Zanechala kariéru televíznej redaktorky, aby zistila, ako vyzerá tona sliviek pohromade. Jej špeciálne džemy a omáčky s alkoholom sa vylučujú s jazdou autom, no rozhodne stoja za to.
Iveta Hrabovská vždy chcela byť za mikrofónom. Študovala marketingovú komunikáciu a reklamu v Nitre. Aby získala prax, začala pracovať v univerzitnom rádiu. Neskôr postúpila. Počas štvrtého ročníka vysokej školy získala zamestnanie v regionálnej televízii. Popri tom pracovala aj v regionálnom rádiu a napokon dostala ponuku pracovať pre STV. Život však jej cesty jemne zamotal... V tom momente ju totiž manžel požiadal o ruku. Musela si vybrať medzi kariérou a rodinou. A ona si vybrala.
Vyhorenie a nové cesty
Iveta sa rozhodla pre rodinu a presťahovala sa za manželom do Žiliny. Zamestnala sa najskôr v regionálnej a neskôr v celoštátnej televízii. Postupne však prišla do štádia, keď si uvedomila, že chce žiť pokojnejší život a vzdelávať sa. Nevedela však, kam sa ďalej posunúť. „Jednu časť médií poznám, teraz sa chcem naučiť viac o pozadí,“ povedala si.
Svoj životopis teda poslala do spoločnosti Azet.sk. Spomedzi veľkého množstva ľudí, ktorí boli na pohovore, práve ona získala post produktový špecialista na ženské weby. Stala sa tak pravou rukou šéfky. Na tejto pozícii vydržala tri roky. Postupne však prichádzalo vyhorenie. Iveta zisťovala, že osemhodinový pracovný čas nie je pre ňu a že nechce pracovať pre niekoho iného.
Začala premýšľať nad podnikaním. Jej manžel v tej dobe už dva roky podnikal a Ivete sa jeho podnikateľský život páčil. Oceňovala hlavne to, že mal flexibilitu v čase. Preto začala aj ona premýšľať, v čom by mohla podnikať: „Milujem varenie a jedenie – jednoducho čokoľvek spojené s jedlom.“
Začalo to nad fľašou vína
„S manželom sme sedeli v hale, popíjali sme fľašu vína a odrazu mi to napadlo – džemy a omáčky s alkoholom. Manžel sa na mňa pozrel a povedal: Ivka, veď ty si v živote žiadny džem neuvarila,“ smeje sa Iveta. „Ja sa to naučím,“ odpovedala mu.
Vedela, že takýto unikátny nápad prinesie na trh niečo nové. Iveta si spravila analýzu trhu, či takýto produkt už na Slovensku existuje. Našla ľudí, ktorí popri výrobe džemov mali aj produkt s alkoholom, nikto sa však nezameriaval vyslovene na džemy a omáčky s alkoholom. Toto zistenie ju veľmi motivovalo: „Odvtedy som premýšľala len nad brandom, ktorý vytvorím.“
V hlave už mala názov a vedela, že svoje podnikanie bude smerovať na biznis klientelu a že jej cieľová skupina bude úzka. Zrod podnikania jej od nápadu až po prvé produkty na trhu trval približne šesť mesiacov. Ivetkin manžel sa rozumie legislatíve a normám, čo im v rozbehnutí GentleJamu veľmi pomohlo.
Mali produkt, ktorý nebol v tabuľkách
Úplne prvý krok k založeniu GentleJamu bolo, že s manželom išli na Úrad verejného zdravotníctva v Žiline. Pracovníkom povedali, že budú vyrábať džemy a omáčky s alkoholom a chceli vedieť, čo všetko k tomu budú potrebovať. V tomto momente Iveta mierne oľutovala, že sa pustila do tohto typu podnikania. Neskôr však bola rada, že sa nevzdala.
„Pani úradníčka sa na nás pozrela, či sme spadli z hrušky,“ smeje sa. Nerozumela ich produktu – na trhu totiž žiadne džemy a omáčky s podielom alkoholu neboli. Zavolala teda kolegyňu a tá zavolala ďalšiu kolegyňu, až pri Ivete a jej manželovi Matejovi stálo niekoľko pracovníkov úradu. Ani jeden z nich nevedel, ako im pomôcť.
