Miriam Šichmanová a Lenka Garajová sa poznali sa na kurze tehotenskej jogy. Biznis rozbehli na materskej a budovali ho s deťmi na rukách. Chceli na trh priniesť kvalitné a etické oblečenie, do ktorého by obliekli svoje deti.
Miriam študovala žurnalistiku, Lenka ekonómiu. Ani jedna však nemala vzťah k vyštudovanému odboru. Dievčatá sa stretli v piatom mesiaci tehotenstva na tehotenskej joge, vďaka ich spoločnej kamarátke. Počas tehotenstva sa spriatelili a trávili spolu veľa času. Zistili, že si rozumejú a majú podobné povahy a myšlienky.
Počas nakupovania detských vecí ich hnevalo, že detské oblečenie je často nekvalitné. Nepáčili sa im stereotypy v obliekaní a oddelenia striktne rozdelené na oblečenie pre chlapcov a pre dievčatá. Počas kočíkovania absolvovali dlhé prechádzky a rozprávali sa o tom, čo budú robiť po materskej dovolenke. Pomaly sa rodil nápad na spoločný biznis...
Rozbeh biznisu s dieťaťom na rukách
Miriam s Lenkou si povedali, že by bolo fajn, začať spolu podnikať. V tej dobe ale ešte netušili, do čoho by sa pustili. Preberali mnohé nápady, až im prišla na um myšlienka detskej módy. Spočiatku chceli vytvoriť niečo, čo by rady uvideli na vlastných deťoch. Chceli vytvoriť pár produktov a zistiť, či sa budú páčiť aj iným mamičkám. Nerobili biznis plán a neriešili ani prieskumy.
Začali v malom a na skúšku vyrobili zopár kusov. V tej dobe boli ich deti malé a nechodili do jasličiek. Dievčatá nemali ani žiadne opatrovateľky. Biznis teda rozbiehali s deťmi v náručiach. Vďaka tomuto modelu to vraj trvalo o poznanie dlhšie.
Miriam ani Lenka nemali takmer žiadne vedomosti o podnikaní ani o výrobe oblečenia. Na začiatku mali napríklad problém nájsť dielňu, ktorá by pre nich vyrobila prvú várku ich návrhov. Nemali kapitál na to, aby si založili vlastnú dielňu, preto hľadali niekoho, kto by vyrobil vecičky podľa ich predstáv v relatívne malom objeme. Bola to výzva.
Nakoniec sa im krajčírsku dielňu podarilo nájsť. Miriam s Lenkou však mali o oblečení určité predstavy, ktoré sa líšili od zaužívaných postupov výroby. Nebolo jednoduché presvedčiť krajčírky, aby produkty vyrábali inak, než boli zvyknuté. Dievčatá chceli, aby detské „bodyčká“ mali napríklad malé vrecúško, ktoré zvyčajne na tomto kuse oblečenia nie je. Táto malá odchýlka vytvorila pri výrobe veľký rozdiel.
Rovnako to bolo i s obalmi. Dievčatá chceli vytvoriť obaly z odpadového materiálu, čo sa výrobcom obalového materiálu nepáčilo. „Spomínam si, ako nám vraveli, že je to škaredé,“ smeje sa Miriam, dnes už nad vecou. Recyklovaný papier bol pre obe skrátka prioritou. Miriam s Lenkou zo svojich požiadaviek nepoľavili. Chceli ísť svojou cestou a oplatilo sa to.
Etická výroba, originálny vzor
Od začiatku chceli mať obe dievčatá prehľad, kde a ako sa ich veci vyrábajú. Chceli mať s krajčírkami osobný kontakt, aby s nimi mohli výrobu prekonzultovať. Nechceli masovú výrobu a ani dovoz zo zahraničia, kde by ich produkty vyrábali pracovníci v príšerných podmienkach a kvalita by bola otázna. Absolútne neprichádzalo do úvahy dovážať oblečenie šité kdesi v Ázii. Od založenia mile až dodnes sa všetko detské oblečenie šije na Slovensku. Síce je kvôli tomu výroba drahá, ale zato je etická a domáca.
