateľovi vytvorí skvelý zážitok.
Ak začínate pracovať na svojom diele, rozpracujte si osnovu. Postupujte od začiatku ku koncu, od väčších častí k menším. Študujte štruktúry a pravidlá drámy a zlepšujte sa v tvorení osnov tak, že jedného dňa ich nebudete musieť vytvárať rovnako ako Stephen King.