„Problém bol v tom, že náš produkt nebol v tabuľkách a neexistovali preň normy,“ vysvetľuje Iveta. Skúsenosť s úradom, ľudovo nazývaným „hygiena“, sa však napokon ukázala ako veľmi pozitívna. Všetci úradníci sa k rébusu okolo gastronomickej novinky postavili čelom a napokon ho vyriešili. Ich snahou nebolo mladých podnikateľov odradiť, ale pomôcť im. A to sa už dnes na úradoch až tak často nevidí. Iveta teda bola právom nadšená.
Byrokracia na začiatku
Nasledovalo obdobie schvaľovania a prvotných útrap pri vylaďovaní produktu a výrobných priestorov. Manželia museli dať navrhnúť etiketu, ktorá mala obsahovať určité hodnoty, ako napríklad presný podiel alkoholu v produkte. Návrh etikety poslali na úrad, no ten im ho vrátil s tým, že ju treba prerobiť. Kým bola etiketa pripravená a po mnohých zmenách definitívne schválená úradom, ubehlo niekoľko týždňov.
S úradom tiež museli konzultovať návrh výrobných priestorov. Iveta s Matejom chodili na Úrad verejného zdravotníctva „ako na klavír“ niekoľko mesiacov, až kým nebolo všetko pripravené. Na začiatku netušili, že tento proces potrvá tak dlho. Iveta však s vymenúvaním povinností pri štarte nekončí: „Ku každému produktu musíte mať niekoľkostranový dokument. Naše prvé portfólio malo pätnásť produktov a len vytvorenie papierov k nim trvalo viac ako mesiac a pol.“
Začali s minimálnou možnou investíciou
„Keď som si povedala, že idem rozbehnúť luxusnú značku, na účte som mala 300 eur, “ smeje sa Iveta. V tej dobe ešte mala trvalý príjem zo zamestnania a zo začiatku každú výplatu investovala do GentleJamu. Po pár mesiacoch ale dostala výpoveď. „Vôbec sa nečudujem,“ konštatuje Iveta, „predtým som bola skvelým zamestnancom, ale od založenia GentleJamu som myslela už len na firmu.“
Po štyroch mesiacoch teda Iveta prišla o dotovanie štartu svojho podnikania zo zamestnaneckého platu. Stihla si však nasporiť približne 4 000 eur. Za túto čiastku spoločne s manželom zariadili výrobňu a začali predávať prvé produkty. Iveta tento husársky kúsok považuje za jeden z najdôležitejších momentov svojho príbehu – mať čo najnižšie náklady: „Je hlúposť dať si vytvoriť drahú výrobňu a mať hneď na začiatku všetko z nerezovej ocele. Keď sme sa pýtali na úrade, aký musí byť povrch, odpoveď bola – umývateľný. Kúpili sme teda materiály, ktoré spĺňali túto požiadavku. Hľadali sme cestu, aby sme boli v súlade s legislatívou a zároveň, aby sme ušetrili.“
Spočiatku manželia nakupovali čo najlacnejšie zariadenie. Používali napríklad misky, ktoré boli z plastu, nie z nerezu, no boli povolené rovnako ako nerezové. Do drahších materiálov investovali, až keď sa podnikanie zabehlo.
Vždy investujeme do firmy až vtedy, keď si na to sama zarobí.
Výhodou bolo, že priestory na výrobňu dostali zadarmo, pretože patrili manželovej rodine. Džemy a omáčky s alkoholom začali vyrábať v jednej maličkej miestnosti. „Ak môžete, choďte do menšieho a postupne sa rozširujte,“ radí Iveta. Presne tak to urobili aj oni dvaja s manželom.