Dievčatá svoje produkty nevyrábajú z metrážnych látok, ale z látok, ktoré sú špeciálne pre mile nafarbené a potlačené ich vlastným vzorom. Vzor vytvorili Miriam s Lenkou po niekoľkých mesiacoch spolupráce s grafickými dizajnérmi a ilustrátormi.
Náklady na výrobu sú vyššie a odráža sa to i na cene. Dievčatá na začiatku tvorili cenotvorbu podľa pocitu, čo dnes považujú za chybu. Kvôli tomu boli ich zisky malé a im to spôsobilo finančnú tieseň. Do cien nezapočítali napríklad prácu grafika a mnohé iné faktory.
Predaj vlastného oblečenia pre deti vytváral riziko. Miriam s Lenkou nevedeli, či dané produkty naozaj predajú, alebo im zostanú na sklade. I keď mali skvelý produkt, prerábali na ňom. Časom sa ale naučili, ako budovať podnikanie lepšie a ceny si pomaly a opatrne dvíhali. Z pohľadu ekonomiky by ich ceny mali byť ešte vyššie, no dievčatá majú dilemu. „Chceme byť etické, a zároveň prístupné ľuďom,“ hovorí Lenka.
Množstvo ich zákazníkov je dnes už dostatočne vzdelaných v rámci problematiky etickej výroby oblečenia a vedia ich produkty oceniť. Chápu, že ceny za poctivú domácu výrobu detského oblečenia z kvalitných materiálov musia byť jednoducho vyššie než lacné fast-fashion oblečenie dovážané z Ázie. Zákazníci sa nepozerajú na oblečenie mile len ako na oblečenie, ale vidia za ním príbeh, energiu, myšlienku a hodnotu. Vďaka tomu od mile nakupujú radi.
Nájdu sa však aj ľudia, ktorí nerozumejú, prečo sú etické a kvalitné produkty drahšie. Našťastie sa tejto téme venuje i spoločnosť, ktorá na problémy etickej výroby odevov upozorňuje čoraz viac. Nakupovať etické oblečenie je dnes o rozhodnutí zákazníka – že sa vedome rozhodne nakúpiť produkt, ktorý bol vytvorený kvalitne a v dobrých pracovných podmienkach.
Miriam a Lenka sa nesnažia priamo edukovať ľudí o etike výroby oblečenia. Na sociálnych sieťach odkrývajú spôsob, ako sa ich oblečenie pre deti vyrába a nechajú zákazníkov samých sa nad tým zamyslieť.
Genderové otázky a búranie stereotypov
Dievčatá začínali v malom. Kapitál na rozbehnutie si požičali od rodičov. Dielni zadali objednávku na dvesto kusov oblečenia. Do predaja dali obrovské úsilie a podarilo sa im predať všetky produkty. Komunikovali vďaka Facebooku, do ktorého v tej dobe neinvestovali vôbec. Zásah bol iba organický.
Facebook bol v tej dobe prvým predajným kanálom. Zverejňovali fotografie produktov a ľudia nakupovali. Zo zarobených peňazí z prvej kolekcie začali financovať výrobu ďalších produktov. Postupne výrobu navyšovali. Z firmy nemali spočiatku žiadny zisk. Pracovali čisto pre zábavu a preto, že sa ich veci ľuďom páčili. Nadšenie ich hnalo vpred.
Postupne vytvárali premyslenejšie dizajny a strihy. Neustále sa zlepšovali. V tej dobe nemali žiadne priestory, pracovali z domu. Popri tom okolo nich behali ich deti. Zisťovali, kde sa dá robiť sieťotlač a oslovovali grafických dizajnérov a ilustrátorov. Mnohí boli z nápadu mile nadšení a nevyžadovali vysoké honoráre, chceli byť len súčasťou projektu. Vytvorili si priateľské spolupráce.
Viacerí spolupracovníci sa tešili z ich nápadu unisex oblečenia. Medzi produktmi sa napríklad našli hnedé bodyčká, pri ktorých sa nedalo určiť, či sú dievčenské alebo chlapčenské. Mile búralo stereotypy. Obchodným partnerom i zákazníkom sa tento prístup páčil. Niektorí zákazníci sa síce nad odlišnými farbami pozastavili, teraz sú však tieto predsudky a genderové otázky minulosťou. „Pamätám si aj reakciu, že vraj aké smutné farby,“ smeje sa Lenka.