Vymýšľa originálne recepty
Džemy a omáčky GentleJam sa vyznačujú unikátnymi receptúrami. Iveta všetky recepty vymýšľa sama. „Mám asi dar od Boha,“ smeje sa. Receptúry sa jej občas dokonca prisnijú v noci. Dnes najobľúbenejší džem Baristova višňa napríklad vymyslela počas vybavovania bežnej administratívy. „Riešila som si administratívu, keď mi napadla kombinácia višní, prémiovej kávy a Metaxy.“
Keď jej napadne recept, ako prvé si na internete pohľadá, či už niekto niečo podobné nevymyslel. Akonáhle už daný recept existuje, Iveta ho nepoužije. Ak naopak daný recept ešte nie je na trhu, ihneď sa pustí do realizácie. „Tak mám stopercentnú istotu, že všetko, čo vyjde pod značkou GentleJam, nemá konkurenciu. Keď nás niekto okopíruje, aspoň viem, že som s tým prišla ako prvá.“
S kopírovaním ich produktov má Iveta neblahé skúsenosti. Pri malých podnikoch ju to netrápilo, obtiaže im vytvorila až väčšia firma, ktorá skopírovala jeden ich recept. „Niekedy je to až smutné, že ľudia nie sú schopní vymyslieť niečo svoje a musia kopírovať iných, častokrát v oveľa horšej kvalite a prevedení,“ vraví Iveta.
Alchýmia výroby džemov
So zháňaním surovín to nie je vždy jednoduché. Iveta spomína na príbeh, keď zháňala dodávateľa sliviek, pretože potrebovala do receptu určitú odrodu. Chcela odobrať tonu až tonu a pol sliviek. Dodávateľ ju ale odmietol s tým, že dodáva minimálne 15 ton sliviek. Musela teda hľadať inde.
Na výrobu musia byť pripravení v priebehu celého roka. Počas ovocnej sezóny si teda vyrábajú polotovary. Keď je napríklad sezóna sliviek, ovocie nakúpia a spracujú tak, aby ho neskôr mohli použiť. Keď príde zima a je čas variť slivkový džem, s polotovarom sa spájajú ďalšie ingrediencie, až vzniká finálny produkt. Medzičasom Iveta vymýšľa nové receptúry.
Zaujímavé na výrobe je aj to, že trvá hodiny a hodiny a nik zo zamestnancov nie je pri celom procese. Je to hlavne kvôli tomu, aby ostalo zachované tajomstvo receptúry. Keď sa na konci do džemu prilieva alkohol, je vo výrobe Iveta už celkom sama. „Keď ideme robiť nový produkt, manžel sa vždy smeje, že vo výrobe vydržím maximálne dve hodiny,“ konštatuje veselo Iveta. Má vraj pravdu. Radšej ako pri mechanických činnostiach spracovávania ovocia je pri finalizácii produktu či pri miešaní.
Predajne ich produkty nechceli
„Keď sme začínali, mala som predstavu, že budem chodiť po kaviarňach a ponúkať im naše produkty. Potom prišla realita – nikto nás nechcel, pretože sme boli príliš drahí,“ začína Ivetka rozprávanie o marketingu. Aj keď im kaviarne dali šancu, ich produkty sa nepredávali.
Vtedy si Iveta sadla a premýšľala nad tým, kde robí chybu. Cez eshop sa jej výrobky predávali skvele, v kamenných obchodoch ale odber nešiel. Časom na to prišla. Personál partnerských predajní totiž nebol dostatočne zaškolený, nevedel argumentovať a produkt nepoznal. Uvedomila si tiež, že ich produkty nepatria do regálov medzi ostatné, ale musia mať svoje špeciálne miesto. Prestávala teda dodávať produkty do obchodov a začala sa sústreďovať na svoju novú cieľovku.
Pôvodne si myslela, že ich cieľovou skupinou budú gurmáni jednotlivci. Nakoniec ale bolo všetko inak. Vďaka tomu, že sa dostala do istého biznis klubu, otvorili sa jej ďalšie dvere. Sieť potenciálnych zákazníkov sa začala pomaly rozširovať na biznis klientelu. Iveta si uvedomila, že mimo prvého biznis klubu, kam zavítala, existujú aj ďalšie networkingové akcie, rôzne združenia, obchodné komory, či benefičné podnikateľské kluby. Pochopila, že práve toto je jej cieľová skupina - podnikatelia.