Pri ďalšom raste firmy postupovali pomaly a opatrne. Dievčatá sa báli väčšej investície. S prvým e-shopom im v roku 2014 pomohol kamarát. Mysleli si, že financie z otvorenia e-shopu sa im budú vracať veľmi dlho. Biznis sa však rozbehol a objednávky sa začali hrnúť.
Miriam sa po materskej dovolenke vrátila do práce a snažila sa vyvažovať zamestnanie s podnikaním. Trvalo to trištvrte roka. Nebolo jednoduché to zvládať a v jednom momente si Miriam povedala, že takto to ďalej nepôjde. „Nemôžem sedieť na dvoch stoličkách.“ Rozhodla sa risknúť to a venovať sa spoločne s Lenkou iba podnikaniu.
Miriamine a Lenkine deti začali chodiť do škôlky a dievčatá si prenajali prvú maličkú kanceláriu. Ľudia k nim prichádzali vďaka facebookovej stránke, ale objednávky sa realizovali cez e-shop. Osobne chodili na markety zamerané na dizajn a lokálnu výrobu, ako je napríklad dizajn market v Bratislave alebo v Prahe. Vďaka tomu sa mile výrazne zviditeľnilo.
Pri predaji na marketoch oceňovali dievčatá spätnú väzbu. Rady si od ľudí vypočuli ich názory a návrhy, ktoré neskôr spracovali a prípadne použili do ďalších kolekcií. Výbornou spätnou väzbou tiež bolo vidieť iné deti oblečené v ich produktoch.
Dievčatá z mile prerábali e-shop viackrát. Dnes je pre ne predaj cez e-shop prioritný. Majú však už aj kamenný showroom. Otvorili ho v Novej cvernovke na Račianskej ulici v Bratislave. Víziou showroomu nebol priamy predaj, slúži skôr ako sklad produktov a priestor na tvorbu nových nápadov. Zákazníci sem môžu prísť a pozrieť si produkty osobne.
Vďaka priestoru v Novej cvernovke sa Miriam s Lenkou rady stretávajú s ľuďmi, ktorí majú podobné myšlienky a zmýšľanie a môžu s nimi komunikovať o nových podnikateľských nápadoch. V celej budove panuje dobrá atmosféra a obom dievčatám sa tam skvele tvorí.
Firmu veľmi dlho ťahali len samé dve. Občas dievčatá priznávajú, že sa boja robiť väčšie kroky. Mali obavu delegovať svoju prácu na niekoho iného. Vedeli však, že je to nevyhnutné. Potrebovali sa venovať tvorbe a dizajnu. Postupne začali prijímať nových ľudí a delegovať na nich prácu.
Mile pre malých i veľkých
Na začiatku vyrábalo mile len produkty pre deti. Rodičia však chceli oblečenie i pre seba. Dievčatá použili svoje dizajny na výrobu oblečenia i pre dospelých, čo zožalo u klientely veľký úspech. Dokonca si mnohé produkty obliekajú ľudia, ktorí nemajú deti a jednoducho sa im páči dizajn mile. Cieľovým zákazníkom teda nie sú mamičky, ale ľudia, ktorí sa zaujímajú o etickú a lokálnu výrobu z kvalitných materiálov a s originálnym dizajnom.
Mile nejde cestou masovej výroby, ale vlastnými alternatívnymi chodníčkami. Ich unikátny dizajn oslovuje nielen mladých, ale často do dverí predajne zavítajú i dôchodcovia, ktorí oblečenie kupujú pre svoje vnúčence.
Okrem kvalitného oblečenia stavia mile aj na skvelom zákazníckom servise. Zákazníci sú pre dievčatá najdôležitejší – od tých niekoľkomesačných až po dospelých. Sú ústretové a snažia sa každému zákazníkovi vyhovieť.