Iveta sa stala členkou viacerých biznis klubov a pravidelne ich niekoľkokrát do týždňa navštevuje. Práve tam prezentuje GentleJam. Produkty sa postupne dostali do povedomia a vyvolali efekt snehovej gule, ktorú už nebolo možné zastaviť. Veľký dopyt po produktoch GentleJam je práve na Vianoce: „Zlomilo sa to tak veľmi, že dopyt na vianočné darčekové balenia od firemných klientov nám chodí už od januára.“
Džem prinesie ovocie
Úspech podľa Ivety neprišiel zo dňa na deň, ale bol vydretý. Mladá podnikateľka bola stále na akciách, kde svoje produkty musela aktívne prezentovať: „Sprostredkovaný obchod nevidíte zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac a možno ani z roka na rok. Odrazu sa vám môže ozvať veľký odberateľ, ktorý od vás chce kúpiť 4 a pol tisíca produktov, pretože pred dvomi rokmi dostal náš džem ako darček.“
Ďalšou veľkou cieľovou skupinou GentleJamu sú firmy, ktoré na svoje reklamné predmety a darčeky vyhlasujú verejné tendre. „Na účasť vo verejných tendroch potrebujete guráž. Pred rokom ste mali odbyt 4 500 produktov a vďaka tendru vám môže prísť objednávka na 40 000 produktov,“ vysvetľuje Iveta. Dnes jej je už jasné, že sa na takéto objednávky nemohla odhodlať hneď v prvom roku podnikania a musela si na ne počkať.
Cenotvorba a „gule“
„GentleJam som zakladala, keď som mala 25 rokov. Ak by som firmu mala rozbiehať teraz, keď mám 31, asi by som do toho nešla,“ smeje sa Iveta. V začiatkoch však bola plná entuziazmu a nebála sa: „Mala som doslova „gule“ ísť a predávať 20-eurové džemy na Slovensku.“
Stretla sa samozrejme i s kritikou a odporcami. Častokrát ľudia krútia hlavou najmä nad cenou jej produktov. Ona však vie, že nemôžu stáť tri eurá ako tie obyčajné v obchode, už len preto, že do nich ide prémiový alkohol. „Ak len jedna fľaša kvalitnej Metaxy stojí 60 eur, viete si predstaviť, aká je výrobná cena nášho džemu,“ vysvetľuje Iveta.
Za kľúčovú považuje aj svoju odvahu a to, že produktu od začiatku verila. GentleJam miluje a jej nadšenie pre produkt priťahuje iných ľudí: „Vedela som, že budeme mať úspech.“ A presne tak sa aj stalo.
Dvakrát v priebehu jedného roka prišli o peniaze
Prvé dva roky s manželom tápali a hľadali spôsoby, ako ukočírovať dve firmy v rodine: „Častokrát sa nám stalo, že sme nemali čo do úst.“ Jeden z najväčších pádov zažili, keď sa dohodli na spolupráci s firmou dodávajúcou produkty na luxusné výletné lode. Firme za zalistovanie ich džemov a omáčok dopredu zaplatili približne 3 000 eur, čo bolo v tej dobe pre nich obrovské množstvo peňazí. Urobili chybu v tom, že si firmu dostatočne neoverili. Firma peniaze vzala a zmizla. Peniaze už nikdy viac nevideli. Zostali s nezaplatenými faktúrami a nevedeli ako ďalej. Museli si krátkodobo požičať peniaze od rodiny, inak by ich podnikanie skrachovalo.
Druhýkrát sa popálili v momente, keď si objednali drahú kampaň u poprednej marketingovej agentúry v cene približne 2 000 eur. Sľubovali si od nej veľa, kampaň však nepriniesla žiadne objednávky. Aj druhý pád nastal počas toho istého roka a manželia museli opäť poprosiť rodinných príslušníkov, aby im pomohli. „Nechceli sme to vzdať. Dva roky sa niečomu venujeme a teraz by sme mali zavrieť dvere? Nie,“ smeje sa Iveta. Opäť sa postavili na nohy a pokračovali v podnikaní ďalej.
Potrebujete outsourcovať
Iveta s manželom zvládala väčšinu prác vo firme sama. Po štyri a pol roku však bola nútená prijať k sebe do kancelárie prvého človeka na trvalý pracovný pomer. Vo výrobni im v určitých fázach pomáhajú brigádnici, kvôli zachovaniu receptúry si však „do kuchyne“ mnoho ľudí nepúšťajú. Bez brigádnikov by to samozrejme nešlo. Zamestnancov vyberajú sprostredkovane po známych alebo cez inzeráty na sociálnych sieťach.
Za veľkú pomoc považuje Iveta outsourcing. Čo sa dá, to deleguje. Pred naberaním nových ľudí si obaja s manželom spísali, čo robí Iveta a čo robí Matej. Vtedy si Ivetka uvedomila, koľko má vlastne povinností a že mnohé z nich by sa dali presunúť na niekoho iného. Postupne začali outsourcovať spravovanie facebookovej stránky, účtovníctvo, vybavovanie mailov či balenie objednávok.
Podnikanie musí mať biznis plán
Dnes je Iveta vďačná, že stretla ľudí, ktorí jej na jej podnikateľskej ceste pomohli a nasmerovali ju. Kľúčovým momentom bolo zoznámenie sa s istým podnikateľom, ktorý ju naučil ako vlastne viesť firmu. „Dovtedy som robila všetko presne naopak a vôbec nie efektívne,“ smeje sa Iveta. Pri svojom mentorovi pochopila, že aj podnikať sa človek musí najskôr naučiť.
Druhým dôležitým okamihom bolo odhodlanie sa pre koučing. Iveta si našla svoju koučku a neskôr si spravila aj ona sama kurz koučovania. „Práve na kurze som zistila, čo všetko robím nesprávne. Bola som zle nastavená, nevedela som, čo od života vlastne chcem a nemala som žiadne plány,“ vysvetľuje. Ani v GentleJame na začiatku nemali vytvorený biznis plán. Po pádoch, ktoré prišli, si ale uvedomila, že bez biznis plánu nemôže úspešné podnikanie existovať: „Ak by som teraz išla do nového podnikania, ako prvú vec by som si vytvorila biznis plán.“ Keď v minulosti podnikala bez biznis plánu, netvorila si napríklad žiadnu finančnú rezervu, čo ju neskôr dobehlo v podobe množstva problémov.
Dnes sa pevne drží nastaveného rozpočtu: „Teraz robíme krôčik po krôčiku, všetko detailne plánujeme. Sledujeme hrozby a riziká. Každý týždeň si dávame s Matejom porady, na ktorých riešime, do čoho budeme investovať. Firmu budujeme na pevných pilieroch. Ak by dnes prišlo čokoľvek, už nás to nerozhodí.“
Koučing ju naučil počúvať a oddychovať
Vďaka koučingu sa Iveta naučila lepšie počúvať. To jej pomohlo pri riadení firmy, v ktorej nie je jej spoločníkom cudzí človek, ale manžel. A práve to vraj môže byť často kameňom úrazu. „Keď máme riešiť dôležité veci, manželstvo ide bokom,“ vysvetľuje Iveta. Podnikanie preverilo ich vzťah a istú dobu balansovalo aj na hrane rozvodu. Koučing ich dal opäť dokopy a naučil ich oboch, ako spolu pracovať a spolupracovať.
Zo začiatku sa Iveta cítila ako „majster sveta“. „Potom som padla na zadok jedenkrát, druhýkrát a začala som meniť svoj pohľad na svet. Teraz chápem, že pokora je prvoradá.“ Koučing oboch manželov naučil aj oddychovať a netlačiť na pílu. „Keď je hluché obdobie, treba sa zdvihnúť a ísť na dovolenku.“ S manželom chodia raz ročne na pár týždňov načerpať energiu do zahraničia a tiež chodia na krátke víkendové dovolenky. Je vraj jasné, že podnikanie ovplyvňuje osobný život a vzťah, tieto dve sféry vraj ale treba držať čo možno najviac oddelene.
Ivetine osobné lekcie
- Snažte sa ušetriť na vstupných nákladoch.
- Začnite v malom a pomaly sa rozširujte.
- Buďte odvážni a nebojte sa.
- Majte pokoru voči produktu aj spolupracovníkom.
- Vytvorte si biznis plán a držte sa ho. Majte vždy finančnú rezervu.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