Dievčatá dodnes spolupracujú s dielňou, ktorá pre nich začala šiť na začiatku. Rozhliadajú sa však aj po nových možnostiach, aby mohla značka ďalej rásť. Do kolekcií zapájajú aj nové produkty, kvôli ktorým vyhľadávajú nové dielne a výrobcov. V súčasnosti pracujú s piatimi výrobcami, ktorí im okrem textilu vyrábajú i doplnkové produkty.
Spočiatku vyrábali do roka niekoľko kolekcií. Neskôr sa však rozhodli zamerať sa na hlavné kolekcie a sceliť celkovú výrobu. Dnes predstavujú dve kolekcie ročne. Okrem odlišných typov oblečenia sa tiež rozrástli o nové veľkosti.
Po dodaní kolekcie sa oblečenie a doplnky fotia a dievčatá pripravujú kampaň. Ku každému foteniu pristupujú starostlivo a snažia sa, aby bolo čo najzaujímavejšie. Tému celej kolekcie sa snažia uchopiť práve vďaka fotografiám. „Teraz máme napríklad tému výlety. Vzali sme decká na celodenný výlet, objednali karavan a nechali sme ich hrať sa. Fotili sme ich v prirodzenom prostredí pri prirodzených činnostiach, nechceme mať umelo pôsobiace fotky ako z fotobanky,“ vysvetľuje Lenka. Podľa nej kladú dôraz hlavne na autenticitu, prirodzenosť a zachytenie emócie.
Neblahú skúsenosť však už majú i s kopírovaním. „Zákazníčka nás upozornila na e-shop, ktorý vyslovene do detailov ukradol naše autorské motívy,“ konštatuje smutne Miriam. Zo začiatku ich to vraj hnevalo. Po čase si ale uvedomili, že nemá zmysel míňať energiu na boj s veternými mlynmi a je vhodnejšie sústrediť sa na vlastný biznis.
Biznis od srdca
Miriam s Lenkou si myslia, že ak by si na začiatku podnikania vytvorili biznis plán, zrejme by celé podnikanie na mieste zavrhli. Nešli logickou cestou, skôr sa riadili vlastnými emóciami. Prinieslo im to ako úspechy, tak i mnohé ponaučenia. „Každý si musí nájsť svoju cestu,“ vravia zhodne.
Občas mali napríklad väčšie očakávania od produktov, ktoré sa nakoniec nepredávali tak dobre. Časom sa však naučili lepšie narábať so vzormi a strihmi. „Učíme sa skúsenosťami.“
Počas podnikania mali i ťažšie momenty, kedy sa mohli rozhodnúť, či firmu zatvoria alebo budú hľadať riešenia. Nakoniec sa vždy rozhodli pokračovať ďalej.
Podnikanie je o neustálom hľadaní riešení.
Spočiatku si mysleli, že príde moment, kedy bude všetko v poriadku a nebudú musieť nič viac riešiť. Bod nula však neexistuje a v podnikaní neustále prichádzajú nové situácie a nové výzvy, ktorým podnikateľ musí čeliť.
Obe dievčatá pracujú od začiatku tvrdo a usilovne. Dnes sa skôr snažia nájsť spôsoby, ako si od podnikania a zhonu oddýchnuť. Hľadajú externú pomoc profesionálov, ktorým môžu určité úlohy zveriť.
Miriam s Lenkou považujú za výhodu, že podnikajú spoločne. Keď jedna z dievčat cíti neistotu, druhá ju povzbudí a potiahne a naopak. Spoločne teda pracujú ako tím. Obe potvrdzujú, že bez tej druhej by to nezvládli. Ich priateľstvo a obchodné partnerstvo je pevné a mile rastie ďalej.
Osobné lekcie Lenky a Miriam
- Zamerajte sa na niečo, pre čo máte vášeň. Urobte si biznis zo svojho koníčka.
- Materskú dovolenku môžete využiť na nové myšlienky, ktoré môžu prerásť do podnikania.
- Vytvorte niečo nové, čo ešte nie je na trhu, prípadne na trhu existujúcim produktom pridajte hodnotu.
- Neočakávajte, že peniaze prídu hneď. Majte finančnú rezervu.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
